Zhrnutie: Všetko, čo potrebuješ vedieť o clách Donalda Trumpa

Clá nie sú len nudné čísla. Ovplyvňujú ceny, politiku, vojny a koniec koncov aj tvoju peňaženku. Americký prezident Donald Trump ich používa ako nástroj na ochranu amerického trhu a vyjednávanie so svetom. V tomto článku ti jednoducho vysvetlíme, čo sú clá, ako fungujú, koho sa týkajú a prečo sú okolo nich také vášnivé debaty.

Clo znie ako nejaká zložitá ekonomika a okej, priznávame, že to nie je zrovna najjednoduchšia ani najatraktívnejšia téma. No stačí ti rozumieť základom, aby si vedel/a, čo sa deje a prečo sú toho plné správy. 

Čo je to clo? 

Clo je poplatok, ktorý si štát od teba vypýta pri nákupe tovaru dovážaného zo zahraničia. Cieľom, prečo krajiny clá zavádzajú, je často ochrana domácich výrobcov pred lacnejšou konkurenciou zo zahraničia. A tiež, aby pribudli peniaze do štátnej pokladnice. 

Clo nie je vždy rovnaké. Niekedy sa počíta ako percento z hodnoty tovaru. Napríklad, ak si objednáš bundu za 100 €, a clo je 12 %, zaplatíš navyše 12 €. Inokedy ide o pevnú sumu za množstvo, napríklad 0,50 € za každý kilogram banánov dovezených zo zahraničia. Záleží na tom, o aký tovar ide a odkiaľ prichádza.

Okrem toho, krajiny používajú clo často ako nástroj v medzinárodnom obchode, napríklad ako reakciu na neférové pravidlá alebo rozhodnutia iných krajín. 

A čo znamená clo v praxi pre teba? Ak si objednáš niečo zo zahraničia mimo EÚ, môžeš na to zaplatiť clo navyše podľa toho, odkiaľ tovar ide a čo obsahuje. V Európskej únii clá medzi členskými štátmi neexistujú lebo medzi nimi funguje takzvaná colná únia. 

💸 Colná únia je dohoda medzi krajinami, v ktorej odstránia clá medzi sebou a zároveň uplatňujú rovnaké clá voči krajinám mimo únie.

Kto zarába na cle a kto ho v skutočnosti platí?

Clo funguje tak, že napríklad v Spojených štátoch amerických ho vyberá colná správa v mene federálnej vlády a vybrané peniaze putujú priamo do štátneho rozpočtu ako príjem. Inými slovami, clo si necháva štát, nie predajca ani výrobca.

Clo platí americký dovozca, teda firma, ktorá daný tovar objedná a dovezie do USA. Tento poplatok zaplatí hneď pri vstupe tovaru do krajiny, napríklad v prístave alebo na letisku.

Hoci clo platí dovozca, vo väčšine prípadov tieto náklady zaráta do konečnej ceny produktu, aby si zachoval zisk. Výsledkom je, že náklady na clo nakoniec zaplatí americký zákazník vo forme drahšieho tovaru.

🚲 Napríklad, ak americká firma dovezie bicykel z Vietnamu a platí 20 % clo, štátu zaplatí túto daň navyše. Aby pokryla zvýšené náklady, zvýši predajnú cenu bicykla a zákazník tak nepriamo zaplatí clo cez vyššiu cenu výrobku. A tu sa deje aj ochrana amerických výrobcov bicyklov, ktorí podobnú povinnosť nemajú, a tak môžu svoje výrobky teoreticky predávať lacnejšie. Takže pokiaľ sa v obchode rozhoduješ podľa ceny, vyberieš si radšej domáci produkt, ako ten dovozový. 

Prečo Donald Trump zavádza clá? 

Donald Trump je v úrade 6 mesiacov a za ten čas povedal rôzne dôvody, prečo uvalil clá na krajiny, s ktorými obchodujú USA. 

Na začiatku tvrdil, že je to z dôvodu ochrany pred ilegálnymi migrantmi a drogami, ktoré podľa neho prúdili z Číny, Mexika a Kanady. 

Trump hovorí, že clá pomôžu aj tomu, aby ľudia v USA kupovali viac domácich výrobkov, štát získal viac peňazí z daní a firmy viac investovali.

Clá tiež používa ako mocný nástroj na vyjednávanie s krajinami. Napríklad tak robí aj pri Rusku. Ak do 50 dní neukončí vojnu na Ukrajine, USA vraj uvalia 100 percentné clá na všetkých obchodných partnerov Ruska. Teda každý, kto s Ruskom naďalej obchoduje, by pri exporte do USA platil dodatočné clo vo výške 100 %. Sám povedal: „Obchod využívam na mnohé veci. Ale je skvelý pre urovnávanie vojen.“ 

Takýmto spôsobom by chcel oslabiť Rusko ekonomicky. Ďalším krokom by bolo uvalenie ciel na všetky krajiny, ktoré obchodujú s Ruskom.

Na koho a na čo uvalil clá? 

Trump sa však po nástupe do Bieleho domu rozhodol zvyšovať clá všade, kde sa dá. Na všetky tovary, ktoré sú dovážané do USA z iných krajín zaviedol v apríli clo 10 %. V máji ho pre autá a autodiely zdvihol na 25 % a na oceľ s hliníkom platí od júna až 50 % clo. Pri oceli a hliníku má jedinú výnimku Spojené kráľovstvo, ktoré s USA uzavrelo samostatnú dohodu.

Vyššie clá sa nevyhnú ani Európskej únii. Momentálne ešte nevieme, aké presné percento to bude, ale Donald Trump hovorí o 30 %. Európska únia pokladá takéto clo za neprijateľné a s USA stále rokuje. Hlavným vyjednávačom je slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má momentálne veľmi náročnú úlohu. Európska únia a Spojené štáty americké sú veľkými obchodnými partnermi, preto bude mať vyššie clo veľký dopad na európsku ekonomiku.

Európska únia zvažuje aj recipročné clo, čiže také, ktoré by EÚ v odvete uvalila na tovar z USA, ale zatiaľ si túto možnosť necháva iba ako zadné dvierka. Takéto opatrenie by mohlo spustiť špirálu ďalších sprísňovaní výšky ciel zo strany USA a ešte viac ohroziť európsku ekonomiku.

Do takejto situácie sa dostala napríklad Čína. Po tom, čo uvalil clá na Čínu, Čína taktiež zvýšila clá pre USA. USA a Čína sa tak dostali do colnej vojny, čo znamená, že clá sa vyšplhali pri niektorých produktoch až na takmer 150 %. Momentálne sú na úrovni 30 %. 

Aký to má celé dopad na svet?

Zvyšovanie ciel má dosah nielen na krajiny, ktoré do USA vyvážajú, ale aj na samotných Američanov. Pre zahraničné firmy znamenajú clá, že ich tovar je v USA drahší a predáva sa horšie. 

To vedie k stratám a niekedy aj k odvetným clám zo strany iných krajín. V USA zase vyššie clá spôsobujú zdražovanie tovarov, vyššie náklady pre firmy a spomaľovanie hospodárstva. Aj keď štát získa viac peňazí z ciel, v konečnom dôsledku na to doplácajú podniky aj bežní ľudia.

Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G/getty images