Dnes počúvame true crime podcasty, naši rodičia sledovali v nultých rokoch Horatia zo CIA Miami a starkí v 70. rokoch pozerali na majora Zemana.
Na prvý pohľad celkom kvalitný, aj keď starší seriál, akurát, že vrahovia a iní zločinci sú celkom často ľudia s kontaktmi v západných krajinách, kňazi, alebo mladí dlhovlasí ľudia s alternatívnou kapelou. Všetko osoby, ktoré socialistický režim nemal veľmi v láske. Dnes preto niektorí majora Zemana označujú ako nástroj propagandy.
Čo je to ale propaganda a ako bola prítomná v umení totalitných režimov?
Čo je to propaganda?
📢 Propaganda je podporovanie a šírenie určitých informácií a názorov. Jej cieľom je ovplyvnenie širokého publika, aby určité myšlienky zdieľalo tiež. Propaganda je nástroj ovplyvňovania ľudí a hoci je charakteristická pre totalitné režimy, netýka sa len ich, ale aj politických, náboženských a iných organizácií.
📢 Častokrát cieli na city, preto sa využíva aj v umení. Využíva pri tom filmy, fotografie, hudbu, sochy, alebo plagáty.
Nacistická propaganda – najlepšia je taká, ktorú si neuvedomujeme
Asi najznámejšou tvárou propagandy totalitných režimov bol nacista Joseph Goebbels. Pred členstvom v Hitlerovej strane NSDAP bol nie veľmi úspešný novinár, no po vstupe sa v roku 1930 stal vedúcim straníckej propagandy a hlavným stratégom volebných kampaní. V roku 1933 už viedol ministerstvo propagandy a ľudovej osvety.
V čom bola jeho propaganda výnimočná?
Podľa Goebbelsa bola propaganda najlepšia vtedy, keď si čo najmenej ľudí uvedomovalo, že ide o propagandu. Počas Hitlerovej totality bolo zo všetkých natočených filmov len 14 percent vyslovene politických a až 50 percent boli zábavné a na prvý pohľad apolitické filmy.
Obsahovali však podprahovú propagandu. Napríklad niektoré filmy nemeckej režisérky Leni Riefenstahl nezobrazovali samotného Adolfa Hitlera ani otvorene nehlásali myšlienky nacizmu. Diváci a diváčky mohli vidieť príbeh mladého muža, ktorý pred vzťahom uprednostnil boj za Nemecko, alebo veľmi estetické zábery na nemeckých športovcov a športovkyne počas olympiády v Berlíne.
Aj tie však v sebe skrývali odkazy, že národ a štát pod vedením Hitlera má prednosť pred všetkým, alebo že namakaní nemeckí športovci a športkovkyne sú krajší, dokonalejší a nadradení ľuďom z iných etník.
Z tohto obdobia je známy aj film Žid Süss. Pôsobí ako historická dráma, no hlavná postava – Žid Süss Oppenheimer – v ňom vystupuje ako zákerný človek, ktorý svojimi intrigami dovedie obyvateľstvo Stuttgartu k občianskej vojne. Film sa natáčal aj v Prahe a vystupovalo v ňom nedobrovoľne aj židovské obyvateľstvo.
Nacistická propaganda počas Slovenského štátu
Na Slovensku sa tiež myšlienky nacizmu odrážali v umení. Napríklad vo filme od Tatier po Azovské more, ktorý oslavuje vojnové triumfy slovenskej armády proti sovietskej. Slovenský štát pod vedením kňaza a prezidenta Jozefa Tisa vtedy bojoval po boku nacistického Nemecka proti krajinám ako Veľká Británia, USA a Sovietsky zväz.
Z čias Slovenského štátu sú známe aj piesne v podaní operného speváka Štefana Hozu. Napríklad Slováci sme od rodu, ľudovo nazývaná aj Rež a rúbaj znie veselo, má chytľavý refrén, ktorý však vyzýva Slovákov k násiliu, kým „na Slovensku nebudú pánmi.“
Keďže hlavnou myšlienkou nacizmu a fašizmu je silný a veľký národ, ktorý je nadradený národnostným, alebo iným menšinám, vo svojej propagande veľmi vyzdvihuje aj pôrodnosť. Vo výtvarnom umení – napríklad plagátoch zo Slovenského štátu – sú preto zobrazované veľké rodiny, alebo mamy s deťmi.
Napríklad na plagáte Zdravé dieťa v rodine od Andreja Kováčika je vyobrazená žena v ľudovom oblečení ako kojí. V pozadí je mapa Slovenského štátu, Panna Mária s Ježišom v náručí a nápis: Zdravé dieťa v rodine, zdravý občan v dedine, zdravý národ v krajine, taký národ nezhynie! Plagát je síce estetický, no spolu s textom naznačuje, že v spoločnosti sú vítané len slovenské a zdravé deti.
Čo je to totalita?
🔒 Totalitarizmus je politický systém, v ktorom sa vládca/kyňa, skupina vládcov, alebo strana snažia o udržania totálnej politickej moci všetkými dostupnými prostriedkami. Neberú pri tom ohľad na ľudské alebo iné práva.
🔒 Totalitarizmus sa snaží zasahovať do všetkých oblastí života. Vytvára kult osobnosti a oslavuje vodcu alebo vodcov režimu. Cez propagandu sa snaží manipulovať a zastrašovať ľudí.
🔒 Potláča slobodu slova a hľadá nepriateľa. Napríklad pre nacistický režim boli nepriateľmi ľudia židovského alebo rómskeho pôvodu, LGBTI+ ľudia, či sociálni demokrati a komunisti. Pre socialistický režim zas náboženskí predstavitelia, súkromní vlastníci alebo roľníci, ktorí sa odmietli vzdať svojho podnikania a pôdy.
Socialistický realizmus
Pre umenie po nástupe Komunistickej strany Československa v roku 1948 je typický socialistický realizmus, nazývaný aj sorela. Diela v tomto štýle môžeš dodnes vidieť vo viacerých slovenských mestách a krajinách, ktoré kedysi patrili pod vplyv Sovietskeho zväzu.
Čo zobrazuje socialistický realizmus?
Podľa komunistického politika Andreja Alexandroviča Ždanova muselo umelecké dielo slúžiť ľudu a socialistickej ideológii a vychovávať k socializmu. Malo vyzdvihovať jeho kladné stránky ako rovnosť, spoločnú práca, ktorou sa buduje lepšia beztriedna spoločnosť, alebo víťazstvo nad fašizmom a kapitalizmom.
Socialistický realizmus mal naopak negatívne alebo kriticky zobrazovať len triednych nepriateľov, teda nepriateľov pracujúcej, alebo robotníckej triedy. Patrili medzi nich napríklad súkromní podnikatelia, aristokrati, demokrati, duchovní, alebo roľníci, ktorí sa odmietli vzdať svojej pôdy (komunisti ich nazývali kulaci).
Diela socialistického realizmu na Slovensku často zobrazujú slovenských a sovietskych partizánov, ktorí sa vzopreli nacizmu. Patrí sem napríklad pamätník Červenej armády Slavín v Bratislave od architekta Jána Svetlíka. Na jej vrchole je socha osloboditeľa od sochára Alexandra Trizuljaka. Ten sa tiež neskôr znepáčil režimu a ako umelec bol odkázaný na menšie zákazky.
Sochy partizánov však nájdeš aj v parkoch, alebo na námestiach iných slovenských dedín a miest.
Jedným z motívov sorely sú aj pracujúci ľudia. Okrem obrazov, alebo grafík na plagátoch a v časopisoch boli zobrazovaní aj na fasádach domov. Napríklad na bytovkách na sídlisku Píla v Prievidzi nájdeš nielen ľudové motívy, ale aj baníkov, alebo robotníkov a robotníčky.
Výtvarné diela socialistického realizmu si môžeš pozrieť v tomto videu Slovenskej národnej galérie:
Vianočné rozprávky a Major Zeman
Rovnako ako nacizmus, aj socializmus na Slovensku využíval na propagandu film. Nešlo len o budovateľské filmy z 50. rokov, kde ľudia nadšene budujú železnice, alebo priehrady, ale aj žánre ako kriminálka či rozprávka.
Možno tvoj dedko, babka, alebo rodičia pozerali niekedy seriál Tridsať prípadov Majora Zemana. Bol natočený v čase normalizácie, kedy Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy a režim po uvoľnení v 60. rokoch pritvrdil.
Seriál pôsobí ako obyčajná kriminálka, no v mnohých jeho dieloch sú kriminálnici práve nepriatelia režimu. Napríklad ľudia, ktorí plánujú útek na Západ, kňaz, alebo dlhovlasí členovia alternatívnej kapely, ktorí počúvajú hudbu zo zahraničia.
Nástrojom propagandy boli aj rozprávky, ktoré dodnes bežia počas Vianoc, alebo Veľkej noci. Napríklad Cisárov pekár – Pekárov cisár zobrazuje kráľa a šľachtu ako rozmaznaných, krutých a hlúpych ľudí, ktorí žijú z tvrdej práce obyčajných ľudí. Ľud je naopak vykresľovaný ako pracovitý a so zdravým sedliackym rozumom.
Ako premýšľať nad propagandou kriticky?
Propaganda sa netýka len totalitných režimov. Využívajú ju aj politické, náboženské, alebo iné názorové organizácie a hnutia. Ak aj s nejakými sympatizujeme, nemali by sme nad nimi prestať premýšľať kriticky.
Pomôcť ti môže, keď si pri sledovaní seriálu, videa na TikToku a Instagrame, alebo aj reklame položíš nasledujúcich päť otázok:
- Kto ho vytvoril a publikoval?
- Ako sa tvorca/tvorkyňa snaží upútať moju pozornosť?
- V čom môžu ostatní ľudia chápať tento príspevok inak ako ja?
- Ktoré hodnoty a uhly pohľadu obsahuje a čo je z neho vypustené?
- Prečo bol obsah vytvorený?
Zdroje titulného obrázku: Canva, Wikimedia Commons, Reprofoto YouTube
Článok mohol vzniknúť vďaka podpore Tatra banky.
