Diaľnica z Bratislavy do Košíc je slovenský evergreen. Hoci sa stala opakovaným predvolebným sľubom, po desiatkach rokov výstavby stále nie je dokončená. Na čom to celé stojí a prečo už dnes vieme s istotou povedať, že ani minimálne najbližších 5 rokov východ so západom nebudú plynule prepojené?
Teaser: hlavný problém nie sú peniaze!
Postavit‘ diaľnicu na Slovensku nie je len tak. Pravdepodobne si už videl/a nejedno video z Číny, kde relatívne dlhý úsek postavili za týždeň. Na Slovensku nereálne. Vieš prečo? Lebo na všetko je potrebných mnoho potvrdení a úradných povolení. Všetky tieto vybavovačky trvajú veľmi dlho a kým vznikne jeden úsek diaľnice s priemernou dĺžkou 10 kilometrov, bežne prejde viac ako 14 rokov.
V tomto rozsiahlom vysvetľujúcom článku si vysvetlíme detailne všetko, čo o tejto téme potrebuješ vedieť, aby si pochopil či pochopila, o akú komplikovanú a komplexnú vec ide. Do bodky. Pekne postupne.
Vysvetlíme ti:
- Ako vyzerá diaľničná sieť na Slovensku
- Koľko trvá príprava na výstavbu jedného úseku
- Akými procesmi musí prejsť každý úsek, kým ho reálne začnú stavať
- Prečo to všetko trvá tak dlho
- Že nie je úplne pravda, keď si myslíš, že najväčším problémom sú peniaze
- Čo ešte chýba, aby sa dokončila diaľnica z Bratislavy do Košíc
Diaľničná sieť na Slovensku
Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť
Keď sa pozrieš na túto mapu Slovenska, všetky hrubé čiary – čierne, červené a zelené – znázorňujú našu diaľničnú sieť. Teda tú, o ktorej snívame. Takto nejako by malo vyzerať Slovensko prepojené diaľničnou sieťou, ak by bola celá postavená. V realite to však vyzerá skôr tak, že väčšia časť je stále v príprave.
Čiernou farbou sú znázornené úseky, ktoré sú už postavené.
Červená farba je znakom toho, že dané úseky sú momentálne vo výstavbe.
Zelená farba zobrazuje úseky, ktoré sú ešte len vo fáze prípravy. Zatiaľ je len na papieri.
Západ s východom je na severnej trase relatívne prepojený, aj keď nejaké úseky dodnes chýbajú. Horšie to vyzerá pri pohľade na južné Slovensko, kde je celá diaľnica ešte iba v pláne.
Aké máme diaľnice?
Zaujímavosťou je, že nie všetky diaľnice na Slovensku sú v skutočnosti diaľnice. Používanie tohto pojmu má totiž jasné pravidlá a skutočné diaľnice máme iba štyri – D1 až D4.
D1 je prakticky najdlhšia. Smeruje z Bratislavy cez Žilinu, Prešov a Košice až po ukrajinské hranice. Stále jej však chýbajú tri úseky uprostred. Dva sú už vo výstavbe, jeden ešte len vo fáze prípravy.
Jediná dokončená slovenská diaľnica je D2 a vidíš ju na ľavej časti mapy. Rozprestiera sa naprieč západným Slovenskom od Maďarska až po Česko.
Diaľnica D3 smeruje zo Žiliny, cez Kysuce až do Poľska, ale opäť, ako býva zvykom, jej veľká časť nie je hotová a stále sa pripravuje.
D4 je špecifická tým, že neprepája mestá, ale je to v zásade obchvat okolo Bratislavy.
Zdroj: giphy.com
A čo tie zvyšné? To nie sú diaľnice, ale rýchlostné cesty. Napriek tomu ich berieme ako súčasť diaľničnej siete Slovenska. Rozdiel medzi nimi a diaľnicami však spočíva v tom, že diaľnice zväčša prepájajú väčšie a významnejšie mestá a majú aj prísnejšie kritériá na výstavbu. Vyznačujú sa napríklad tým, že musia mať väčší počet jazdných pruhov alebo menej ostré zákruty.
Diaľnice by mali byť teda mali byť kvalitnejšie ako rýchlostné cesty. Napriek tomu sú si však v mnohom podobné, a preto aj jedny aj druhé vnímame ako súčasť diaľničnej siete. Na Slovensku máme rýchlostné cesty R1 až R8.
Diaľnicami a rýchlostnými cestami môžeš jazdiť až po zaplatení elektronickej diaľničnej známky a tú Národná diaľničná spoločnosť vyžaduje na úsekoch D1 až D4 a R1, R2, R3 a R6. Ak sa teda chystáš na rýchlu jazdu, na diaľničnú známku by si určite nemal/a zabudnúť. Potrebuješ ju prakticky na celej diaľničnej sieti.
Prečo to tak príšerne dlho trvá?
Vráťme sa o 55 rokov naspäť. V roku 1969 postavili na Slovensku prvý diaľničný úsek. Išlo o cestu z Bratislavy do Malaciek. Odvtedy prešlo viac ako polstoročie a ako vidíš na mape, nie sme ešte ani v polovici plánovanej výstavby. Z toho teda vyplýva, že tento proces má nejaké trhliny.
Najčastejšie skloňovaným dôvodom toho, že v našej krajine niečo nefunguje, sú ako vždy chýbajúce peniaze. V tomto prípade to nie je úplne tak. Okrem toho, že do toho investujeme sami ako štát, na výstavbu našich diaľnic nám raz za čas prispieva aj Európska únia, a to stovkami miliónov eur. Neraz sa dokonca stane, že peniaze Únii dokonca aj vraciame, lebo sa tak zamotáme v procesoch, že eurofondy nestihneme vyčerpať.
Zdroj: giphy.com
Problém sa teda neskrýva v peniazoch, ale v byrokracii a dlhých procesoch v štádiu prípravy ešte predtým, než dôjde k samotnej výstavbe. Navoziť bagre, materiál a postaviť diaľničný úsek trvá z toho celého najmenej. My si preto detailne rozoberieme každý bod na časovej osi prípravy takéhoto úseku, aby si mal alebo mala predstavu, kde všade sa to môže zaseknúť.
Samozrejme, aj keď peniaze nie sú najväčší problém, Slovensko rozhodne nie je stroj na peniaze a aj preto sme si museli určiť priority, ktorými diaľnicami začneme. Nie je totiž možné stavať všetky úseky naraz. Momentálne je číslom 1 práve D1 z Bratislavy do Košíc až po ukrajinskú hranicu.
Keď sa pozrieš na mapu diaľničnej siete, vidíš, že táto naša priorita – diaľnica D1 – je už takmer hotová. Chýbajú na nej len tri pomerne krátke úseky. Dva sú červené, teda sú vo výstavbe a v najbližších rokoch budú aj priechodné. Problematická je jediná, tá zelená časť, ktorá je vo fáze prípravy.
Ide o úsek Turany – Hubová okolo Ružomberka, o ktorom sa šíria chýry, že sa ani možno nikdy nedokončí. Dôvod nie je ten, že by bol zakliaty alebo by mu nepriali hviezdy. Skôr ide o to, že do dnešného dňa nie je úplná zhoda na tom, kadiaľ presne by tento úsek mal ísť. S istotou však vieme povedať, že v najbližších 5 rokoch diaľnica z východu na západ nebude plynule prepojená, pretože Turany – Hubová sú po dlhých rokoch prieťahov stále ešte len v úvodnej fáze prípravy.
Ako vyzerá celá príprava pred výstavbou?
Postaviť jeden úsek trvá podľa Národnej diaľničnej spoločnosti priemerne 14,2 roka. Niektoré sa naťahujú desiatky rokov, iné pripravia a postavia raz dva. Závisí to najmä od jeho dĺžky, ktorá sa bežne pohybuje od 5 do 15 kilometrov či od toho, aký je ten úsek komplikovaný. Na nasledujúcom grafe môžeš vidieť, akými všetkými fázami musí prejsť každý jeden úsek pred samotnou výstavbou.
Je to síce nejaký priemer, ale aj z neho je na prvý pohľad jasné, že kým samotná stavba trvá približne 3,5 roka, papierovačky okolo nej zaberú necelých 11 rokov.
Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť
Začíname technickou štúdiou
Čas trvania: približne rok
V tejto úvodnej fáze sa rieši štúdia realizovateľnosti, ktorá má slúžiť na to, aby sme si povedali, či tento nápad je vôbec možné uskutočniť.
Dajme si to na príklade. V Národnej diaľničnej spoločnosti sa pozrú na mapu Slovenska, a povedia si, že by bolo fajn prepojiť Zvolen s Maďarskom. Nie sú od seba tak ďaleko a ich prepojením by mohli vzniknúť mnohé zaujímavé príležitosti.
Otázka je, čo a ako spraviť. Máme možnosť ísť cez Veľký Krtíš alebo cez Krupinu a cez Šahy. Vo veľmi hrubom náčrte sa pozrieme na možnosti, kade by tá diaľnica mohla ísť a hľadáme hodnotu za peniaze. Uvažujeme nad tým, koľko áut po nej bude jazdiť a aké budú jej prínosy.
Ak by sme sa rozhodli postaviť diaľnicu cez Krupinu, v meste by pribudli investori a nové pracovné miesta. Treba sa na to pozrieť zo širšia a hľadať úžitok pre čo najviac ľudí. Niekomu to prinesie prácu, inému ušetrí čas, ktorý trávi cestovaním.
Zdroj: giphy.com
V technickej štúdii sa zvažujú všetky takéto aspekty. Určí sa, či vôbec má zmysel takúto diaľnicu postaviť, a ak áno, tak sa presne povie, kade pôjde. Je to stále v hrubých náčrtoch.
Tieto dokumenty vypracúvajú rôzni analytici, či už na našich ministerstvách alebo externe. Napríklad jedna analytická spoločnosť rieši hustotu dopravy, iná to, koľko áut tadiaľto bude jazdiť a Útvar hodnoty za peniaze vypočíta ekonomickú návratnosť projektu.
- Útvar hodnoty za peniaze je analytická jednotka na ministerstve financií, ktorá sa pri veľkých štátnych zákazkách pozerá na to, koľko nás budú stáť, aké benefity nám prinesú a na konci určuje, aká je ich hodnota za peniaze. Analytici a analytičky niekedy odporúčajú aj drahšie stavby, ak majú viac iných výhod. Ako z názvu vyplýva, hľadajú hodnotu za peniaze.
Všetky analýzy rôznych inštitúcií zapojených do technickej štúdie sa dajú dokopy a malo by prísť rozhodnutie, čo ďalej.
Stanovisko EIA
Čas trvania: približne 2,5 roka
Eia je skratkou pre anglický výraz Environmental impact assesment, teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Podľa stavebného zákona musia všetky veľké stavby, ktorými diaľnice bez pochýb sú, prejsť týmto procesom, aby sa zistilo, či nášmu životnému prostrediu neuškodia.
Hoci sa dĺžka tohto procesu odhaduje na 2,5 roka, v realite to trvá omnoho dlhšie. Z hľadiska ochrany prírody je mimoriadne dôležitý, avšak treba povedať, že pri jeho posudzovaní dochádza k toľkým prieťahom, že je prakticky dôvodom, prečo vyzerá diaľnica z východu na západ ako sci-fi príbeh.
Zdroj: giphy.com
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je vo veľkej miere v kompetencii Ministerstva životného prostredia, ale vstupuje do neho aj veľa externých hráčov. Sú to napríklad rôzne okresné úrady či dotknuté obce a mestá.
Zmyslom EIA je pozerať sa na to, aké emisie sa budú vypúšťať do ovzdušia, cez aké územie bude diaľnica prechádzať a či toto územie náhodou nie je napríklad chránené. Odborníci kontrolujú aj to, či nebude mať nová cesta vplyv na vtáčie hniezdiská alebo neprehradí dôležité trasy, ktoré používajú zvieratá.
Jedným z kľúčových posudzovaných parametrov je vplyv na stav vody. Špeciálne v prípadoch, keď sa stavia tunel cez kopec, pretože jeho hĺbenie môže mať veľký vplyv na vody v okolí a pri stavbe by sa mohol narušiť ich tok.
EIA je už dlhé roky dôvodom, prečo sa nehýbu práce na poslednom úseku diaľnice z Bratislavy do Košíc. Ide o už spomínanú časť Turany – Hubová, ktorá končí tesne pred Ružomberkom.
Pôvodne sa tento úsek mal riešiť dvomi tunelmi, no nebola zhoda na tom, či je to ekonomicky výhodné riešenie. Preto vznikol nápad vytvoriť obchádzku cez údolie okolo Kraľovian. Prvé riešenie už síce bolo posúdené z hľadiska vplyvov na životné prostredie, ale tým, že sa zmenila možná trasa, tento proces sa musel zopakovať.
Zdroj: giphy.com
Z posúdenia však vyplynulo, že ani trasa cez Kraľovany nie je dobrý nápad, lebo by to poškodilo vzácne rašelinisko Rojkov a do hry sa opäť vrátila verzia s dvomi tunelmi.
Neskôr sa do tohto procesu zapojili aj okolité obce, ktoré sa obávali toho, že tunel im vysuší kopec, a teda aj zdroj vody. Rozhodlo sa, že sa dostatočne neposúdil vplyv na vody a tým pádom sme sa posunuli späť na začiatok. Prešlo už viac ako 10 rokov a úsek Turany – Hubová je zaseknutý pri rozhodnutí, kadiaľ presne pôjde tak, aby bol čo najmenej škodlivý pre životné prostredie.
To je aj dôvod, prečo dnes nevieme presne povedať, kedy bude postavená diaľnica z Bratislavy do Košíc. Tento úsek je posledný, na ktorý sa čaká a do dnešného dňa stále nie je vo výstavbe.
Najnovší termín jeho dokončenia je rok 2032, ale z praxe môžeme povedať, že je dosť možné, že sa ešte oddiali.
Územná dokumentácia a rozhodnutie:
Čas trvania: 2 roky
Keď sme sa dostali do tejto fázy, je to veľký pokrok. Územné konanie má zafixovať stavbu diaľnice v rámci územia. Rieši sa v ňom detailne trasa, ktorou diaľnica pôjde.
Vytýčia sa presné parcely, menia sa územné plány obcí a tie na to vydávajú povolenia. V dokumentácii máme zaznačený konkrétny plán – napríklad, kde bude stáť most, ako sa bude asfaltovať, v akej výške budú oporné múry. Národná diaľničná spoločnosť obstaráva externé firmy, aby jej takúto dokumentáciu vypracovali.
- Parcela je geometrické znázornenie pozemku na mape. Parcely presne určujú, aké veľké sú jednotlivé pozemky, čo sa na nich nachádza, kde sa začínajú a aj končia.
Územné konanie sa rieši na viacerých úrovniach. Zaoberá sa ním aj ministerstvo dopravy, ale aj jednotlivé obce, ktoré sú výstavbou dotknuté.
Majetkové vysporiadanie
Čas trvania: štvrťrok
Hoci sa blížime do finále, táto fáza prípravy je časovo veľmi relatívna. Keď sa všetko určí v rámci územného plánovania, Národná diaľničná spoločnosť môže začať vykupovať pozemky. Teraz už má presné informácie, cez aké parcely pôjde, zistí si, kto sú ich majitelia a začne vykupovať.
Vieš si ale predstaviť, že nie každý musí byť nadšený správou, že cez jeho pozemok pôjde diaľnica a nebude ho chcieť predať, preto sa to môže poriadne pretiahnuť.
Stavebné povolenie
Čas trvania: pol roka
Keď sú už všetky pozemky vo vlastníctve štátu, na rad prichádza ministerstvo dopravy. Tým, že ide o špeciálne stavby, možnosť vyjadriť sa majú aj všetky dotknuté obce. Ak by išla diaľnica príliš blízko nich, mohli by požadovať nainštalovať trebars protihlukové zábrany. Ak sa však každý na všetkom dohodne, ministerstvo vydá povolenie na stavbu.
Dokumentácia na ponuku
Čas trvania: rok a štvrť
Po stavebnom povolení sa pripravia papiere na to, aby mohlo začať verejné obstarávanie na zhotoviteľa, teda verejná súťaž, do ktorej sa môžu prihlásiť akékoľvek firmy, ktoré by chceli zákazku získať a diaľnicu postaviť.
Zdroj: giphy.com
Do týchto súťaží sa často hlásia nielen firmy samotné, ale aj konzorciá,teda skupiny firiem, ktoré sa pre tento špecifický účel – výstavbu veľkej diaľnice – spoja. Robia tak preto, že ide o často veľmi komplikované stavby a jedna firma by na to kapacitne pravdepodobne nestačila.
Keď sa vyberie zhotoviteľ diaľnice, stále nie je všetko pripravené. Víťazná firma alebo konzorcium sa musia pozrieť na to, či sa v prípravných fázach myslelo na všetko. Potom nastúpia bagre.
Výstavba
Čas trvania: 3 a pol roka
Veľkolepé finále, ktoré niekedy nemá konca. Čas výstavby sa totiž môže veľmi líšiť. Pozeráme sa pritom na to, aký dlhý je plánovaný úsek či cez aký povrch prechádza. Máme úseky, ktoré firmy postavia relatívne rýchlo – ako úsek z Dunajskej Lužnej do Bratislavy, kde je čistá rovinka.
No sú tu aj mimoriadne komplikované úseky, kde je veľa tunelov či také, ktoré idú cez hornatý masív. Príkladom je tunel Višňové, ktorý sa stavia už od roku 2014 a stále nie je hotový. Tunel Višňové bude najdlhším tunelom na Slovensku s dĺžkou takmer 7,5 kilometra. Plánujú ho otvoriť už budúci rok.
Už to len podčiarknime:
Diaľnici z Bratislavy do Košíc veľa nechýba. Ide o tri úseky, z ktorých sú dva vo výstavbe a ich odovzdanie môžeme očakávať v najbližších rokoch. Dôvod, ktorý to tak oddiaľuje, je ten tretí, teda úsek Turany – Hubová okolo Ružomberka, kde sa už viac ako 10 rokov posudzujú vplyvy na životné prostredie.
Ak ti niekto najbližšie povie, že diaľnicu z Bratislavy do Košíc nemáme preto, že sú tu aj dôležitejšie veci, do čoho treba investovať, vysvetli mu/jej, že problémom nie sú peniaze, ale to, že sa niektoré procesy vo fáze prípravy poriadne natiahli.
Prakticky viac ako polovica diaľničnej siete na Slovensku je zaseknutá v tomto bode. Vo fáze prípravy, v ktorej bude nevedno dokedy.
Dôležité je však doplniť, že tieto procesy nie sú také komplikované len preto, aby sa čakanie na novú diaľnicu umelo predlžovalo. Je to aj kvôli vysokej korupcii na Slovensku. Z minulosti poznáme prípady, keď sme stavali rovnaké úseky ako v Rakúsku, no o niekoľko desiatok miliónov eur drahšie. Vyššia kontrola procesov by mala takejto korupcii zabrániť.
Samozrejme, aj keď peniaze nie sú najväčší problém, Slovensko rozhodne nie je stroj na peniaze a aj preto sme si museli určiť priority, ktorými diaľnicami začneme. V jednej chvíli sa nedá stavať úplne všetky úseky. Momentálne je číslom 1 práve D1 z Bratislavy do Košíc až po ukrajinskú hranicu, preto nám len zostáva dúfať, že v najbližších rokoch sa už konečne stane aj realitou.
Zdroj titulnej fotky: Getty Images/Canva
