Mnoho obetí sexuálneho násilia sa ozve neskoro, niekedy až po desiatkach rokov. Príčin, prečo sa o tomto probléme nehovorí, je viacero a nie je za tým len strach. Toto sú najčastejšie mýty, kvôli ktorým obete zostávajú v tichosti.
Mýtus: To má za to, že si oblieka príliš krátke šaty
Pravda: Znásilnenie je sexuálny útok bez ohľadu na to, či si oblečieš sukňu, nohavice alebo potápačský oblek. Zaujímavým faktom je, že násilníci si vo väčšine prípadov ani nepamätali, čo mali ženy na sebe v ten deň oblečené.
Mýtus: Ide vôbec o sexuálne násilie, keď bola obeť opitá a zdrogovaná?
Pravda: Áno. To, že je niekto pod vplyvom alkoholu alebo drog, nie je pozvánkou na sexuálne aktivity. Človek sa v takomto stave stáva ľahkým terčom, bez vedomého súhlasu sa ale vždy jedná o sexuálne násilie.
Mýtus: Veď je to jej manžel, iba si plnila manželskú povinnosť.
Pravda: V mnohých manželských a partnerských vzťahoch je násilie ich pevnou súčasťou. Pokiaľ si partner vynucuje sex násilím alebo vyhrážaním sa, že druhému ublíži, ide o týranie a domáce násilie.
Mýtus: Je to chlap ako hora, jemu by sa to isto nemohlo prihodiť.
Pravda: Keď sa povie sexuálne násilie, väčšina z nás si predstaví muža ako útočníka a ženu ako obeť. Pravdou však je, že aj muži zažívajú násilie. Podľa dostupných informácií v priemere 1 zo 6 mužov bol vo svojom živote sexuálne obťažovaný alebo zneužitý.
Mýtus: To sa dalo čakať, to dievča len po diskotékach chodí. Mojej Janke by sa to nikdy nestalo!
Pravda: Ľudia si predstavujú, že sexuálne násilie sa deje iba na miestach ako sú diskotéky či tmavé uličky. To však nie je pravda. Sexuálne násilie sa častokrát deje za zavretými dverami, v rodinách, v škole či v práci.
Aj búranie týchto rozšírených mýtov môže pomôcť obetiam sexuálneho násilia prehovoriť a vyrovnať sa s traumou, ktorú zažili.
Video: Michal Mazák
