Stavíme sa, že v tom máš hokej. Veď kto by nemal! Z médií často počúvame vety typu: Rozpočet verejnej správy bude vyrovnaný, samosprávy budú mať s peniazmi problém, či to, že miesta v štátnej správe treba okresať. Počkať! Nehovoríme o tom istom? Nie tak celkom.
Vysvetlíme ti, aké inštitúcie si máš pod jednotlivými pojmami predstaviť, aby si v tom mal/a raz a navždy jasno.
Zdroj: giphy.com
Verejná správa
Predstav si to na jednoduchom príklade. Poslanci a poslankyne v parlamente schvaľujú zákony, teda pravidlá, podľa ktorých by sme sa mali v našom štáte riadiť. Odhlasujú napríklad novú reformu stredných škôl, čím by sa malo zrušiť klasické známkovanie a namiesto neho by sme mali mať výlučne slovné hodnotenia.
V parlamente to síce schválili, ako ďalších x zákonov v ten deň. Kto však premení tieto pravidlá na každodennú realitu? To by 150 poslancov a poslankýň nestihlo ani v paralelnom vesmíre. Práve na to tu máme orgány verejnej správy, slúžiace na výkon moci. Kým zákonodarné orgány ako parlament nastavujú pravidlá, vo výkonných sa pripravujú reálne kroky na to, ako ich realizovať a zaviesť do praxe.
Verejná správa nám teda slúži na to, aby prostredníctvom svojich inštitúcií zabezpečila riadny chod nášho štátu. Celú verejnú správa tvorí dokopy viac než 8 000 inštitúcií a sú to napríklad súdy, verejné vysoké školy, či ministerstvá.
S cieľom, aby bolo zavádzanie zmien do praxe čo najefektívnejšie, a aby boli tie výkonné inštitúcie čo najbližšie k ľuďom, sa verejná správa delí na:
- štátnu správu
- samosprávu
Nepomýľ si ich. Štátna správa a samospráva sú dve podskupiny jednej veľkej verejnej správy. Obdive teda patria do verejnej správy, sú však medzi nimi veľké rozdiely.
Zdroj: giphy.com
Čo je štátna správa?
Štátna správa je druh verejnej správy, cez ktorú si štát plní svoje základné úlohy, teda tudúčka, aby tu všetko fungovalo. Narozdiel od samosprávy je centralizovaná, výkon moci prichádza „zhora” – všetky orgány štátnej správy sú v akejsi pyramíde, na vrchole ktorej sú ministerstvá a politicky ju riadi a zodpovedá za ňu aktuálna vláda, ktorá vzišla z celoštátnych volieb.
Je financovaná zo štátneho rozpočtu. Každý rok si politici vytýčia ciele na najbližšie obdobie a na ministerstve financií pripravia plán, ako tieto peniaze najlepšie investovať tak, aby všetky sektory v našom štáte (zdravotníctvo, školstvo, polícia, hasiči…) fungovali.
Do štátnej správy patria:
- ústredné orgány štátnej správy – v zásade tie najvplyvnejšie inštitúcie, ako ministerstvá alebo Úrad vlády SR, Štatistický úrad SR, Protimonopolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie a ďalšie
- miestne orgány štátnej správy – okresné úrady práce alebo pozemkové úrady, colnice, daňové úrady, oddelenia polície a podobne
- štátne fondy – napríklad Štátny fond rozvoja bývania či Fond národného majetku SR
Čo je samospráva?
Ako už z názvu vyplýva, na rozdiel od štátnej správy nejde o verejnú správu vykonávanú centrálne, ale inštitúciami, ktoré sa spravujú samé. Vedú ich a politicky sú za samosprávy zodpovední miestni politici, ktorých si zvolia občania toho konkrétneho územia. Taktiež sa riadia vlastným rozpočtom.
Dôvod, prečo sa nespravuje všetko inštitúciami s celoštátnou pôsobnosťou je aj ten, aby sme niektoré tasky presunuli o level nižšie, a teda bližšie k občanom. Azda sa zhodneme na tom, že tvoj starosta vie lepšie, čo je potrebné zlepšiť vo vašej obci, ako napríklad premiér. Taktiež sa týmto spôsobom decentralizuje moc, aby ju úplne celú v štáte nedržala iba jedna vláda.
Zdroj: giphy.com
Samosprávu delíme na:
- územnú samosprávu
- záujmovú samosprávu
Územná samospráva: To, čo je najbližšie k občanovi
Územná samospráva je presne to, čo si najčastejšie človek pri slove samospráva vybaví. Ako príklad môžeme uviesť tú najzákladnejšiu samosprávnu jednotku: obec. Tá je podobne ako nejaké ministerstvo financovaná z verejných zdrojov, avšak jej právomoci siahajú len po hranice jej geografického územia.
To znamená, že rozhodnutia, ktoré obecné zastupiteľstvá prijímajú, platia len pre tú danú obec a pre tú susednú už nie. To, koľko obec dostane od štátu peňazí, je takisto oklieštené a závisí od počtu obyvateľov, ktorí v nej majú trvalý pobyt.
V praxi to znamená to, že rozhodnutia, ktoré sa prijímajú v riadiacich orgánoch obce, majú dopad len na tú danú dedinu alebo mesto.
Obce nie sú riadené plošne z hlavného mesta, ale riadi ich starosta alebo starostka spolu s obecným zastupiteľstvom. To isté platí aj pre väčšie mestá. Ako sme už spomenuli, samosprávne jednotky, teda aj obce, majú svoj vlastný rozpočet a svoje vlastné príjmy. Tie sa odvíjajú najmä od toho, koľko ľudí je v nich zaregistrovaných na trvalý pobyt.
Z toho môžu prameniť problémy niektorých väčších miest, ako je napríklad Bratislava, kde žije veĺa ľudí, ktorí tam však trvalý pobyt nahlásený nemajú. Okrem podielov z daní z príjmov, ktoré samosprávam dáva centrálna vláda podľa počtu obyvateľov, môžu mať ešte obce a mestá príjmy napríklad aj z miestnych poplatkov, z majetku obce, z majetku, ktorý prenajíma, podnikateľskej činnosti či z výnosov za rôzne pokuty.
Zdroj: giphy.com
Do územnej samosprávy patria aj vyššie územné celky, teda samosprávne kraje. Ich rozhodnutia majú vplyv na ľudí, ktorí v nich žijú, a takisto ako obce hospodária s tým, čo je pre ich kraj vyčlenené.
Zmyslom územnej samosprávy je teda napĺňať špecifické potreby osôb, ktoré žijú na danom území. Tomu sú prispôsobené aj ich právomoci, ktoré sú iné, ako právomoci štátnej správy. Obce napríklad zodpovedajú za základné školy, výstavbu a údržbu obecných ciest a verejných priestorov, ako sú cintoríny, kultúrne domy, či kultúrne pamiatky, či za celkové hospodárenie obce.
Samosprávne kraje nesú zodpovednosť za stredné školy, domovy sociálnych služieb či nemocnice v danom kraji. Takisto spravujú cesty 2. a 3. triedy, ktoré mnohé obce prepájajú.
Záujmová samospráva:
Podobne ako pri iných inštitúciách verejnej správy je jej cieľom to, aby napĺňala verejné potreby určitej skupiny osôb. Na rozdiel od štátnej správy nemá v pôsobnosti všetkých občanov Slovenska, ale len určitú skupinu. Od územnej samosprávy sa líši v tom, že tá skupina nie je vyčlenená geograficky – nejakým územím, ale záujmami.
Inštitúcie záujmovej samosprávy teda riešia potreby skupiny ľudí, ktorých spájajú spoločné záujmy. Majú svoje vlastné riadiace orgány, ako predstavenstvo či valné zhromaždenie, ale sú financované z verejných zdrojov a plnia verejný záujem.
Zdroj: giphy.com
Patria sem napríklad rôzne spolky, spoločnosti, zväzy, kluby či profesné komory, ako Slovenská advokátska komora, Slovenská lekárska komora, súdna samospráva, notárska komora, dobrovoľná požiarna ochrana, Slovenský syndikát novinárov a mnohé ďalšie.
Zhrňme si to:
Verejnou správou chápeme všetko, čím sa spravuje štát, čo je financované z verejných financií a slúži verejnému záujmu. Delíme ju na štátnu správu a samosprávu.
Inštitúcie štátnej správy majú väčšiu pôsobnosť – na všetkých občanov republiky a sú financované zo štátneho rozpočtu. Riadi ich centrálne Vláda SR. Samosprávne jednotky sa riadia samy – majú svoje vlastné orgány a aj svoj vlastný rozpočet v závislosti od toho, koľko občanov spadá pod ich územie či špecifický záujem.
Zdroj titulnej fotky: Getty Images/Canva
