Všetci sme sa už stretli s pochybným obsahom na internete, pri ktorom sme hneď z prvej nedokázali určiť, či to môže byť pravda, alebo ide o obyčajný hoax. Uznaj, že aj tebe niekedy napadne, že čo ak sú tie šokujúce príspevky občas aj pravdivé? V takom prípade ich však najprv treba overiť!
Odhaleniu hoaxov hovoríme inak aj debunkovanie. Na to, aby si overil/a, či ide o pravdivú alebo klamlivú informáciu, väčšinou nepotrebuješ špeciálne IT zručnosti. V 99 % prípadov si vystačíš s otvorenými zdrojmi.
Ako postupovať pri odhaľovaní hoaxov?
- Prvý krok = over si, kto informáciu rozšíril
Predstav si príklad, že tvoja suseda prezdieľala fotku o tom, ako sa medvede potulovali v okolí obce. Vymyslíme si, že ide o Šútovo. Tú dedinu nepoznáš, lebo v tom okrese nežiješ. Nevieš, či to môže byť skutočne fotka z toho prostredia, ale nedá sa to úplne vylúčiť. Pri fotke na Facebooku, samozrejme, nechýba emotívny popis o tom, ako medvede číhali v okolí domov a snažili sa niekoho napadnúť. Mohla by to byť pravda, ale nemusí.
Zdroj: giphy.com
Vo väčšine prípadov, najmä na Facebooku, zdieľajú používatelia hoaxy a dezinformácie priamo. To znamená, že kliknú na tlačidlo zdieľať a vidíš tam aj meno osoby, ktorá obsah na sociálnu sieť pridala ako prvá.
Rozklikni si ten účet a poriadne si ho prever. Zverejňuje ďalšie šokujúce správy? Zdieľa obsah rýchlejšie ako Schumacher, teda 10 statusov za deň? Nie je tam riziko, že by si ich nestíhal overovať? Odkiaľ čerpá informácie? Sú to spoľahlivé zdroje, alebo pofidérne skupiny? Už toto môže byť prvý varovný signál, ktorý ti napovie, aké vysoké je riziko, že by mohlo ísť o obyčajné klamstvo.
- Druhý krok = prelustruj kľúčové slová
Ak sa v správe spomínajú medvede v obci Šútovo, tak tvoje kľúčové slová môžu byť napríklad medvede, medveď, Šútovo. V rôznych kombináciách – vyskloňované alebo len v základnom tvare ich vlož do Googlu a rovnako do vyhľadávača na Facebooku, kde sa masovo šíria dezinformácie. Na Facebooku sa ti v tom momente zobrazia možnosti, v akej sekcii sociálnej siete chceš vyhľadávať.
Tam si nastav voľbu príspevky a sleduj, kto, kedy a kde všade zdieľal obsah s týmito kľúčovými slovami. Možno sa dozvieš, že sa podobná správa šírila už pred niekoľkými mesiacmi alebo prídeš na to, že ju pôvodne zverejnil niekto úplne iný. Zahraj sa na detektíva!
- Tretí krok = hľadaj nezrovnalosti
Viaceré hoaxy, ktoré sa šíria v našom informačnom priestore, majú svoj pôvod v zahraničí. Ide o fotky či videá, kde je na prvý pohľad ťažké určiť ich skutočné prostredie. Na záberoch môžeš vidieť cestu, ktorá by sa mohla nachádzať na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine, ale aj v Spojených štátoch.
Prv, než využiješ dostupné nástroje internetu, preskúmaj zábery voľným okom a spochybni všetko, čo ti nie je jasné. Dôležité sú detaily. V tomto prípade, keď hľadáme medvede v obci pri ceste, by si mohol/mohla sledovať napríklad dopravné značky. Ak sú na fotke, over si napríklad, či sú rovnaké ako tie, ktoré máme na Slovensku. V rôznych krajinách vyzerajú značky rôzne.
Zdroj: ocestnejpremavke.sk
Predstav si, že na fotke by bolo vidno cestu a les. Je možné, že takéto cesty sa nachádzajú v slovenských obciach? Nejde o iný typ ciest? A pokračuj ďalej.
V statuse sa písalo, že ide o obec Šútovo. Vygoogli si, aké stromy sa nachádzajú v Šútove. Sú to ihličnaté alebo listnaté stromy? Je vôbec možné, že daný záber je z tej obce? Pomôž si aj s Google Maps. Využi stránku obce. V krajnom prípade, ak sa už možnosti otvorených zdrojov zúžia, neboj sa kontaktovať niekoho z obce na čísle alebo e-mailom, ktorý majú zverejnený na stránke a opýtaj sa miestnych. Naozaj sa tam stal incident, ktorý je popisovaný na sociálnej sieti?
Zdroj: giphy.com
- Štvrtý krok = screenshotuj a hľadaj vizuálnu podobnosť
Ak máš stále málo dôkazov, poslúži ti aj Google! Stiahni si fotku, ktorú na Facebooku zdieľala tvoja suseda. Hoci v popise stálo, že ide o slovenskú dedinu, neznamená to, že to musí byť hneď pravda. Rozlúsknuť záhadu ti často pomôže nástroj Google Lens.
Do Google Lens nahráš stiahnutú fotku alebo jej screenshot a dáš hľadať. Google ti prehľadá prakticky všetky otvorené stránky a ak nájde rovnakú alebo vizuálne podobnú fotku, tak ti ju načíta aj s linkami, kde bola predtým zverejnená.
Často sa stáva, že hoaxy šírené na Slovensku sú len fotky stiahnuté zo zahraničia s vymysleným popisom. Google Lens ti preto neraz vyhodí aj viacero stránok a podľa dátumu sa vieš dopátrať k tomu, kde bol záber zverejnený po prvý raz.
Pochopiteľne sa môže stať aj to, že textu nebudeš rozumieť. Môže byť písaný v čínskom aj arabskom jazyku. Vedel/a si, že do Google prekladača si môžeš skopírovať aj link stránky a preloží ti ju kompletne celú? V prípade debunkovania hoaxov je to veľmi užitočné!
Po tomto kroku je veľakrát úplne jasné, že to, čo si našiel na našom Facebooku, a čo sa ti zdalo ako teoreticky pravdivé, nie je nič, len jednoduché klamstvo, ktoré straší všetkých naokolo.
Rovnakým spôsobom sa cez Google Lens dajú overovať aj videá. Postup je taký, že do nástroja nahráš screenshot z tej časti videa, ktorá je čo najjasnejšia = nie príliš tmavá a vidno tam čo najviac detailov. Otvorené nástroje dokážu zistiť vizuálnu podobnosť aj s videami.
Zdroj: giphy.com
- Piaty krok = over si to na známych adresách
Hoci sa naši hoaxeri tvária mimoriadne sofistikovane, v ich „kreatívnej” brandži platí, že si na vymýšľaní nových nezmyslov nedávajú príliš záležať a veľa hoaxov len jednoducho prekladajú do slovenčiny. Je to aj logické, lebo dezinformáciami a hoaxmi často len napomáhajú záujmom konkrétnych skupín, pre ktoré je dokonca aj žiaduce, aby sa opakovali tie isté bludy.
Konkrétne sa tie hoaxy môžu týkať aktuálneho politického diania, akým je napríklad aj ruská vojna proti Ukrajine. Jednotlivými hoaxmi preto len podporujú omieľané naratívy kremeľskej propagandy.
Odporúčame ti preto mrknúť sa aj na stránky spoľahlivých factcheckerov, ktorí už možno overovali danú správu pred tebou. Medzi spoľahlivé projekty v tejto oblasti patria napríklad:
- www.konspiratori.cz
- https://hoaxyapodvody.sk/
- www.demagog.sk
- https://www.irozhlas.cz/zpravy-tag/overovna
- https://ukrainefacts.org/
- https://newschecker.in/
- https://factuel.afp.com/
- https://observers.france24.com/en/
- https://www.mimikama.org/category/faktencheck/
- https://www.stopfake.org/uk/golovna/
- https://observers.france24.com/en/tag/debunked-1/
- https://www.newsguardtech.com/special-reports/russian-disinformation-tracking-center/
a mnohé ďalšie.
A čo teraz?
Namiesto toho, aby si prezdieľal/a šokujúcu správu, ktorú na Facebook pridala tvoja suseda, sa s internetom podeľ o zistenia, na ktoré si prišiel či prišla. Nezabudni argumentovať slušne, vecne a svoje tvrdenia podlož aj dôkazmi a zdrojmi.
V tomto prípade ti vieme garantovať, že tvoj status bude omnoho hodnotnejší než ten, ktorý len vyvolal strach. V statuse využi svoje zistenia, alebo aj argumenty z analýz, ktoré si našiel/našla na jednej z vyššie spomenutých stránok. Odvolávaš sa na spoľahlivé zdoje.
Ak ťa debunkovanie a hra na internetového detektíva začne baviť, môžeš sa pridať aj k skupine factcheckerov a robiť to pod značkou nejakého renomovaného projektu. Neváhaj preto napísať akémukoľvek z projektov vyššie.
Vďaka práci/stáži pre debunkovacie stránky sa tvoje analýzy a zistenia dostanú k širším masám ľudí a prispeješ k bezpečnejšiemu online prostrediu. A to sa oplatí! 🙂
Perlička na záver:
Zdroj: Hoaxy a podvody – Polícia SR
Hoax o medveďoch v Šútove skutočne vznikol. Zaoberala sa ním dokonca aj naša polícia. Tá podľa indícii vyššie zistila, že dopravné značky na obrázku nie sú totožné s tými, ktoré máme na Slovensku. Prostredníctvom Google Lens ďalej prišla na to, že fotografia vznikla pred pár rokmi v Kanade a na obrázku sú medvede grizly, ktoré sa v slovenskom prostredí ani nevyskytujú. Aká náhoda, že? 🙂
Zdroj titulnej fotky: Canva
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
