Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa Vladimír Šucha plný odhodlania zúčastňoval vyjednávaní o vstupe Slovenska do Európskej únie. Neskôr sa prepracoval na najvyššie postaveného slovenského úradníka v Bruseli a v posledných rokoch je späť na Slovensku ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie. Naplnili sa podľa neho očakávania, s ktorými sme do Únie vstupovali a aké nástrahy aj príležitosti čakajú toto európske spoločenstvo?
Vladimír Šucha sa narodil vo Zvolene. Kvôli komunistickému režimu tam však nemohol študovať, a tak počas celej strednej školy dochádzal do neďalekej Krupiny. Po strednej začal študovať na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave.
Zameral sa na výskum ílov a v tejto oblasti sa prepracoval na svetovú špičku. Po niekoľkých rokoch však svoju vedeckú kariéru zavesil na klinec, vymenil ju za prácu v prospech vstupu Slovenska do Európskej únie.
„Bolo to pre nás vzrušujúce obdobie, kedy sme s nádejou a trochu aj obavami pozerali na to, či stihneme dobehnúť v procese vstupu do Európskej únie ostatné krajiny. Tie už mali dobre našliapnuté do EÚ, zatiaľ čo Slovensko len začínalo,“ opisuje Šucha pocity, ktoré zažíval pri procese vstupu.
Aj po dvadsiatich rokoch v Európskej únii vidí túto spoluprácu ako veľmi výhodnú pre Slovensko.
„Výzvy, pred ktorými stojíme, nie sme schopní riešiť sami,a to platí aj pre krajiny, ktoré sú oveľa väčšie ako Slovensko. Potrebujeme spolupracovať,“ hovorí.
Aké pre neho bolo byť najvyššie postaveným slovenským euroúradníkom? Čo si myslí o migračnej kríze, vojne na Ukrajine aj o diktáte z Bruselu a prečo podľa neho malo zmysel bojovať o vstup Slovenska do Únie? Odpovedá vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Dočítala som sa o vás, že ste okrem iného svetová špička v oblasti výskumu ílov. Akú máme na Slovensku pôdu? Má Európska únia vplyv na jej zloženie?
Európska únia nemá vplyv na všetko. Na to, akú máme pôdu, nemá vplyv. Na to má vplyv geologické podložie a biologická aktivita, ktorá v pôde prebieha. Pôda vzniká tisíce až desaťtisíce rokov, takže pôda na Slovensku vznikla dávno predtým, než vznikla Európska únia alebo Slovensko.
Samozrejme, Európska únia má vplyv na to, či si ju chránime a ako si ju chránime. Ako som spomínal, pôda vzniká veľmi dlho a je neobnoviteľný a nesmierne dôležitý zdroj pre ľudstvo. Na Slovensku aj v Európe máme požehnanie, že máme kvalitnej pôdy dosť.
Pýtam sa aj preto, lebo na Slovensku sa často opakuje, že na všetko má vplyv diktát z Bruselu. Ako odpovedáte na názory, že Slovensko nemá v EÚ žiaden hlas a podliehame tomuto diktátu?
Samozrejme, že je to hlúposť. Keď sa dvaja ľudia zoberú, tak musí každý urobiť nejaký ústupok. Na to, aby im to fungovalo, sa musia jeden druhému prispôsobovať a istým spôsobom si slobodu rozhodovania obmedzovať, ale zase získavajú ďalšie obrovské výhody. Vytvárajú rodinu, majú väčší zárobok, sú schopní si spoločne kúpiť dom. Jednoducho ísť vpred iným spôsobom a spoločne rásť.
Toto sa deje aj v Európskej únii. Samozrejme, že Slovensko odovzdalo časť svojich právomocí do európskych inštitúcií, ale v týchto inštitúciách nás zastupujú Slováci a Slovenky.
Európsky parlament tvoria predstavitelia jednotlivých členských krajín. Môžeme ho prirovnať k slovenskému parlamentu. Europarlament je zložený z legitímne, teda zákonne volených zástupcov členských krajín. Ťažko by sme mohli povedať o nejakom premiérovi alebo premiérke, že nie je legitímna. Keď sa títo zástupcovia stretnú a o niečom rozhodujú, je to tým pádom legitímne. Každý má svoj hlas. Plus máme Európsku komisiu, ktorú by sme mohli prirovnať k slovenskej vláde a tam máme opäť svojho zástupcu.
Takže to, že by sme nemali hlas alebo by nám niekto niečo diktoval, sú hlúposti. Na veci, za ktoré si môžeme sami, radi zhadzujeme vinu na Brusel. Naopak, to čo sa nám podarí, s tým sa veľmi radi chválime, že je to náš výsledok.
Prečo si myslíte, že sú ľudia s naším členstvom v Únii nespokojní?
Členstvo v Európskej únii je ako manželstvo. Pokiaľ sa medzi manželmi začnú diať nezhody, a, žiaľ, máme takmer polovicu manželstiev, ktoré sa rozpadajú, tak sa rozpadajú presne pre to, že jeden na druhého začne hádzať vinu, nehľadajú spoločnú cestu, nie sú ochotní zdieľať spoločné veci, či dodržiavať spoločné pravidlá. Toto sa môže stať aj s Európskou úniou. Dôsledky pre Slovensko budú potom absolútne katastrofálne.
To platí nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné krajiny. Už dnes nie je Slovensko schopné vyriešiť migračnú krízu. Keby sme nemali Európsku úniu, tak by sme tu teraz mali jeden a pol milióna ukrajinských utečencov.
Európska únia deň po ruskej agresii dovolila migrantom a utečencom voľne cestovať po celej Európskej únii. Máme ich tu niečo viac ako 100-tisíc, no hranicami k nám prešlo jeden a pol milióna ľudí. To sú tie obrovské výhody, ktoré máme ako jeden veľký spolupracujúci celok. Spolu dokážeme riešiť veľké problémy ako vojna na Ukrajine alebo klimatická kríza.
Čo Slovensko dokázalo, aby zastavilo utečencov z Blízkeho východu alebo z Afriky? No veľmi málo. To, že sa tu tvárime, že postavíme nejaké ploty, je úplne irelevantné. Tie nikoho nezachránia.
Bol som na mnohých stretnutiach ministrov a pracovných skupín, kde bolo úplne zjavné, že nie je až také dôležité koľko hlasov má daná krajina, ale aký múdry minister alebo ministerka ju zastupujú. Ak je schopný alebo schopná dať návrhy, ktoré druhí radi akceptujú a sú dobré či inovatívne, tak aj malá krajina vie presvedčiť ostatných.
Práve o to by sme sa mali snažiť, aby sme do Bruselu posielali kompetentných, schopných a rozhľadených ľudí. Potom budeme mať nielen tie hlasy, ktoré podľa zmlúv o EÚ prináležia Slovensku, ale ešte k tomu budú mať naši zástupcovia influecerskú a líderskú schopnosť.
Ľudia často vidia to, čo nám Európska únia dáva po materiálnej stránke. Prečo má podľa vás zmysel okrem toho, že nám pomáha stavať cesty či obnovovať školy?
Často sa prehliada a zabúda na jednu dôležitú vec, a tou je spoločný trh. Sme pomerne bohatá krajina vďaka tomu, že veľa tovaru vyvážame. Až 80 % našich produktov vyvážame do Európskej únie. Vďaka spoločnému trhu môžeme voľne podnikať a vyvážať. Obchodovanie na spoločnom trhu vytvára 15 % slovenského HDP.
👉 Hrubý domáci produkt (HDP) je ekonomický ukazovateľ, ktorý meria celkovú hodnotu výroby tovarov a služieb v rámci ekonomiky krajiny za určité obdobie, často za rok.
Je to hlavný motor ekonomického úspechu a toho, že sa nám neustále zvyšujú platy.
Okrem toho sme bezpečnejší po všetkých stránkach. Máme nielen vojenskú bezpečnosť, ale napríklad aj dostatok potravín, o ktorých vieme, že sú pre nás bezpečné. Potraviny Európskej únie sú najbezpečnejšie na celom svete.
Vytvárame jeden vzdelávací priestor. Fakt, že až tak veľa študentov zo Slovenska študuje v zahraničí už pre Slovensko nie je až také pozitívum, no výhodou je, že sa mladí ľudia môžu slobodne rozhodnúť a ísť. Je ich vyše 20 %.
Máme tiež právnu istotu, právny štát, demokraciu, ľudské práva, ľudskú dôstojnosť. Všetky tieto veci nám umožňujú žiť lepší, krajší, pohodlnejší a bezpečnejší život.
Niekedy si neuvedomujeme, aké veci máme. Až keď sa stratia uvidíme, aké ťažké je žiť bez nich. Toto by sme si mali uvedomiť skôr, ako stratíme Európsku úniu. Možno si neuvedomujeme, ako veľmi z EÚ profitujeme, no môže sa jedného dňa stať, že ju stratíme. Potom budeme mať veľké problémy. Keby sme prišli o výhody spoločného trhu Európskej únie, naša ekonomika by sa zrútila.
Vo veľkej miere ste sa podieľali na tom, aby sme všetky tieto výhody pre Slovensko získali. V 90. rokoch ste boli súčasťou vyjednávacieho tímu, ktorý dohadoval podmienky vstupu Slovenska do Únie. Aké ste mali očakávania a predstavy? Naplnili sa?
Bolo to veľmi vzrušujúce obdobie. Viete, že sme boli vyradení z tohto procesu kvôli politickej situácii, ktorú vytvoril vtedajší premiér Mečiar a jeho vláda?
V procese rozširovania Európskej únie sme zaostali neuveriteľným spôsobom za všetkými okolitými krajinami. Slovensko bolo na vedľajšej koľaji.
Našťastie sa občania spamätali a zvolili si v roku 1998 inú vládu. V druhej polovici roku 1999 Európska únia pozvala Slovensko k rokovaciemu stolu. Od začiatku roku 2000 som štyri roky pôsobil v Bruseli vo vyjednávacom tíme. V tom období sme s nádejou a trochu aj s obavami pozerali na to, či stihneme dobehnúť v procese ostatné krajiny.
Tie už mali dobre našliapnuté do EÚ, zatiaľ čo Slovensko len začínalo. Vďaka schopným ľuďom, ktorí viedli vyjednávanie, ako boli páni Kukan, Figeľ, Adamiš a Migaš, ktorý bol v tom čase veľvyslancom, a vďaka ďalším desiatkam ľudí, sa to podarilo. Dobehli sme ostatné krajiny a 1. mája 2004 sme vstúpili do Európskej únie.
Na toto obdobie spomínam ako na čas, kedy som musel riešiť veľké množstvo vecí , ale aj ako na obdobie nadšenia. Európska únia bola pre nás cieľom a dôležitým miestom. Keby sa nám do nej nepodarilo vstúpiť, tak by sme teraz vyzerali ako niektoré krajiny bývalej Juhoslávie či Balkánu, ktoré sa do nej nedostali.
Tieto krajiny boli ekonomicky pred nami, no začali stagnovať, zatiaľ čo Slovensko vystrelilo neuveriteľným spôsobom.
Očakávania sa pre vás teda naplnili, alebo nie?
Pre mňa sa naplnili a dokonca prekonali očakávania. Nevedeli sme úplne, čo všetko so sebou prináša byť v EÚ, aké príležitosti to otvára. Byť v najsilnejšom, najbohatšom a najspravodlivejšom bloku na svete je pre všetkých Slovákov a Slovenky výhodné.
Ak sa nám niektoré veci nepáčia, treba ich opravovať. Aj na Európskej únii je čo opravovať. Je to však pre nás najlepšia voľba a popravde nevidím v tomto rozbúrenom svete, kde nás čakajú obrovské výzvy, iné možnosti. Musíme spolupracovať s ďalšími, lebo inak by sme sa stratili v zabudnutí.
Po vstupe do Európskej únie ste 13 rokov pôsobili na prestížnych pozíciách v Európskej komisii. Aké to bolo, byť najvyššie postaveným slovenským euroúradníkom?
V Európskej komisii som bol vo viacerých funkciách. Vo funkcii riaditeľa, zástupcu generálneho riaditeľa a napokon som bol aj generálny riaditeľ. Je to najvyššie postavená nepolitická funkcia. Vyššie miesto majú ešte komisári, ale tí sú nominovaní politicky jednotlivými krajinami.
Bola to pre mňa veľmi zaujímavá a zároveň veľmi náročná práca. Niesol som veľkú zodpovednosť, keďže som ovplyvňoval chod niektorých európskych politík, ktoré som mal na starosti, ale aj celú organizáciu.
Generálne riaditeľstvo, ktoré som zastupoval, však malo pre mňa veľmi blízke zameranie a agendu. Boli sme vedeckým a poznatkovým servisom Európskej komisie. Tvorili sme vedecké podklady pre všetky politiky od poľnohospodárstva cez klimatickú politiku, životné prostredie, dopravu, finančné trhy, vnútorný obchod, pozorovanie Zeme a tak ďalej. V celom tíme pôsobilo veľké množstvo expertov. Generálne riaditeľstvo malo vyše 3 000 zamestnancov. Mali sme rôzne vedecké parky aj v iných členských krajinách. Vďaka tejto práci som stretol mnoho múdrych ľudí a naučil sa nové veci.
Ako ste sa ocitli na svojej súčasnej pracovnej pozícii vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku?
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie je vyslancom predsedníčky Európskej komisie. Predsedníčka si teda vyberá osobne, koho pošle do danej krajiny ako svojho zástupcu. Je to niečo podobné, ako majú veľvyslanectvá svoje zastupiteľské úrady jednotlivých krajín. Toto je tiež zastupiteľský úrad, ktorý reprezentuje Európsku komisiu. Sme očami, ušami a ústami Európskej komisie. Sledujeme, čo sa na Slovensku deje, snažíme sa to pochopiť, analyzujeme situáciu a posielame tieto informácie kolegom do centrály v Bruseli.
Na Slovensku sa zase snažíme vysvetľovať, čo robí Európska komisia. Robíme rôzne komunikačné aktivity, v rámci ktorých vysvetľujeme európsku politiku a zámery Európskej komisie. Ako to funguje? Prečo to funguje? Prečo navrhujeme to, čo navrhujeme? Na všetky tieto otázky sa snažíme ľuďom odpovedať a čo najviac priblížiť naše fungovanie.
Spomínali ste, že náš čakajú veľké výzvy. Aké?
Jedna z veľkých výziev, alebo skôr hrozieb, ktoré čakajú Európsku úniu, je bezpečnostná hrozba. Po mnohých desiatkach rokov sa rozhorela vojna na európskom kontinente. Ruská agresia proti Ukrajine je niečo, čo nás bezprostredne ohrozuje.
Táto vojna ohrozuje samotné usporiadanie sveta. Po druhej svetovej vojne sa dohodli isté pravidlá fungovania, ktoré však Rusko prestalo dodržiavať. Keď niekto nehrá podľa pravidiel, automaticky to predstavuje hrozbu aj pre nás. Preto je mylné domnievať sa, že vojna na Ukrajine sa nás netýka. Ukrajinci nebojujú iba za seba, ale za nás všetkých.
Ak by Ukrajina boj prehrala a Rusko by dostalo chuť si svoje hranice rozšíriť ešte viac, tak aj keby nechcelo napadnúť priamo nás, znamenalo by to pre Slovensko obrovské výdavky na zbrojenie.
Mier môžete mať dlhodobo len vtedy, keď dostatočne odstrašíte potenciálnych agresorov vlastnou silou a vlastnou výzbrojou. Nemám preto pochybnosti o tom, že ak by sme chceli mať mier, ak by sme chceli mať slobodu, tak by sme museli investovať neuveriteľné množstvo peňazí do nášho zbrojenia. Oveľa viac ako teraz dávame Ukrajine.
Ako vidíte, Rusku sa nedá veriť absolútne nič. Sami podpísali s Ukrajinou mierovú dohodu. V 90. rokoch Ukrajincom sľubovali, že zabezpečia ich nezávislosť a nemennosť hraníc, ak sa vzdajú jadrových zbraní. Túto dohodu porušili na plnej čiare.
Potom tu máme ešte ďalšie tri výzvy. Prvou je geopolitická zmena. Máme na európskom kontinente ruského agresora. Rusko je však veľmi ekonomicky slabé. Zameškali všetky vývojové stupne, ako digitalizáciu, či rozvoj umelej inteligencie. To sa však nedá povedať o Číne, ktorá do značnej miery mení geopolitickú situáciu.
👉 Geopolitická situácia je stav a dynamika politických, ekonomických a vojenských vzťahov medzi štátmi a regiónmi vo vzťahu k ich geografickému umiestneniu a strategickým záujmom.
Čína sa stala rozvinutou krajinou, veľmi prosperujúcou a s veľmi silnou ekonomikou, čím sa zamiešali karty na globálnom ihrisku.
Hovorili ste ešte o ďalších dvoch výzvach. Aká je tá druhá?
Ďalšou výzvou pre nás je digitalizácia, v rámci ktorej je samostatnou kapitolou umelá inteligencia. To je jedna z najväčších zmien, akou si ľudstvo kedy prešlo.
V najbližších piatich až desiatich rokoch môžeme očakávať v tejto oblasti veľké zmeny, ktoré ovplyvnia aj nás ako spoločnosť. Na tieto zmeny budeme pripravení a budeme im vedieť čeliť iba v spolupráci európskych krajín.
Európska únia je prvé zoskupenie na svete, ktoré prijalo legislatívu o umelej inteligencii. Nie som si istý, či by bolo Slovensko schopné takúto legislatívu samo vytvoriť.
Výzvy, pred ktorými stojíme, nie sme schopní riešiť sami, a to platí aj pre krajiny, ktoré sú oveľa väčšie ako Slovensko. Potrebujeme spolupracovať.
Čo je poslednou výzvou?
Tretia veľká výzva, o ktorej sme hovorili už aj na začiatku, je klimatická zmena. Nás až tak dramaticky nezasiahne. Pocítime zmeny, ktoré sa prejavujú už aj dnes ako prívalové dažde, dlhé obdobia sucha a podobne. To všetko vieme zvládnuť. Čo však určite nevieme zvládnuť sami, sú klimatickí utečenci.
Spolu so zmenami klímy bude pribúdať aj mnoho klimatických utečencov, teraz sa odhadujú počty na 500 až 800 miliónov ľudí. V Afrike sa natoľko zmení klíma, že viaceré oblasti prestanú byť obývateľné, a tak jedinou šancou pre nich bude smerovať na sever, čiže do Európy. Súčasné migračné vlny sú len také chuťovky oproti tomu, čo nás čaká, ak nebudeme investovať v Afrike, pomáhať a robiť mitigačné opatrenia proti klimatickej kríze.
👉 Mitigačné opatrenia sú opatrenia na spomalenie zhoršovania klimatickej krízy.
Každá krajina, každé zoskupenie je schopné prijať len isté percento migrantov. Myslím si, že toto je druhotný efekt klimatickej krízy, o ktorom sa veľmi málo hovorí, ale je nebezpečný, lebo môže spôsobiť rozpad spoločnosti.
Ak neposkytneme dostatočnú pomoc čo najskôr, prídeme k bodu, kedy budú tieto procesy nezvrátiteľné.
Každá zmena je pre ľudí nepríjemná, lebo sme nastavení tak, že máme averziu voči zmenám. Pri klimatickej kríze nevidíme každý deň umierať ľudí ako pri covide, lebo tieto zmeny sa dejú pomaly. Potom prídu popierači klimatickej krízy, ktorí tvrdia, že neexistuje. Aj na nich musíme mať silu, aby nás neprekričali.
Keď spomínate popieračov, tak práve aj takíto ľudia a dezinformácie, ktoré širia, zohrávajú veľkú rolu v spoločnosti. Sú dezinformácie niečo, čo je témou aj v Európskej únii?
Dezinformácie sú obrovský problém. Táto téma úzko súvisí s digitalizáciou, lebo, samozrejme, klamárov sme tu mali vždy. Podvodníci, klamári a konšpirátori tu boli, odkedy existuje ľudstvo. Digitálna transformácia im dala hlas aj priestor. Sociálne siete a algoritmy ich šíria cez rozličné platformy.
Algoritmy vedia na základe toho, koľko času strávite na príspevku vyhodnotiť, čo vás zaujíma. Náš mozog je už z obdobia, keď ľudia bojovali v lesoch a jaskyniach o prežitie, nastavený tak, že ho skôr zaujmú negatívne ako pozitívne informácie.
Tento fenomén má aj svoje meno, volá sa ekonomika pozornosti. Dezinformácie sú väčšinou plné negatívneho, toxického obsahu. Súčasťou takýchto príspevkov sú často nadávky, zveličovania a preháňania.
Dezinformácie sú rakovina spoločnosti, lebo nahlodávajú vzťahy a väzby v spoločnosti.
Našli ste nejakú účinnú stratégiu, ako proti dezinformáciám bojovať?
Myslím si, že si s tým zatiaľ efektívne nevieme poradiť. Predovšetkým kvôli algoritmom, o ktorých sme hovorili.
Na Slovensku je táto situácia obzvlášť náročná, lebo na to, aby sme vedeli bojovať proti dezinformáciám, musia mať ľudia dobre vyvinuté kritické myslenie a odolnosť voči klamárom. Žiaľ, toto na Slovensku nemáme.
Príkladom sú aj výsledky testovania Pisa, kde sme sa vo vzdelávaní dostali na úplne najnižšie priečky. Výchova ku kritickému mysleniu prakticky neexistuje. Nemáme mediálnu výchovu. Práve do týchto vecí by sme mali veľmi rýchlo a intenzívne investovať, aj keď je to beh na dlhé trate, pretože zmena myslenia prichádza pomaly. To nie je poučka, ktorú sa naučíte naspamäť.
Mnohí sa ma pýtajú, či treba do kurikula zaviesť klimatickú výchovu alebo environmentálnu výchovu. Myslím si, že nie, lebo to je transverzálna vec rovnako ako kritické myslenie.
👉 Transverzálny znamená, že zasahuje do rôznych oblastí. Kritické myslenie používame, keď nakupujeme, keď sa učíme, keď sa s niekým rozprávame.
Nemôžeme mať predmet kritické myslenie. Kritické myslenie sa musí vyučovať na každom predmete, či už na matematike, na dejepise, ale aj na telesnej.
Pokiaľ sa nezavedie takéto vzdelávanie, budeme sa musieť spoľahnúť na seba a posilňovať svoje kritické myslenie.
Spomedzi krajín EÚ máme na Slovensku veľmi nízku účasť v eurovoľbách. V roku 2019 sme boli na chvoste rebríčka. Prečo to tak podľa vás je?
Do myslí Slovákov a Sloveniek sa podarilo dostať taký naratív, že Brusel je ďaleko, nič tam neovplyvníme a jednoducho, že sa nás to netýka. Týka sa nás to. Je veľmi dôležité, akých ľudí pošleme do Európskeho parlamentu, lebo nás budú zastupovať. Zvolení ľudia majú veľké právomoci v Európskom parlamente. Až 80 percent zákonov, ktoré platia na Slovensku, sa tvorí na európskej úrovni.
Zo Slovenska máme v Európskom parlamente 14 zástupcov, od nového funkčného obdobia ich bude 15. Niektorí z týchto zástupcov sú vo veľkých politických skupinách, ktoré majú výtlak. Máme skupinu ľudovcov, socialistov, zelených, skupinu Obnovme Európu. Preto je dôležité ísť nielen voliť, ale tiež vybrať si zástupcov, ktorí sú súčasťou veľkej politickej rodiny a vedia sa dohodnúť a presadiť nejaké spoločné stanovisko.
Mali by sme vyberať ľudí, ktorí majú vnútornú integritu a zapojenie do politických skupín. Aj z malého Slovenska vie minister v Rade či poslanec v Európskom parlamente ovplyvniť veľa a urobiť dobré meno Slovensku. Stačí, aby bol dostatočne schopný, zorientovaný a vyznal sa v problematike.
Prečo by sa mali ľudia na Slovensku zúčastniť eurovolieb?
Ak chcú mať Slováci a Slovenky budúcnosť v demokratickej, slobodnej, rovnoprávnej a bohatej krajine, tak na to budeme potrebovať Európsku úniu. Preto je potrebné, aby sme išli voliť a volili do Európskeho parlamentu ľudí, ktorí toto budú zabezpečovať. Nie takých, ktorí kričia, rozsievajú nenávisť a deštruujú. Viete, že dom zrútite za pol dňa, ale postavíte ho za rok alebo za dva roky. Európska únia je garantom prosperity a budúcnosti.
Títo krikľúni, rozsievači nenávisti a toxicity sú garantom chaosu, chudoby a zloby. Preto chcem ešte raz prízvukovať, že je veľmi dôležité, aby sme si zvolili ľudí, ktorí budú európsku spoluprácu budovať, nie takých, ktorí ju budú ničiť.
Počas celého rozhovoru som sa snažil ukázať nevyhnutnosť spolupráce s Európskou úniou. Výzvy, ktoré nás čakajú a ktoré čakajú mladých ľudí, budeme musieť zvládnuť a prekonať. Môžeme ich zvládnuť len v spolupráci, v spolupráci v rámci Slovenska, ale aj v rámci Európy. Preto potrebujeme do Európskej únie dostať schopných, pozitívnych ľudí s vnútornou integritou, ktorých hodnoty pre nás budú znamenať európsku spoluprácu. Každý hlas je dôležitý.
