Fotky z dopravných nehôd sa na sociálnych sieťach stali trendom, ktorý každému zaručí množstvo zdieľaní a obrovský dosah. Šéf dopravnej polície Tomáš Vrábel však pred týmto fenoménom varuje: „Veľakrát som v týchto situáciách zažil, že práve ľudia, ktorí si robili fotky alebo videá, spôsobili ďalšiu dopravnú nehodu.”
Hovorí tiež o tom, ako sa máš zachovať v prípade, že sa ocitneš pri dopravnej nehode či to, kedy najčastejšie je havárií najviac. „Áno, máme možnosť psychologickej podpory,” hovorí pri otázke, ako sa dopravní policajti vyrovnávajú so situáciami, keď sú privolaní k tragickým nehodám s obeťami na životoch.
Prečítaj si viac o skúsenostiach šéfa dopravnej polície aj o tom, aká bola jeho cesta k policajnej uniforme, ktorú nosí už viac ako 21 rokov.
V rozhovore sa dočítaš:
- Či sa s policajtmi oplatí vyjednávať o pokute
- Či sa šéf dopravnej polície bál sadnúť si s niektorými ľuďmi počas autoškoly do auta
- Či máš ako chodec na prechode čakať až do momentu, keď auto zastaví
- Či na Slovensku môžeme očakávať „vodičáky” od 15 rokov
Zdroj: Polícia SR
Hovorí sa, že mladí sú nonstop na telefóne. Platí to aj za volantom? Venujú sa mladí ľudia počas šoférovania svojim mobilom viac, ako staršie generácie?
Mladí ľudia môžu byť v tomto aspekte vystavení väčšiemu pokušeniu, napríklad v podobe aplikácií. Drvivá väčšina z nich ich má v telefóne viac ako starší. Takže určite keď hovoríme o mobile za volantom, nemyslíme tým len na telefonovanie a posielanie SMS správ. Žiadnu takúto štatistiku však nevedieme.
Stalo sa nám však, že sme takýchto vodičov aj pristihli „priamo pri čine”. Napríklad, keď stáli na červenej na križovatke. Veľa z nich sa domnieva, že toto je presne ten čas, kedy si môžu skontrolovať najnovšie upozornenia a pozrieť sa, čo sa deje.
Lenže to nie je celkom pravda, pretože si vôbec neuvedomujú, že vedľa nich môže čakať cyklista. Vodič potom odbočí doprava, cyklistu si nevšimne, pretože zbrklo reaguje a z tohto potom vznikajú kolízne situácie, ktoré často končia fatálnymi následkami.
Čo vám osobne v správaní sa vodičov za volantom lezie na nervy najviac?
Najviac mi lezie na nervy nevenovanie sa vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke, čo je často zapríčinené práve mobilom. Človek je tak odpútaný od sledovania premávky, že si veľakrát nevšíma zvyšok a je ľahostajný voči ostatným na cestách.
Zdroj: Polícia SR
V niektorých krajinách je možné šoférovať auto už od 15 alebo 16 rokov. Podporili by ste takýto návrh aj na Slovensku?
Nie je to tak dávno, čo na Slovensku mohli viesť motorové vozidlo iba ľudia od 18 rokov, postupne sme prešli na 17, čo mnohým umožnilo šoférovať s doprovodom inej osoby na mieste spolujazdca. Myslím si, že spoločnosť ešte musí postupne dospieť do toho, aby sme sa mohli dostať na 16 rokov.
Momentálne o tom ani neuvažujeme, pretože s mladými vodičmi sú naozaj problémy a je s tým spojených veľmi veľa dopravných nehôd. Určite by však k tomu bolo dobré aj vyjadrenie odbornej verejnosti, ako psychológov, či to je pre ľudí v takomto veku zvládnuteľné.
Akých dopravných priestupkov sa najčastejšie dopúšťajú?
Mladosť je možno trochu spojená aj s takou pochabosťou. Väčšinou je to práve to nevenovanie sa vedeniu vozidla, ale určite rovnomerne s tým je aj prekračovanie najvyššej povolenej rýchlosti, čo evidujeme pri veľkom počte dopravných nehôd. V mnohých prípadoch je to aj alkohol a v neposlednom rade aj návykové a omamné látky.
Tomáš Vrábel je policajtom už 21. rok. V dopravnej polícii pracoval na všetkých úrovniach: hliadkoval na cestách, riešil správne konania, dokumentoval dopravné nehody. Z okresu prešiel na krajské riaditeľstvo a neskôr na Prezídium policajného zboru. Na odbore dopravnej polície začal ako referent, 5 rokov pôsobil ako vedúci a nakoniec sa stal riaditeľom. Od minulého mesiaca je zástupcom riaditeľa a vedúcim oddelenia výkonu služby a dopravného inžinierstva. De facto je však stále riaditeľom dopravnej polície, keďže toto miesto zatiaľ nie je obsadené.
Zdroj: Polícia SR
Kedy najčastejšie dochádza k dopravným nehodám? Je nejaký deň podľa štatistík najnehodovejší?
Ak sa na to pozrieme komplexnejšie a vezmeme do ohľadu prierez celého roka 2022, tak najrizikovejším dňom a hodinou, kedy dochádza k najväčšiemu počtu dopravných nehôd, je piatok v čase medzi 12:00 až 16:00.
Je to určite spôsobené tým, že veľa ľudí sa vtedy presúva naprieč celým Slovenskom a intenzita cestnej premávky je neporovnateľne väčšia, ako v iných hodinách a dňoch.
Dopravní policajti sa často zúčastňujú skúšobnej jazdy absolventov autoškoly. Stalo sa už, že to nejaký váš kolega odmietol, lebo sa bál o svoj život?
Áno. Na Slovensku je zhruba 400 dopravných policajtov, ktorí robia ajskúšobných komisárov, nerobí to úplne každý dopravný policajt.
Aj mne sa viackrát stalo, že som mal veľký strach sadnúť si s niektorými ľuďmi za volant. Po prvých 100 metroch jazdy som zistil, že „tudy cesta nevede,” a že s tým bude veľký problém. Nakoniec tá skúška aj dopadla tak, ako som predpokladal. Okrem toho, že neovládali ani predpisy pravidiel cestnej premávky, tak neovládali ani techniku jazdy, teda tú praktickú časť.
Zdroj: Polícia SR
V Bratislave sa teraz vo veľkom kritizuje zavedenie nových pruhov vyhradených pre cyklistov. Ako vnímate vzťah medzi cyklistami a vodičmi áut? Mali by slovenské cesty patriť iba autám?
Priznám sa, ja osobne som už pár rokov na bicykli nesedel, ale vôbec to neznamená to, že by som nejakým spôsobom dával cyklistov na vedľajšiu koľaj. V každom prípade si treba uvedomiť, že sú to takí istí účastníci cestnej premávky ako všetci ostatní. Rozdiel je však v tom, že cyklisti a chodci sú na cestách najzraniteľnejší. Nie sú ničím chránení.
V prvom rade je to o tom, ako hovorí zákon, že máme byť voči sebe ohľaduplní a disciplinovaní. Pravidlá v zákone slúžia na to, aby sme ich rešpektovali, a aby sme sa všetci vrátili domov živí a zdraví. V práci sme zastupiteľní, nikto nie je nenahraditeľný, ale v rodinnom živote nenahraditeľní sme.
Aký typ šoféra ste vy, keď blikne oranžová? Brzdíte alebo idete ďalej? Čo je bezpečnejšie?
Priznám sa, že pri mojej defenzívnej jazde vždy radšej spomalím a snažím sa vozidlo držať v tých najnižších rýchlostiach, pretože väčšinu času trávim v Bratislave. A tá intenzita vozidiel, chodcov a ostatných, je tu veľká. Preto odporúčam skôr predvídať situáciu a nikam sa neponáhľať.
Niektorí chodci majú tendenciu pred prechodom čakať až do momentu, kým auto úplne nezastaví. Nie je bezpečné ísť už vo chvíli, keď vidím, že auto znižuje rýchlosť?
Vo veľa prípadoch záleží na veľmi veľa okolnostiach. Ako príklad uvediem, že je iné, keď cez deň máte dobrý rozhľad, ako chodec vidíte, že na vás vodič reaguje, spomaľuje vozidlo a máte s ním očný kontakt. Jeho reakcia svedčí o tom, že svoje auto stihne zastaviť. V každom prípade by mal chodec vyhodnotiť aj rýchlosť a vzdialenosť od prichádzajúceho vozidla.
Sú však situácie, kde je znížená viditeľnosť, ako je hmla, dážď, noc, kedy je náročné vyhodnotiť všetky tieto aspekty. V tom prípade je lepšie počkať, kým auto naozaj zastaví a potom môžem bezpečne prejsť. Chodci si často hovoria, že neboli na vine a áno, majú aj pravdu, že na vine neboli, ale to poškodenie zdravia im už nikto nevráti späť. Preto sa neoplatí riskovať.
Zdroj: Polícia SR
Čo robiť v prípade, že som svedkom vážnej dopravnej nehody. Čo si určite nefotiť na sociálne siete?
Podstata veci je záchrana života a zdravia. To je úplne najpodstatnejšie, potom sú tie ostatné veci, ako sprejadznenie premávky či privolanie pomoci. V prvom rade sa však určite treba o tých ľudí zaujímať. Pri výkone služby som riešil aj neposkytnutie prvej pomoci a niekedy to mohlo byť aj rozhodujúce pre to, či niekto nehodu prežil, alebo nie.
Čo sa týka sociálnych sietí, určite by sme nemali zabúdať na GDRP. Druhá vec je však tá, že vodiči sa často nevenujú vedeniu vozidlá a zamestnáva ich fotenie či nahrávanie dopravnej nehody, okolo ktorej prechádzajú.
Veľakrát som v týchto situáciách zažil, že práve ľudia, ktorí si robili fotky alebo videá, spôsobili ďalšiu dopravnú nehodu a tá diaľnica zostala úplne zablokovaná. Spravili väčšie zlo, každému je to nepríjemné. V takých situáciách je dobré zamyslieť sa nad tým, či by sa nám samým páčilo, keby si nás niekto takto nahrával, keby sme boli na mieste zranených. Asi by nám to nebolo veľmi príjemné.
Venujete sa aj prípadom, keď ste vy sami nepristihli niekoho, ako porušuje nejaký dopravný predpis, ale niekto vám pošle video, ktoré to dokazuje?
Ľudia nám posielajú videá o prekračovaní rýchlostí, o nedovolenom predchádzaní a, samozrejme, na to reagujeme. Posielame to na príslušné krajské riaditeľstvo, ktoré sa tým ďalej zaoberá. Môže si napríklad predvolať oznamovateľa a následne spraví ďalšie kroky v rámci objasňovania priestupku. Ak sa preukáže, že k skutku (napríklad k prekročeniu najvyššej povolenej rýchlosti) naozaj došlo, tak sa rieši aj podozrivý z priestupku.
Vaši kolegovia prichádzajú niekedy aj k veľmi drastickým dopravným nehodám. Máte v zbore nejakú psychologickú podporu, aby ste sa s tým vedeli vyrovnať?
Áno, máme možnosť psychologickej podpory. Ja sám som bol takisto pri mnohých vážnych dopravných nehodách, kde bol aj väčší počet usmrtených osôb. Sú to ťažké chvíle. Väčšinou sa s tým kolegovia vyrovnávajú sami a nepotrebovali pomoc psychológa, ale určite sa na jeho pomoc môžu obrátiť.
Keď policajti zastavia vodiča, pýtajú sa ho, či si je vedomý, aký skutok vykonal. Nie je táto otázka len chyták, aby sa vodič priznal aj k niečomu, čo si policajt možno nevšimol?
Poviem, že nie je to úplne košér, je to skôr taký zvyk pýtať sa vodiča, či vie, čoho sa dopustil. V každom prípade má byť ten prvotný kontakt s občanom vykonaný v úplne inom duchu. Určite nie tak, aby sa vodiča pýtal takúto otázku a on policajtovi deklaroval, čoho sa dopustil.
Chyták to ale nie je, u policajtov je to skôr zvyk, zaužívaná veta, ktorú stále používajú na to, aby dopredu zistili, akým spôsobom ďalej viesť ten rozhovor. Či si je vodič vedomý, čoho sa dopustil, či je ochotný zaplatiť blokovú pokutu, jednoducho aby vedeli, ako bude ďalej reagovať.
Zdroj: Polícia SR
Dá sa s policajtmi legálne vyjednávať o výške pokuty?
Sadzobník pokút hovorí o určitom intervale a rozmedzí pokuty. Tá môže byť od do. To od do je stanovené z toho dôvodu, že treba prihliadať na všetky okolnosti, či už sú to sociálne pomery, či už je to miesto spáchania skutku, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a tak ďalej. Ale ak by som mal odpovedať priamo, tak nie, nemalo by sa vyjednávať.
Aký najbizarnejší zážitok sa vám stal pri kontrole mladých ľudí na cestách?
Pamätám si situáciu, keď sa dvaja partneri pohádali. Každý šiel svojím autom, obidvaja sa ešte doma opili. Zastavili sme najprv to dievča, vykonali sme u nej dychovú skúšku, samozrejme, pozitívnu. A ona hneď nato natrela svojho partnera, s ktorým sa 5 minút predtým pohádala, že on ide za ňou v aute. Povedala, že tie svetlá, čo sú za ňou, to je on, a že takisto vypil toľko isto, čo ona. Hovorila, že nafúka určite toľko isto. Takže v priebehu piatich minút sme mali zistený dvakrát alkohol za volantom.
Teraz sa trochu odviažte v predstavivosti. Čo by ste uvítali vo svete dopravy, ak by to mohlo byť naozaj čokoľvek?
Keby to mohlo byť čokoľvek, tak vzľadom aj na časovú zaneprázdnenosť, by pre mňa bolo zaujímavé, keby existovalo cestovanie v čase. Využil by som to aj v osobnom živote, aj v pracovnom, lebo by som možno niektoré veci spravil ináč a stihol by som toho možno viac a niečo by som ani nechcel stihnúť.
A kontrolovali by to aj policajti?
Ale myslím si, že niečo by sme vymysleli, aby sa to dalo kontrolovať. 🙂
Čo vás na vašej práci baví najviac?
Vždy som mal víziu, že som chcel byť dopravný policajt. Nijaká iná činnosť ma veľmi nezaujímala a baví ma na tom tá rôznorodosť. Veľa občanov nás vníma tak, že my sme len tí, ktorí zastavujú autá na cestách, ale vôbec to tak nie je. Máme ďaleko širšie spektrum práce: od dopravných inžinierov, cez skúšobných komisárov v autoškolách, správne konanie, prejednávanie priestupkov. Tá rôznorodosť dopravnej polície je veľmi zaujímavá. Každý deň riešime niečo iné. Je to pre mňa inšpirujúce a zaväzujúce do budúcna.
Neraz sa stalo aj to, že keď som bol s kolegami v hliadke, tak nám aj nejaká mamička s deťmi poďakovala za prácu. Pochválila napríklad to, že je super, že tie cesty tak kontrolujeme, lebo keď vidí, ako jej sused chodí domov opitý a jej deti sa hrajú na ulici, raz sa môže stať to, že mu skončia pod kolesami auta. Tešila sa, že takýchto ľudí vyselektujeme z cestnej premávky. Vďačných ľudí sme stretli kvantum a aj to je niečo, čo ma v mojej práci napĺňa.
Zdroj titulnej fotky: Polícia SR
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
