Víťazstvo Ukrajiny alebo Ruska? Ako vidia koniec vojny mladí ľudia na Slovensku?

Keď sa začala invázia Ruska na Ukrajinu, nemali ešte ani prvý občiansky. Dnes sú z nich mladí dospelí a aj ich postoj k vojne u našich susedov sa vyvíja. Živý záujem niekde pretrval, inde ho vystriedala pasivita či iné témy. Spýtali sme sa troch stredoškolákov zo stredného Slovenska, ako si koniec vojny predstavujú oni. 

„Na začiatku som si myslel, že Ukrajina proste padne pod Rusko. Ale keď som sa o tom rozprával s rodičmi, povedali mi, že skôr by to mohlo skončiť tak, že Rusko tam dosadí nejakú svoju vládu a bude mať nad krajinou kontrolu,” hovorí pre Zmudri G 15-ročný Matúš. 

Najradšej by bol, keby už bol na Ukrajine mier, ale myslí si, že Ukrajinci budú svoje územie brániť, až kým nevyženú posledný tank. „Asi by som bol radšej, keby Ukrajina vyhrala, alebo keby sa aspoň dokázali nejako dohodnúť – hlavne tak, aby nebola pod ruskou nadvládou. V Rusku podľa mňa nie je demokracia a myslím si, že každá krajina by mala mať právo rozhodovať o sebe,” dodáva študent osemročného gymnázia v Liptovskom Mikuláši.

Nálady sa počas rokov menia

Z prieskumu pre organizáciu GLOBSEC z jesene 2022 vyšli mladí ľudia trochu nelichotivo. Boli najväčšou skupinou, ktorej „je jedno”, ako sa vojna na Ukrajine skončí. Autori najnovšieho prieskumu pre Central European Digital Media Observatory si ale zároveň všímajú, že práve mladí ľudia sú na Slovensku aj najväčšou skupinou, ktorá si želá víťazstvo Ukrajiny. 

„Podobne (ako v Česku), aj na Slovensku si mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov (56 %), najviac spomedzi ostatných vekových skupín, želajú víťazstvo Ukrajiny,” komentoval výsledky výskumu CEDMO dátový analytik Lukáš Kutil.

Devätnásťročný Matej sa s týmto výsledkom stotožňuje, aj on by si prial jednoznačné víťazstvo Ukrajiny. „Najlepšie by bolo, keby sa ruské vojská úplne stiahli a Ukrajina by si udržala svoje územie,” hovorí. 

S viacerými utečencami z Ukrajiny sa stretol vďaka tomu, že jeho mama pracovala v organizácii Človek v ohrození. V kultúrnom centre, kde pracuje, mal aj kolegyňu, ktorá ušla pred vojnou. 

Hoci Matej po troch rokoch od šoku z rána 24. februára sleduje vojnu oveľa menej, vníma ju stále rovnako: „Ako neopodstatnené vtrhnutie Ruska na územie Ukrajiny, ktorým porušili jej suverenitu.” 

Dnes ho však viac zaujíma vojna v Gaze. „Mám pocit, že situácia na Ukrajine je viac-menej jasná a nie je tam nič zásadne nové,” dodáva.

V prípade Ukrajiny si vie predstaviť diplomatické riešenie, určite by však malo byť spravodlivé voči napadnutej krajine. „Napríklad to, čo teraz navrhuje Donald Trump, mi nepríde správne. Chce o tom rokovať len s Putinom, čo mi pripomína Mníchovskú dohodu – keď o osude napadnutého štátu rozhodovali bez neho,” hovorí a dodáva, že dobrým prechodným riešením by mohlo byť dočasné prímerie podobné tomu, ktoré aktuálne platí v Gaze.

Lepšie by bolo ustúpiť Rusku

Osemnásťročný Matúš z Polomky si myslí, že najlepším riešením vojny by bola dohoda.

„Už to trvá dlho. Nechcem, aby sa vojna priblížila k nám. Myslím si, že keby tie oblasti, kde žije ruská menšina, pripadli Rusku, tak by sa veľa vecí vyriešilo a nebola by tam agresia voči rusky hovoriacim obyvateľom,” hovorí a dodáva, že Rusko podľa neho nezaútočilo z ničoho nič. „Určite tam bola nejaká provokácia. Samozrejme, nechcem tým ospravedlňovať to, čo urobili, ale podľa mňa to nebolo úplne bezdôvodné,” tvrdí.

Po odovzdaní území by sa podľa neho Ukrajina síce nemala úplne rozpadnúť, ale „nejaké rozdelenie by mohlo pomôcť”.

Aj on sa zamýšľa nad tým, či súčasná situácia nepripomína Mníchovskú dohodu, ale myslí si, že by to nedopadlo rovnako. „Ruská ekonomika je dosť oslabená a nemajú silu bojovať ďalej, donekonečna. A keďže Putin už tiež nemá najnižší vek, tak si myslím, že v dohľadnej dobe sa tam môžu veci zmeniť,” dodáva.

Či má v tomto pravdu, je ťažké posúdiť. Ak na to nepristúpia samotní Ukrajinci a Ukrajinsky, bolo by to obetovanie krajiny, ktorá už tri roky bojuje za svoju aj našu slobodu. A doterajší vývoj naozaj naznačuje, že mocní sa plánujú dohodnúť o Ukrajine bez Ukrajiny.

Zaujíma ich ešte vojna?

Informácií o vojne bolo veľa najmä v prvých dňoch po jej vypuknutí. Dnes pätnásťročný Matúš spomína na začiatok vojny ako na obrovský šok z toho, že sme zo dňa na deň čelili možnosti, že budeme mať za hranicami územie okupované Ruskom. 

Teraz už informácie o dianí na fronte nevyhľadáva. „Keď na niečo narazím, tak si to pozriem. Chcem mať aspoň základný prehľad. Sledujem to menej asi preto, že už sa tam veľa vecí nemení. Keď vojna začala, všetko sa rýchlo menilo a zasahovalo to aj bežný život. Teraz sa mi zdá, že už to na nás nemá taký priamy dopad,” dodáva.

Naopak, jeho o tri roky starší menovec sleduje pohyby vojsk aj dnes. „Sledujem to stále, hlavne cez YouTube a Twitter. Pozerám zábery z oboch strán, lebo v našich médiách sa toho veľa nedozviem, tam skôr len hlásia počty mŕtvych a čo Rusi zbombardovali,” hovorí Matúš, ktorého zaujímajú vojenské mapy a vývoj bojov. „Pozerám aj ruské, aj ukrajinské zdroje, aby som videl obe strany.”  

Jeho najčastejším zdrojom sú videá na YouTube v češtine alebo s českými titulkami. „Keď vojna začala, médiá všade ukazovali, aké je to hrozné, a ľudia hromadne utekali. Vtedy to vyzeralo, že Rusi sú tí najhorší. Ale teraz, po troch rokoch, mám pocit, že sa ukazuje, že vina nie je len na jednej strane. Čítal som rôzne veci na internete, pozerám videá a zisťujem si informácie aj z iných zdrojov,” opisuje Matúš a dodáva, že si nemyslí, že Rusko zaútočilo čisto kvôli územiu. „Podľa mňa sa snažili ruskú menšinu skôr chrániť, aj keď vojna tomu určite neprospieva.”

Tvrdenia o ochrane ruskej menšiny na východe Ukrajiny sú však v skutočnosti mnohorát vyvrátenými dezinformáciami. Tie Rusko vytvára od začiatku konfliktu v roku 2014, keď anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na Donbase, aby nimi ospravedlnilo svoje konanie.

Kto si začal?

🔍 Prieskum CEDMO sa okrem nálad v spoločnosti pozrel aj na to, aké dezinformačné naratívy sa v súvislosti s vojnou na Slovensku šírili najčastejšie. Upozorňuje najmä na tie, ktoré podporovali ruské argumenty pre začiatok vojny. 

„Často opakovaný naratív znie, že ukrajinskí fašisti upálili niekoľko desiatok ľudí v meste Odesa, prípadne, že Ukrajinci na východe krajiny vo veľkom potláčali ruskojazyčné obyvateľstvo,” konštatujú výskumníci v správe zverejnenej začiatkom februára 2025. Tieto dejové línie sú navyše falošné a nič ako upaľovanie v Odese sa nestalo.

🔍 Často sa stretávali aj s tvrdeniami, že ukrajinská armáda vraj na Donbase, teda na východe Ukrajiny, zavraždila 14-tisíc civilistov. Šíritelia takýchto správ sa odvolávali na údajnú správu OSN, ktorá tieto údaje potvrdzuje. V skutočnosti však išlo o obete stretov medzi Ukrajinskou armádou a takzvanými odštiepeneckými silami a väčšina z nich boli vojaci. Teda išlo o celkový počet obetí vojny, ktorú rozpútalo už v roku 2014 Rusko. A žiadna správa OSN sa nenašla. 

🔍 Cieľom šírenia podobných naratívov je najmä tvorba informačného chaosu. Čím viac protichodných informácií sa začne šíriť, tým ťažšie je vybrať si z nich tie, ktoré sú dôveryhodné. Zároveň chcú ich autori zlepšovať obraz o Rusku a prinášať pochybnosť do otázky, kto je zodpovedný za vypuknutie vojny. Stopy po autoroch často smerujú do Ruska, ako aj pre nedávno odhalenej vplyvovej operácii Doppalgänger, o ktorej sa viac dozvieš v našom článku.

Zdroj titulnej fotky: Getty Images