Generácia,
ktorá sa zaujíma

Stíha ich polícia a sedia v parlamente: Zachráni politikov poslanecká imunita? 

V septembrových predčasných parlamentných voľbách sme si zvolili niekoľko obvinených či obžalovaných poslancov. Je vôbec možné, aby nás takíto ľudia zastupovali?

Z čisto právneho hľadiska to problém nie je. Na Slovensku totižto, tak ako v každom demokratickom štáte, platí prezumpcia neviny. To znamená, že každý, kto je obvinený či obžalovaný, sa považuje za nevinného, kým jeho vinu nepotvrdia súdy. 

Obvinenie totiž vznášajú policajti a prokurátori, keď zhromaždia dôkazy o podozrení z trestnej činnosti. O tom, či sa skutok naozaj stal, musí po dôkladnom zvážení všetkých dôkazov či po vypočutí svedkov rozhodnúť až súd. 

Zdroj: giphy.com

Takže aj keď polícia či prokuratúra podozrievajú poslancov zo spáchania trestných činov, pokiaľ o tom nerozhodne sudca, sú nevinní, a teda platí, že môžu kandidovať do parlamentu.

Viacerí odborníci sa však zhodujú na tom, že aj keď z právneho hľadiska títo kandidáti nič neporušili, ide o etický problém. Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity pre denník Pravda povedal, že takíto kandidáti by si v inej krajine západnej Európy ani neškrtli. Politické strany by si podľa jeho názoru mali počkať na výsledky vyšetrovania a nominácie dôkladne zvážiť. 

Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied zas tvrdí, že by mala existovať aspoň nejaká nepísaná zásada, podľa ktorej by ľudia podozriví zo spáchania trestnej činnosti nemali kandidovať. Ešte viac to podľa neho platí pre funkcionárov štátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú korupciou. 

Podľa Štefančíka má byť parlament intelektuálnou elitou národa, preto by sme ako občania mali mať vyššie nároky na tých, ktorí sa uchádzajú o mandáty. 

Čo sa stane, ak politikov odsúdia?

Ústava hovorí jasne: mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin. Ak teda súdy rozhodnú, že politici sú naozaj vinní, nič ich neochráni pred tým, aby išli do väzenia. 

Zdroj: giphy.com

Aj tu však platí výnimka. Ak by súd rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu, mandát poslancovi nezaniká a vo svojej práci pokračuje ďalej. 

Nepomôže im ani poslanecká imunita?

Už nie. V roku 2012 si poslanci v parlamente odhlasovali, že sa ruší trestnoprávna a priestupková imunita. Dovtedy boli prakticky nedotknuteľní a postavení nad bežného občana. Známy je napríklad prípad z roku 2008, keď vtedajší politik Miklós Duray havaroval a odmietol dychovú skúšku. Zákon vtedy doslova zakazoval politikov trestať či pokutovať, a tak za dopravný priestupok nemohol dostať ani len pokutu.

To sa však v roku 2012 zmenilo. Poslanecká imunita alebo článok 78 Ústavy SR dnes chráni poslancov už len na pôde parlamentu. Poslancov nemožno stíhať za ich hlasovanie alebo výroky v národnej rade. Toto opatrenie má svoje opodstatnenie a slúži na to, aby mohli hájiť záujmy občanov bez strachu z toho, že ich niekto za názory odsúdi.

Väzenie nie je väzba

Ak súd uzná, že sú politici vinní, nič ich neochráni pred tým, aby si svoj trest odsedeli a išli do väzenia. Tu si daj pozor na rozdiel medzi slovami väzenie a väzba.

Do väzenia sa zločinec dostane vtedy, keď súd rozhodne, že je vinný. Tam si potom odpykáva trest, ktorý mu určil súd. 

Do väzby možno na obmedzený čas zavrieť aj osoby, ktoré súd zatiaľ neuznal vinnými. Ide o osoby podozrivé zo spáchania trestnej činnosti, u ktorých je vysoké riziko, že by mohli utiecť, ovplyvňovať svedkov alebo pokračovať v trestnej činnosti. Je to teda preventívne opatrenie počas vyšetrovania. O väzbe však musí rozhodnúť súd. 

Zdroj: giphy.com

A práve pri väzbe sa na poslancov parlamentu vzťahuje výnimka. Poslanca podľa ústavy nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. 

V praxi to musí väčšina z poslancov schváliť.

Ak by nejakého poslanca predsa do väzby vzali, jeho mandát by nezanikol, len by sa neuplatňoval, teda nemal by možnosť hlasovať, ani sa zúčastňovať schôdzí. Počas jeho neprítomnosti by ho zastupoval náhradník.

Kto nemôže kandidovať do NR SR?

Existujú len 3 prípady, ktoré vylučujú možnosť občanov kandidovať.

  1. Ak sú zbavení spôsobilosti na právne úkony, 
  2. Ak sú právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin,
  3. Ak sú vo výkone trestu odňatia slobody

Ako vidíš, keď sa niekto chce stať poslancom alebo poslankyňou parlamentu, nemá veľa prekážok, ktoré by mu alebo jej v tom bránili. Buď preto aktívnym občanom a zaujímaj sa o politikov, ktorí ťa chcú zastupovať. Ústava vždy nezabráni, aby sa moc nedostala do zlých rúk, ale niekedy to dokážeme my ako občianska spoločnosť. Najmä tým, že nebudeme ticho.

Zdroj titulnej fotky: Canva

Vyber si viac z Politika polopate