Šťastné a veselé? Nie všade. Mnohí ľudia zažívajú na Vianoce hádky, spory a vyhrotené emócie. O tom, ako prežiť takéto Vianoce sme sa porozprávali so školskou a detskou psychologičkou, Mgr. Danielou Adamčíkovou.
💬 Čo je podľa vás hlavným spúšťačom sporov počas sviatkov v rodinách?
V prvom rade sú to nadmerné očakávania. Reklamy prezentujú ideálne rodinky, všetci sa máme mať radi. Sú to predsa sviatky pokoja a mieru. Očakávania Vianoc sú preto také, že má byť všetko ideálne.
V nás sa tým vytvára tlak, že by to tak malo naozaj byť. Mali by sme byť pokojní, mali by sme sa mať radšej ako inokedy. Je to v podstate taká ilúzia.
Chceme všetko stihnúť, chceme mať upratané, chceme mať nakúpené darčeky a podobne.
Spory sú v rodinách aj počas roka, ale Vianoce ich prinášajú do pozornosti, lebo sa všetci stretneme. Témy sa viac vyťahujú, rozdielne názory sa ukazujú viac ako bežne. Je preto väčšia možnosť ako obvykle na to, aby vypukli spory.
💬 Mali by sme sa konfliktom s rodinou počas Vianoc vyhýbať? Je lepšie si zahryznúť do jazyka alebo naopak povedať, čo si myslíme?
Myslím si, že by bolo fajn, aby si to mladí ľudia vykomunikovali s rodičmi vopred. Napríklad:
Chcem prísť k vám, ste pre mňa dôležití, chcel by som mať sviatky čo najpokojnejšie a ani vám ich nepokaziť. Vieme, že máme nejaké rozdielne názory a bol by som rád, aby sme sa nedotýkali niektorých tém, ktoré sú pre nás háklivé. Viem, že máme rozdielny názor na politiku, tak by som bol rád, keby sme sa o nej nebavili. Ak sa chceme o týchto témach baviť, tak sa budeme navzájom rešpektovať. To znamená, že ty si vypočuješ môj názor a ja si zase vypočujem tvoj. Ak však nie sme schopní navzájom sa rešpektovať, tak sa radšej skúsme vyvarovať týchto tém.
Alternatívnou je dohodnúť si pravidlá. Ak sa už bude schyľovať k chúlostivej téme, tak sa povie stop a viac sa už o tom baviť nebudú.
Mladý človek sa môže napríklad s rodičmi dohodnúť, čo budú spolu robiť. Ak to dokážu, tak si spolu napríklad zahrajú spoločenské hry. Možno sú niektorí rodičia nastavení na to, že sa hrať nebudú. Je to však dobrá alternatíva, dohodnúť sa, ako budú spolu tráviť Vianoce.
Rodičia často prichádzajú s tým, že musia mať veľa napečené a navarené, maminky sú v strese. Dohodnúť sa preto vopred aj na tomto.
Povedať napríklad:
Ja navrhujem, aby sme napiekli len dva druhy koláčov, pri ktorých sa porozprávame, zabavíme. Rád sa o tebe dozviem nové veci, keďže sme sa dlhšie nevideli. To je oveľa dôležitejšie ako to, aby toho bolo veľa napečeného.
Týmto sa dokážeme vyhnúť konfliktom, ak na to rodič pristúpi. Samozrejme, mladý človek prichádza do zabehaného prostredia, ktoré nejako funguje. Bol nejaký čas preč, vrátil sa z internátu domov a vchádza do takéhoto zabehnutého prostredia. Naruší preto istým spôsobom fungovanie domácnosti.
Ak sa vytiahne možnosť, že si spravia vopred nejakú vzájomnú dohodu, tak je to vždy jasnejšie a nemusí prísť ku konfliktom.
Môže sa však stať, že hádka príde hneď. Často je to tak, že rodič už s niečím čaká. Napríklad:
Nebola si doma pol roka, konečne si tu, tak si to teda vytmavíme.
💬 V tom prípade by sa mal mladý človek zachovať ako?
Je podľa mňa dôležité, aby si mladý človek v prvom rade zodpovedal otázku sám v sebe. Čo chcem? Čo je pre mňa dôležité? Potrebujem komunikovať doma to, ako žijem? Alebo chcem na druhej strane iba stráviť čas s rodičmi a svoj život nechať tam, kde ho žijem, napríklad v Bratislave.
Niekedy je však možno treba povedať veci priamejšie, porozprávať sa s rodičmi. Môže to pomôcť vyčistiť stôl a stráviť spolu pokojnejšie Vianoce. Človek tým však riskuje to, že to nemusí byť o čistejšom stole. Naopak vykopú vojnovú sekeru a Vianoce budú aj tak búrlivé.
Je častý jav, že na Vianoce panuje viac nervozity. Vyťahujú sa nedoriešené spory, lebo sa stretne celá rodina. Čiže tá ilúzia Vianoc je niekedy aj ilúzia v tom, že sú naozaj len pokojné, usmievavé a pohodové, no nemusí to tak vôbec byť. Nehovoriac o tom, že aj pracujúci konečne vypustia paru a všetka tá nervozita, tlak a stres prichádza s tým.
Koľko som toho robil, teraz by som chcel mať pokoj, no a ten pokoj nemám.
💬 Dá sa nejako vopred psychicky pripraviť na Vianoce strávené s rodinou?
Čo môže spraviť mladý človek, je pripraviť si napríklad témy, o ktorých sa chce baviť s rodinou a témy, o ktorých sa baviť nechce.
Tiež môže pomôcť urobiť si alternatívy. Napríklad:
Strávim nejaký čas doma a aby som sa upokojil a mal pohodu aj mimo domu, tak si naplánujem stretnutie s kamošmi, posilku či napríklad kino.
Dôležité je mať plán, aby nebol človek znudený. Nie je plán pozrieť si rozprávky, najesť sa koláčov a ležať pred telkou. Takéto ničnerobenie je v poriadku 1-2 dni, neskôr to však prináša pocity znudenosti, prázdnoty a práve možno dlhododobé problémy, ktoré sme v sebe neriešili, nás začnú zožierať.
Plán by mal byť samozrejme taký, aby napĺňal potreby toho človeka, ktorý si ho tvorí. Možno to bude vyzerať, že mladý človek uniká zo svojho domáceho prostredia. Je však dobrý aj takýto únik za niečím, kde sa odreaguje.
💬 Keď už hádka prepukne naplno a rozhádame sa s členmi rodiny, povieme si nepekné veci, čo by sme mali robiť potom?
Toto patrí tiež k životu. Ľudia prichádzajú do rôznych prostredí – vracajú sa do prostredia alkoholikov alebo napríklad týrania. Veľakrát mladí utekajú z domu práve kvôli týmto problémom a vracajú sa späť do ťažkých podmienok, ktoré možno tak bežne cez rok nevidno, ale cez sviatky vypuknú.
Dôležité je, aby okrem tých negatívnych vecí povedal človek aj to pozitívne. Napríklad:
Pohádali sme sa, je mi to veľmi ľúto. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, že sme prišli domov a hádame sa, ale aj tak vás mám stále rád.
Je dôležité uzavrieť to pozitívne napriek tomu, že tá druhá strana nebude taká pozitívna alebo bude hnev veľký.
Niekedy povie napríklad rodič:
Choď preč z môjho domu. Nechcem ťa tu.
Je dôležité, aby sa mladý človek snažil smerovať k tomu pozitívnemu.
Toto je môj názor, za ktorým si stojím. Napriek tomu vás mám rád.
💬 Tichá domácnosť alebo odchod preč z domu situácii môže pomôcť alebo nie?
Myslím si, že nie. Nedoriešený konflikt zostáva v človeku.
Tichá domácnosť je v podstate len taký tichý odpor a človeka zožiera. Je vždy zdravšie, keď vyjdú na povrch veci, ktoré tam sú, ako také ticho pred búrkou.
Niekedy mi aj klienti povedia, že hoci sa doma rodičia nehádajú, napätie by sa dalo krájať. Je to veľmi nepríjemné a nerobí to dobre nikomu.
💬 Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí majú doma napäté vzťahy s rodinou a vedia, že Vianoce nebudú ani zďaleka pokojné? Ako takéto Vianoce prežiť v čo najlepšom psychickom stave?
No tak, asi nemôže každý chodiť na terapiu. (smiech) Aj keď čím ďalej, tým viac mladých ľudí vyhľadáva terapeuta a je to super. Je dobré, keď má človek niekoho mimo rodiny a môže byť vedený v terapii, kde preberá tieto ťažké rodinné stavy. Vie byť potom pripravený, keď príde domov a a aj lepšie psychicky naladený.
Taktiež je dôležité, aby mal človek vo svojom vnútri pokoj, a tak prišiel domov.
Na to, aby bol človek vnútorne vyrovnaný, sú dobré také klasické veci ako zdravá strava, cvičenie alebo pobyt v prírode. Mal by ísť domov už tak vnútorne nastavený, že nebude všetko ružové a ideálne, ale posnažia sa spraviť si Vianoce čo najviac pohodové.
Vianoce sú veľký tlak na psychiku a potom si ten mladý človek povie:
Všetci ostatní sú normálni, len ja mám pokašľané Vianoce, lebo máme konflikty.
Nikde to však nie je ideálne a pohodové Vianoce sú často iba vo filmoch a rozprávkach.
Kto je Daniela Adamčíková?
Mgr. Daniela Adamčíková pracuje ako školská a detská psychologička. Robí aj s dospelými a rodičmi detí. Venuje sa témam ako poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie, poruchy učenia, osobnostné problémy, strata blízkej osoby. Robí taktiež filiálnu terapiu, teda terapiu hrou, ktorá je zameraná hlavne na emocionálne problémy detí.
