Francúzska vláda pod vedením premiéra Françoisa Bayroua padla, pretože poslanci parlamentu jej vyslovili nedôveru. Príčinou pádu boli nepopulárne úsporné opatrenia, ktoré chcel Bayrou presadiť v budúcoročnom štátnom rozpočte, vrátane škrtov vo výške približne 44 miliárd eur a zrušenie dvoch štátnych sviatkov.
Prezident Emmanuel Macron bude teraz musieť hľadať nového premiéra a riešiť pokračujúcu politickú krízu, vysoký verejný dlh a napätie v spoločnosti.
Prečo padla francúzska vláda?
Vo Francúzsku padla už štvrtá vláda za dva roky. To je dosť aj na naše pomery, keď sa kvôli vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenici Martiny Kušnírovej a následnej pandémii Covid-19 vystriedali na premiérskom kresle viacerí kandidáti.
Vo Francúsku teraz končí premiér François Bayrou. Všetko sa to deje kvôli enormnému dlhu, v ktorom sa Francúzi topia. Premiér mal navrhnúť plán ako tento dlh znížiť. Tak, ako jeho predchodcovia, sa nad rozpočtom poriadne zapotil a vzišli z toho isté nepríjemnosti ako napríklad rušenie dvoch štátnych sviatkov, či škrty, ktoré by zaboleli.
Ako spomína portál Politico, Bayrou sa rozhodol pre veľmi odvážny plán, ktorý mu ale nevyšiel. Chcel si zaistiť podporu pri schvaľovaní rozpočtových škrtov tým, že vyvolal hlasovanie o dôvere svojej menšinovej vláde pred hlasovaním o samotnom pláne, ktorým chcel zoškrtať výdavky o 44 miliárd eur.
A tam sa to celé zrútilo. Za dôveru zahlasovalo len 194 poslancov a proti bolo 364.
Ako funguje parlament, vláda a prezident vo Francúzsku?
Francúzsko je poloprezidentská republika. Moc sa delí medzi prezidenta a parlament, ale prezident má veľmi silné právomoci. Je hlavou štátu, menuje premiéra a ministrov, vedie armádu aj zahraničnú politiku a môže rozpustiť parlament. Ak má v parlamente väčšinu jeho strana, určuje prakticky celé smerovanie krajiny.
Vládu tvorí premiér a ministri, ktorí riadia jednotlivé oblasti štátu a sú zodpovední parlamentu. Parlament má dve komory: Národné zhromaždenie (577 poslancov volených občanmi), ktoré má rozhodujúce slovo pri zákonoch a rozpočte, a Senát (348 senátorov volených nepriamo), ktorý zastupuje regióny a kontroluje zákony, no v prípade sporu môže byť prehlasovaný Národným zhromaždením.
Prečo majú Francúzi taký veľký dlh?
Dôvodom prečo sa Francúzi topia v dlhoch je najmä pandémia Covid-19, kedy mali zvýšené výdavky, no taktiež ich poznačili aj vysoké ceny za energie kvôli ruskej agresii na Ukrajine. Francúzsko sa tiež, tak ako mnohé vyspelé štáty, dlho borí s demografickou krízou – pribúda starších ľudí a rodí sa čoraz menej detí. To znamená, že čoraz menej ľudí je v produktívnom veku, kedy platia dane, z ktorých sa potom financujú dôchodky a relatívne štedrý francúzsky sociálny systém.
No a aký majú dlh? Verejný dlh už presiahol 114 % HDP (hrubého domáceho produktu) a rozpočtový deficit zase dosiahol 5,8 % HDP. Podľa Maastrichtskej dohody, ktorú Francúzi podpísali pri vzniku eurozóny, sa zaviazali k tomu, že verejný dlh neprekročí hranicu 60 % HDP a verejný deficit maximálne 3 % HDP.
Čo to znamená? Že Francúzi sú v poriadnej kaši a budú musieť spraviť škrty v rozpočte. Rovnako ako sa to momentálne deje na Slovensku. Toto škrtanie a uťahovanie si opaskov sa nazýva konsolidácia verejných financií.
Ak ťa zaujíma, ako také niečo funguje, nájdeš to vysvetlené v tomto článku:
Čakajú Francúzsko predčasné voľby?
Portál Politico píše, že momentálne môžu nastať rôzne scenáre. Najpravdepodobnejšie je, že prezident Macron vymenuje nového premiéra. Ľudia však vyjadrujú záujem aj o predčasné voľby.
To, ako to dopadne zatiaľ nie je známe. Ako však uvádza Denník N, tretie voľby za tri roky by mohli viesť aj k pádu prezidenta Emmanuela Macrona.
Prečo ľudia protestujú v uliciach?
Kríza vo Francúzsku sa odráža aj na nespokojnosti Francúzov a Francúziek. Tí protestujú proti škrtom v štátnom rozpočte aj proti chaosu, ktorí momentálne v politike pociťujú. Ďalší veľký protest ich čaká už túto stredu a ďalšie 18. septembra. Do protestov sa chcú zapojiť dopravcovia, železnice, zamestnanci spoločnosti Air France ale napríklad aj učitelia.
Politická kríza vo Francúzsku bude ešte napínavá.
A prečo by ťa to malo zaujímať?
Francúzsko má druhú najväčšiu ekonomiku v eurozóne a dôsledky krízy môžeme nakoniec pocítiť aj my.
Ak sa francúzska ekonomika začne otriasať, môže to spustiť reťazovú reakciu v celej eurozóne. Francúzsko je obrovský trh, má silný bankový sektor a je úzko prepojené s ostatnými štátmi cez spoločnú menu aj európske fondy.
Mohlo by to oslabiť euro, zvýšiť úroky na pôžičky a spomaliť rast v celej EÚ.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G/gettyimages.com
