Protivládne protesty v Srbsku sa znovu zintenzívnili aj pre napadnutie členov a členiek slovenskej menšiny, ktorí demonštrácie podporujú.
Vedel/a si, že v Srbsku žije viac ako 41-tisíc Slovákov a Sloveniek? A že aj pre časť z nich sa za posledný týždeň zintenzívnili protivládne protesty, ktoré trvajú od novembra minulého roka? Čo sa deje v Srbsku, akú úlohu v tom zohráva slovenská komunita a odkiaľ sa vlastne v Srbsku vzala, ti vysvetlíme v článku.
Čo sa stalo v Báčskom Petrovci?
V mestečku Báčsky Petrovec v regióne Vojvodina na severe Srbska boli začiatkom augusta Slovenské národné slávnosti. Ak sa pýtaš, prečo práve tam, tak viac ako 80 percent obyvateľov tohto mesta sú Slováci a Slovenky. Kde sa tam vzali sa dočítaš ďalej.
Časť miestnej slovenskej komunity podporuje srbské protivládne protesty. Pri tejto príležitosti tak spravili výstavu fotiek, ktoré počas nich vznikli. Fotky pokojne viseli v Petroveckom parku, kým na oslavy nedorazili aj sympatizanti strany SNS (nie tej našej SNS, ale Srbskej pokrokovej strany prezidenta Aleksandra Vučiča, proti ktorému ľudia protestujú).
Začali ničiť výstavu a fyzicky útočiť na ľudí. Časť z nich blokovala cestu a bránila ľuďom prísť na slovenský program a pozrieť si fotky z protestov. Podľa účastníkov a účastníčok polícia takmer vôbec nezasiahla. A výsledok? Zničené fotky aj miestni, ktorí si odniesli ľahšie zranenia.
Tu je video zo staršieho protestu Slovákov žijúcich vo Vojvodine 👇
Prečo ľudia v Srbsku protestujú?
Long story short – kvôli korupcii. Protesty sa začali v meste Nový Sad, ktoré tiež patrí do kraju Vojvodina na severe Srbska. V druhom najväčšom srbskom meste sa 1. novembra 2024 zrútil zo strechy vlakovej stanice betónový prístrešok a zabil 16 ľudí vrátane šesťročného dievčaťa a 20-ročnej Slovenky.
Najprv vyšli na pamätné miesto len študenti a študentky, ktorí už proti skorumpovanej vláde protestovali aj predtým. Táto tragédia však už nahnevala aj ľudí iných generácií a úplne iných povolaní – napríklad traktoristov, alebo taxikárov. Od novembra protesty stále pokračujú, po útoku v Báčskom Petrovci a iných oblastiach však posledný týždeň zintenzívnili.
Zdroj: Getty Images
Nemajú žiadnych lídrov a do veľkej miery sa organizujú vďaka študentom a študentkám, ktorí sa o ďalších postupoch dohadujú na plénach. Okrem toho univerzity štrajkujú a už niekoľko mesiacov fungujú v provizórnom režime. V januári sa do generálneho štrajku zapojili desaťtisíce ľudí, kedy jeden deň nešli do práce a niektorí ani na nákupy.
Tlačia tým na štát, aby pristúpil na ich podmienky – vyšetril pád prístrešku, prepustil zadržaných demonštrujúcich a aby sa konali predčasné parlamentné voľby.
Viac o protestoch v Srbsku si môžeš prečítať v tomto článku 👇
Prečo protestujú ľudia v Srbsku? – Zmudri G
Odkiaľ sa v Srbsku vzali Slováci?
V 17. a 18. storočí patrilo územie Slovenska aj regiónu Vojvodiny pod jednu ríšu – Rakúsko-Uhorsko. Na území dnešného Slovenska a severného Maďarska však prebiehalo prenasledovanie všetkých, ktorí sa hlásili k evanjelickej cirkvi.
Preto sa mnohí Slováci a Slovenky presťahovali práve sem a vytvorili tu také slovenské ostrovčeky. Niektorí sa presťahovališli aj za lepším zárobkom, alebo prácou na hranici medzi Osmanskou ríšou a Rakúsko-Uhorskom.
Slovenská komunita v srbskej Vojvodine je výnimočná aj tým, že jej členovia a členky stále rozprávajú po slovensky a nezačali používať len srbčinu. Udržiavajú živými aj tradície, ktoré sem doniesli ich predkovia a u nás sa medzičasom buď zmenili, alebo úplne zanikli. Niekedy je tak návšteva slovenských obcí vo Vojvodine aj exkurziou do našej vlastnej minulosti.
Ak sa chceš dozvedieť viac aj o mladých Slovákoch a Slovenkách v Srbsku, sledovať môžeš reelská od Slovakia and Balkans. V septembri organizujú aj konferenciu, kde budú rozoberať aj protesty v Srbsku.
Ako sa žije Slovákom/enkám v Srbsku?
Slováci a Slovenky vo Vojvodine majú právo navštevovať školy, kde sa učia po slovensky. Názvy obcí by mali byť aj v slovenčine a v mestách a dedinách, kde sa hovorí po slovensky, majú právo vybavovať v nej veci na úradoch, alebo školách.
Podľa rozhovoru, ktorý priniesol denník SME, však dvojjazyčné tabule miznú a zrušila sa aj úradná dvojjazyčnosť. Aj útok v Báčskom Petrovci otvoril tému, ako Slovensko chráni svoje menšiny v zahraničí.
Je veľmi dôležité, aby sa krajina, z ktorej menšina pochádza, dokázala za ňu postaviť, ak sú jej práva porušované v krajine, kde žije. Starostlivosť o krajanov by nemala byť len „nice to have“, ale basic slušnosť a súčasť budovania našej národnej kultúry.
Zdroj titulného obrázku: Getty Images
