Sneh a mráz neznamená, že klimatická kríza neexistuje

Aj ty si už počul/a, že globálne otepľovanie až tak „nehorí“, keď túto zimu nakoniec snežilo a vonku mrzne? 

„Na východe to môže byť najchladnejší Silvester v histórii. Snáď by sme mohli využiť trochu toho starého globálneho otepľovania,“ napísal v roku 2017 prezident USA Donald Trump. 

Tento argument často používajú popierači klimatickej krízy, keď na pár týždňov nasneží, alebo mrzne. Poďme sa pozrieť, prečo aj sneh a tuhá zima paradoxne dokazujú klimatickú krízu.

Počasie vs. klíma

Pri vysvetľovaní klimatickej krízy je dôležité rozlišovať počasie a klímu 👇

👉Počasie opisuje aktuálny stav atmosféry, teda ako je momentálne vonku v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Takže napríklad teplota dnes, zajtra, či tento týždeň. 

👉Klíma (podnebie) je dlhodobé priemerné počasie na danom mieste, alebo planéte. Napríklad koľko mávame mrazov v januári za posledných 30 rokov. 

Takže aj keď máš túto zimu ️mráz, globálne priemery teplôt stále rastú kvôli ľudskej činnosti. 

Viac snehu, alebo extrémne mrazy v určitom týždni teda nevyvracajú globálne otepľovanie, ale naopak. 

Prečo tuho mrzne, aj keď sa Zem otepľuje? 

Na začiatok si predstavíme dva pojmy – polárny vír (polar votex) a polárny prúd (polar stream). 

Polárny vír je kruh veľmi silných vetrov vysoko na Arktídou. Je ako poklop na chladničke, ktorý drží extrémne studený vzduch pri severnom póle. 

Polárny prúd prúdi nižšie na hranici medzi chladným polárnym vzduchom a teplejším vzduchom v miernom pásme, teda kde sa v skratke striedajú štyri ročné obdobia. 

Problém je, že Arktída sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok planéty. Keď je polárny vír silný, polárny prúd je pomerne rovný a studený vzduch zostáva na severe.

Keď sa však polárny vír oslabí alebo rozvlní, polárny prúd sa začne kľukatiť. To umožní, aby sa studený arktický vzduch dostal južnejšie a naopak teplejší vzduch prenikal nezvyčajne ďaleko na sever.

Práve preto môže klimatická zmena paradoxne spôsobovať extrémne mrazy a výkyvy počasia, aj keď sa planéta ako celok dlhodobo otepľuje.

Čo ukazujú dáta?

👉Posledných 10-tisíc rokov bola priemerná teplota na Zemi stabilná a menila sa menej než o 0,2 stupňa Celzia za tisíc rokov. 

👉Len za posledných 100 rokov sa ale planéta oteplila nadprodukciou skleníkových plynov o viac ako 1 stupeň Celzia. 

👉Kritická hranica na oteplenie planéty je 1,5 stupňa Celzia. Prekročenie tejto hodnoty znamená vyššiu úmrtnosť a horšie dopady na ekosystémy. 

👉Pri pokračovaní nárastu emisií skleníkových plynov sa planéta oteplí v roku 2100 na 3,5 stupňa Celzia. Už oteplenie nad 2 stupne Celzia znamená často nenávratné poškodenie životného prostredia. 

Hoci štáty v miernom pásme klimatická kríza zatiaľ až tak priamo nezasiahla, v iných častiach sveta sa už ľudia musia kvôli výkyvom počasia sťahovať preč. Trpia nedostatkom pitnej vody, záplavami, požiarmi alebo horúčavami. 

Prečo nie sú dobré nárazové zimy?

Aj keď si niekto môže chváliť, že zimy už nie sú „také chladné“, takéto javy už majú a ešte len môžu mať vážne dopady:

🌨️Nárazové snehové búrky môžu spôsobiť, že sa ľudia nedokážu premiestniť, napríklad do nemocnice. Alebo uviaznu v aute, čo pre niektorých môže skončiť až smrteľne.

🌱 Rastliny sú „oklamané“ teplými zimami a začnú pučať skôr, než by mali. Náhly mráz poškodí kvety a malé výhonky a zničí sa celá úroda. A nejde „len“ o slivky u babky na záhrade, ale aj o obrovské sady a polia, ktoré zásobujú ovocím a zeleninou celý svet. A to sa odrazí aj v cenách a dostupnosti potravín. 

❄️Moderné mestá a elektrické siete často nie sú prispôsobené na extrémne mrazy. Nárazové a silné mrazy potom spôsobujú výpadok elektriny a teda aj kúrenia či vlakovej dopravy a električiek. 

Zdroj titulného obrázku: Pinterest