Sú maľby, ktoré síce poznáme všetci, ale napriek tomu majú svoje tajomstvá. A tie už pozná málokto.
Hviezdna obloha – Vincent van Gogh
Jeden z najvýznamnejších obrazov histórie vznikol v psychiatrickej liečebni, kam sa van Gogh dostal po viacerých nervových zrúteniach. Výhľad, ktorý zachytil tento impresionista na obraze, mal tesne pred východom slnka zo svojej izby v liečebni. Tam ale nemohol maľovať, preto musel oblohu popamäti namaľovať cez deň vo svojom ateliéri.
Van Gogh zachytil nielen Venušu, o ktorej si myslel, že je to “ranná hviezda”, ale vedci z NASA tvrdia, že zachytil jav, ktorý sa volá turbulencia. Sú to víry prachu a rôznych plynov okolo hviezd. Vtedy samozrejme nikto o takomto jave nemal ani potuchy.
Posledná večera – Leonardo da Vinci
Tajomstvá ukryté za da Vinciho Poslednou večerou vzbudili záujem najmä po knihe a filme Da Vinciho kód. Snáď najkontroverznejším tvrdením je to, že vedľa Ježiša nesedí Ján, ale Mária Magdaléna, ktorá má byť matkou Ježišovho dieťaťa. To mnohí odborníci vyvrátili. Leonardo da Vinci bol údajne veľmi zbožný človek. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by ukrýval do svojho diela podobné kontroverzné odkazy. Jána zobrazoval nielen on, ale aj iní umelci s jemnejšími, až ženskými črtami preto, lebo bol najmladším apoštolom.
Tiež si môžeme všimnúť rozsypanú soľ pred Judášom, apoštolom, ktorý Ježiša zradí. Podľa povier rozsypaná soľ prináša smolu. Mimochodom, Leonardo da Vinci údajne navštívil väzenie v Miláne, aby našiel tú najdokonalejšiu (teda najhrôzostrašnejšiu) tvár pre Judáša.
Výkrik – Edvard Munch
Vedel si, že inšpiráciou Výkriku vôbec nebol ľudský krik? Jedného večera sa umelec Edward Munch prechádzal po ulici. Bol dosť unavený. Všimol si, že pri západe slnka sú oblaky krvavočervené. Presne vtedy, vyčerpaný a zlomený, mal pocit, že kričí samotná príroda. To, čo na ulici zažil, potom preniesol na plátno.
Munch bol typický svojou citlivosťou, nikdy nemal ženu, deti, ako malému mu zomrela matka, sestra a v 25-ke aj otec. V roku 1895, po výstave jeho nových prác v galérii Blomqvist v Osle, o jeho dielach diskutovali študenti miestnej univerzity. Študent medicíny Johan Scharffenberg, povedal, že Munchove diela mu dávajú dôvod spochybňovať umelcov duševný stav a nazval ho „bláznom“. Aj roky po tejto diskusii Munch veľmi zranene tento Johanov komentár spomínal vo svojich listoch.
