Vedkyňa o ženách: Sme premenlivé, silné a niektoré z nás večne nespokojné

Čo si ako prvé predstavíš, keď sa povie MDŽ? Ja vidím usmiatych politikov s karafiátmi v rukách a nadšený dav dôchodkýň. Medzinárodný deň žien by však nemal byť o mužoch v oblekoch, ktorí si z neho spravia politickú kampaň. Mal by byť o ženách.

Boj o rovnoprávnosť sa ešte neskončil

Ženy na Slovensku aj v zahraničí dokazujú každý deň, že pre ne nie je nič nemožné. Počul si niekedy napríklad o Márii Bellovej, prvej slovenskej lekárke, ktorá svoj život zasvätila liečeniu detí s ťažkými typmi tuberkulózy? 

Podarilo sa jej vyštudovať aj napriek tomu, že v časoch Rakúsko-Uhorska brali na väčšinu stredných a vysokých škôl výhradne chlapcov.

Viac silných príbehov si môžeš prečítať v článku o ženách, ktoré zmenili históriu Slovenska.

MDŽ nevzniklo preto, aby mohli politici so zvodnými úsmevmi rozdávať karafiáty v kultúrnych domoch.

Medzinárodný deň žien je pripomenutím všetkých silných žien, ktoré bojovali a stále bojujú za svoje práva. Hoci už môžu študovať na lekárskych fakultách, voliť, šoférovať a pracovať, kde chcú, stále sa v spoločnosti stretávame s mnohými problémami, ktoré možno nie sú na prvý pohľad až také viditeľné. 

Nedávno sme na instagram Zmudri G pridali príspevok o tom, či sú si ženy a muži v práci rovní.

View this post on Instagram

A post shared by Zmudri G (@zmudri_g)

„To sú len prázdne kecy. Nikto nebráni ženám ísť na IT, nikto nebráni ženám robiť na stavbe alebo niekde inde. Inak stavba nie sú len ťažké fyzické práce. Často práve stavbár vhodný na nosenie ťažkých vriec (rozumej silný) nie je schopný precíznej práce obkladu kúpeľne alebo pokládky podlahy. A tam môže zase žena alebo stavbár s citom pre detail excelovať. Môžeme sa baviť o nerovnosti zaplatenia žien, ale nikto ich nenúti študovať medzinárodné vzťahy a politológiu a potom sa diviť, že nenájdu uplatnenie. Školy neseparujú podľa pohlavia.“

„Na druhej strane si myslím, že každý si je vedomý toho, čo mu v škole išlo, a je pravda, že veľa dievčat, keď sa nevenuje od detstva počítačom, tak im ani v škole tá informatika nepôjde a teda k tomu nemajú vzťah a teda to nepôjde študovať a robiť to… Chlapci sú známi tým, že aspoň väčšina z nich hrá hry a teda sa aspoň do nejakých základov vyznajú, majú bližšie k počítačom a teda na informatike sa skôr dostanú do toho…taktiež veľa záleží aj od učiteľov, keď raz tú informatiku a veci s ňou súvisiace nevie žiakom dobre vysvetliť, nadobudnú pocit, že im to nepôjde lebo to nechápu, to je zase môj prípad… informatika rozhodne nie je jednoduchý odbor a keď raz na to niekto nemá mozog tak mu to nepôjde, je všeobecne známe že niekto na matematiku, počty atď nemá hlavu… nehovorím že príspevok nie je pravdivý, len hovorím že ja to vidím skôr takto no… nemyslím že v dnešnej dobe keď dievčatá informatika baví a ide im, tak to nepôjdu robiť len preto lebo im to predsudky odopierajú.“

Toto je výber reakcií na tento príspevok. Ako môžeš vidieť, na prvý pohľad píšu komentujúci logické argumenty. Školy netriedia ľudí podľa pohlavia a aj na informatiku sa môžu dostať dievčatá, ktoré baví programovanie a chcú sa mu venovať. 

Nie je to však úplnou samozrejmosťou. Do hry tu vstupujú rodové predsudky. 

Žena by mala učiť, muž by mal robiť v IT biznise

Očakávania na základe rodu, múdro nazývané aj rodové stereotypy, sú tým, čo dokáže mladé ženy zabrzdiť. Ak ti od mala hovoria, že láska ide cez žalúdok a mužovi treba dobre navariť, inak bude na teba zlý, či chceš alebo nie, ovplyvní ťa to. 

Rovnako existujú očakávania na základe rodu pri pracovných pozíciách. Možno by si chcela byť jadrová fyzička. Nikto ti síce nehovorí, že sa ňou nemôžeš stať, ale na základe očakávaní a tlaku spoločnosti sa nakoniec môžeš rozhodnúť neísť za svojím snom a vyberieš si kariéru, ktorá je považovaná za „ženskejšiu“.

Prečo? Ženy si vyberajú slabšie platené povolania ako muži. Často si ich pritom zvolia podľa toho, čo od nich očakáva okolie – rodina, kamaráti, či dokonca učitelia v škole. 

Očakávania však nie sú jediným dôvodom. Tým je najmä materská dovolenka. Po troch rokoch doma, sa do pracovného procesu zaraďuje ťažšie. Žena, ktorá sa stala matkou sa nepokladá za efektívnu lebo je často doma s deťmi pokiaľ ochorejú, venuje im čas a tým sa stáva pre zamestnávateľa menej atraktívnou. 

Podľa prieskumu Microsoftu sú však práve pracujúce matky efektívnejšie, organizovanejšie a ich time management je výrazne lepší oproti ľuďom, ktorí deti nemajú.

Ženy prichádzajú do práce po troch rokoch strávených na materskej s nižším sebavedomím, čo sa častokrát odzrkadlí na nízkom plate.

Tento problém je však oveľa väčší. Rolu, a nie malú, zohráva aj takzvaná neplatená práca. Pýtaš sa, čo to je? Prakticky všetko, čo robí žena doma a zadarmo. Napríklad výchova detí, upratovanie, varenie, žehlenie a ďalšie domáce práce. Teraz si predstav, že sa musíš starať o domácnosť, deti, medzitým stíhať prácu a nájsť si možno popri tom všetkom čas aj na seba. 

Takýto štýl života ti zoberie nielen čas, ale hlavne energiu. Preto si často ženy volia kratšie pracovné úväzky. 

Zaujímavým faktom je, že hoci si ženy musia svoj čas rozdeliť medzi platenú a neplatenú prácu, v priemere urobia za deň viac práce ako muži. 

My ženy máme mnoho skvelých vlastností, ktoré sa dajú využiť v každom odvetví

Aj napriek všetkým prekážkam, o ktoré ženy zakopávajú každý deň, dokazujú, že sa vždy postavia naspäť na nohy a idú si za svojimi snami. 

Obrátili sme sa na geodetku Lauru Pénzešovú, ktorá sa nedávno vrátila z archeologického výskumu v lokalite Tell el-Retábí v Egypte, kde bola na výskume v spolupráci s Ústavom orientalistiky SAV a na vedkyňu Darinu Peterkovú s otázkou:

Čo by si odkázala mladým dievčatám, ktoré sa boja nasledovať svoje sny v dôsledku rodových stereotypov?

Mgr. Darina Peterková, PhD., vedkyňa, koordinátorka celoslovenskej súťaže IQ olympiáda: „My ženy máme mnoho skvelých vlastností, ktoré sa dajú využiť v každom odvetví. Naša fyziológia nám síce neumožňuje podávať taký kontinuálny výkon ako mužom, naopak nás predurčuje k neustálej zmene. A to je jednou z našich výhod. Sme premenlivé, silné a niektoré z nás večne nespokojné. Nebojme sa tieto vlastnosti využívať v náš prospech.“

Ing. Laura Pénzešová,interná doktorandka na Katedre globálnej geodézie a geoinformatiky, SvF STU v Bratislave: „Dosť sa v poslednej dobe spomínajú rodové stereotypy. Áno, aj v dnešnej dobe stále existuje veľa ľudí, aj tých vzdelaných, ktorí ťažko zvládajú, ak sa žena ocitne mimo kuchyne. Na základe mojich skúseností na akademickej pôde je to však skôr výnimka ako pravidlo. Naopak, častejšie sa mi stáva, že ma rešpekt zo strany kolegov priam milo prekvapí. O rešpekt od kolegov, nadriadených, ale aj podriadených sa musí najskôr človek zaslúžiť sám, je jedno či je to žena alebo muž. 

Že to majú ženy v niektorých oblastiach o niečo ťažšie? Je to možné, ale odhliadnuc od iných komplikácii, názory mizogýnov si určite nezaslúžia našu pozornosť a už vôbec by nemali stáť žiadnej žene v ceste za splnením svojich snov. Netreba sa báť. Takíto ľudia mávajú väčšinou len silné reči a žiadne reálne argumenty.“

To, čo môžeme spraviť my, je prestať šíriť predsudky, ktoré ubližujú všetkým ženám. Len preto, že je žena šikovná a vybuduje si úspešnú kariéru, nie je dôvodom nazývať ju karieristkou. Keď chce žena zostať s deťmi na materskej, nenazývajme ju lenivou. Keď chce byť žena slobodná a cestovať, podporme jej dobrodružstvá. 

Prečítaj si o téme rovnoprávnosti viac

Ak ťa téma rovnoprávnosti zaujíma, určite si pozri aj video, kde rozoberáme mýty a fakty o feminizme: 

V uliciach Bratislavy sme sa spýtali na názor mladých ľudí, či podľa nich muži a ženy zarábajú rovnako veľa: 

Či sú si ženy a muži v práci rovní si môžeš zase pozrieť tu: 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti
SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Zmudri.