Ekonómovia bijú na poplach. Európska komisia očakáva, že Slovensko bude mať za rok 2023 najväčší deficit verejných financií v celej Únii. Väčšinu politikov to však počas predvolebnej kampane veľmi nezaujímalo a predbiehali sa v tom, kto ľuďom rozdá najviac. Problém však je, že niet z čoho rozdávať.
Ekonómovia nás varujú, že máme problém
Premiér Ľudovít Ódor upozornil nasledujúcu vládu, že štátu hrozí grécka cesta, ak sa nezníži deficit a verejný dlh. OMG, čo to znamená?!
Grécko kvôli dlhom v roku 2010 takmer zbankrotovalo, zachránili ho iba mimoriadne pôžičky od EÚ a Medzinárodného menového fondu. Pre grécku spoločnosť to boli ale strašne ťažké časy, ktoré im nikto nezávidel, a ktoré by sme si určite nechceli zažiť ani my u nás. Prečo sa ale vôbec štáty zadlžujú?
Deficit verejných financií vzniká vtedy, keď štátne inštitúcie a samosprávy míňajú viac, ako vyberú na daniach či získajú z predaja majetkov. Keď sú teda výdavky vyššie ako príjmy, vznikne deficit. Možno to poznáš, keď sa na konci mesiaca pozrieš na svoj účet a zistíš, že si v prečerpaní, pretože si minul viac, ako si zarobil.
Zdroj: giphy.com
Tak aj štát má každý rok nejaký rozpočet, a keď ho prekročí, ekonómovia vyrátajú, aký vysoký ten deficit (nedostatok) bol. Deficit môže byť vyjadrený v miliardách alebo v percentách z HDP (hrubého domácemu produktu, teda z hodnoty toho, čo sme vyrobili).
S deficitom verejných financií to funguje podobne ako s tvojou peňaženkou. Keď nemáš, požičiaš si. Každé euro, ktoré ťa posúva viac do mínusu, vytvára deficit. Ten náš za minulý rok dosiahol – 2,04 % z HDP, čo bola približne taká istá hodnota, ako je priemer v krajinách EÚ. Problém však je v tom, že ten tohtoročný výrazne vzrástol a do konca decembra sa môže vyšplhať k 7 % z HDP. V tom prípade by sme sa stali krajinou EÚ s najvyšším deficitom.
Zdroj: giphy.com
Nie je verejný dlh to isté?
Nuž, nie. Väčšina ľudí dostáva výplatu mesačne, no v prípade štátu je to komplikovanejšie – niektoré dane a poplatky dostáva denne či mesačne, niektoré vyberá raz za rok, preto si musí na každý rok pripraviť plán príjmov a výdavkov – rozpočet. Väčšinou však ráta s tým, že bude mať za rok viac výdavkov ako príjmov, a teda že jej vznikne deficit.
Ak dlhuje každý rok, tak každý rok vznikajú deficity. Tie sa napokon zrátajú a vznikne verejný dlh. Ten si preto predstav ako súčet všetkých deficitov, ktoré sme za každý rok vytvorili. Samozrejme, môže aj klesnúť, ak dokážeme splatiť alebo zarobiť viac ako minieme, ale často sa to nedeje.
Verejný dlh bol v roku 2022 vo výške 63,38 miliardy eur a v pomere k HDP na úrovni 57,8 %. Tieto čísla ti samé osobe pravdepodobne nepovedia nič, ale existujú dôvody, prečo ich musíme sledovať.
Prečo je to problém?
Okrem toho, že dlh sa kopí, je nutné ho splácať a s tým nám rastú aj náklady – nikto nám totiž nepožičia zadarmo a musíme platiť aj úroky – narazíme na Maastrichtské kritériá. Keď sme vstupovali do eurozóny, teda do skupiny krajín, ktoré platia eurom, museli sme splniť isté ekonomické podmienky. Medzi nimi napríklad to, že deficit nesmie prekročiť 3 % HDP a veľkosť verejného dlhu nesmie prekročiť 60 % v pomere k HDP.
Čo, ak limity Maastrichtských kritérií porušíme?
EÚ ráta s ekonomickými výkyvmi a dáva štátom čas a priestor na to, aby sa zotavili. Napríklad z pandémie, energetickej krízy, či dôsledkov vojny u susedov. Malé ekonomiky, ako je Slovensko, sa v porovnaní s väčšími krajinami, ako je Nemecko, s dlhmi pasujú ťažšie.
Každý štát totiž dostáva za svoje hospodárenie akési „vysvedčenie” – ratingovú známku. Je to presne to isté ako v škole. Čím je známka horšia, tým ťažšie sa opravuje. Štát takisto ako súkromné osoby funguje z pôžičiek. A ak je náš rating zlý, tak nám banky požičiavajú peniaze s vysokými úrokmi. No a keď ich potom chceme vrátiť, kvôli vysokým úrokom nás to vyjde draho.
Od toho sa potom odvíja to, aké vysoké úroky stanovujú banky bežným ľuďom, keď si chcú napríklad kúpiť byt. A čím sú vyššie, tým je nakupovanie nedostupnejšie. To spôsobí, že sú ľudia opatrnejší a viac si šetria pod vankúšom. V obehu je tým pádom menej peňazí, celá naša ekonomika stagnuje a točí sa to ako špirála.
Zdroj: giphy.com
Ako z tohto kolotoča von? Konsolidovať, konsolidovať!
Konsolidovať verejný dlh znamená usporiadať výdavky a príjmy štátu tak, aby sa výdavková časť (na čo štát míňa) ďalej nevzďaľovala od toho, koľko štát zarobí. V tom lepšom prípade ide o postupné šetrenie.
Premiér Ódor avizoval, že ak chceme zachrániť náš rozpočet, musíme začať konsolidovať. A ak nechceme, aby to zrazu zabolelo a vo veľkom sa škrtalo, môžeme tú konsolidáciu natiahnuť v čase. Budeme míňať o minimálne 0,75 % HDP menej, ale stále je to lepšie, ako keby sme museli naraz useknúť 5 % HDP.
Dostať sa do situácie, kedy musí štát šetriť a konsolidovať takto prudko, lebo inak by mu hrozil až bankrot, totiž bolí.
Okrem iného to nevyhnutne znamená zvyšovanie nezamestnanosti, spomalenie ekonomiky, recesiu. To paradoxne môže ešte viac skomplikovať znižovanie dlhu, lebo štát síce aj za cenu bolesti oseká výdavky, ale prudko mu klesnú aj príjmy a dlh sa môže ďalej zväčšovať. Preto je vhodnejšie situáciu riešiť skôr a postupne.
Ministerstvo financií predstavilo niekoľko riešení, ako na to a aj ty sám/a sa môžeš na tejto stránke zahrať na ministra alebo ministerku a vyskúšať si, ako rozpočet vyskladať. Rozhodni sa, čo je pre teba dôležité a do čoho by si investoval/a, a kde by si si dokázal/a predstaviť šetriť.
Ak chceš byť ukážkovým politikom alebo političkou, podľa prognóz ekonómov by si mal/a dokázať konsolidovať, teda ušetriť, približne 6 miliárd (6 000 miliónov) eur za najbližšie 3 roky.
Áno, nie je to málo, ale je to potrebné. Čo by si škrtol/la ty?
Pár príkladov. Podpora duševného zdravia stojí 215 miliónov eur, zvýšenie platov učiteľov 522 miliónov eur a infraštruktúra pre elektromobily 105 miliónov eur. Ak by si chcel/a investovať do armády, zvýšenie počtu vojakov o 10 % stojí 154 miliónov eur. Ak sa bojíš nestabilných mostov, ich rekonštrukciu vyčíslili na 300 miliónov eur.
Zdroj: giphy.com
No a teraz si predstav, že by si chcel/a ľuďom brať menej z ich výplat. Ak by si napríklad sociálne odvody, teda to, koľko ľudia prispievajú zo svojej výplaty do Sociálnej poisťovne, znížil/a len o 1 %, prišiel či prišla by si o 1,29 miliardy. Ak by si pridal/a ešte aj percento zdravotných odvodov, zase by ťa to vyšlo na takmer miliardu – 960 miliónov eur.
Druhou možnosťou, ako konsolidovať, je, samozrejme, zvyšovať príjmy štátu. To však znamená ďalšie nepopulárne kroky – nie znižovanie, ale zvyšovanie daní. Ak by si zaviedol/la zvýšenie dane na tabakové výrobky o 40 centov, prinieslo by ti to 316 miliónov eur. A teraz sa podrž – zvýšenie DPH o 2 % by ti do rozpočtu prinieslo 2,68 miliardy.
Otázka, pred ktorou stoja politici, teda je – čo má väčšiu prioritu? Na čom šetriť a bez čoho sa naozaj nevieme zaobísť?
Brzdí nás aj ústava
Politici v roku 2012 schválili Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Už ako jeho názov napovedá, mal ich viesť k tomu, aby s rozpočtom hospodárili zodpovedne a nerozhadzovali peniaze nás všetkých len tak, ako sa im to hodí. Tomuto zákonu tiež zvykneme hovoriť aj dlhová brzda.
Cieľom dlhovej brzdy je zabrániť tomu, aby dlh verejných financií dosahoval kritické úrovne (Maastrichtské kritériá). Na to, aby sa tieto pravidlá dodržiavali, si politici vymysleli aj sankčný mechanizmus, teda systém trestov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá míňanie štátu monitoruje, zverejnila na svojej stránke aj konkrétne sankcie, ktoré štátu hrozia, ak prekročí jednotlivé percentá.
Napríklad už od apríla sa ministrom a ministerkám kvôli dlhovej brzde zmrazili platy. Verejný dlh prekročil hodnotu 48 % a politici sľúbili, že pri takom veľkom zadlžení platy členov vlády zamrznú, a teda že sa nebudú viac zvyšovať.
Zdroj: giphy.com
Zdroj titulnej fotky: Canva
