Už o pár týždňov si budeme voliť nových poslancov a poslankyne do Európskeho parlamentu. Svojich kandidátov a kandidátky si síce budeme vyberať zo slovenských politických strán, v EP však budú sedieť v laviciach európskych strán. Žiadny klub Smeru, PS či KDH tam totiž neexistujú. Kam teda zmiznú?
V Europarlamente nastupujú politické skupiny
Kandidáti či kandidátky, ktoré sa chcú prekrúžkovať do Európskeho parlamentu, sa uchádzajú o tvoju podporu pod názvami politických strán a hnutí, ktoré dobre poznáš na domácej scéne.
V týchto voľbách sa iba na Slovensku uchádza o hlasy voličov 24 politických strán a jedna koalícia (zoskupenie strán). Slovensko je stále relatívne malá krajina. Teraz si predstav, koľko strán sa môže uchádzať o podporu v každej z 27 členských štátov Únie. Áno, sú ich stovky.
Ak by v jednej inštitúcii, Európskom parlamente, bolo, povedzme 200 politických strán a každá by tam prišla so svojím vlastným programom, vznikol by z toho dosť veľký bordel. Každá strana by chcela presadiť svoje ciele a bol by v tom obrovský chaos. Preto vznikli veľké politické skupiny.
Zdroj: giphy.com
Každý jednotlivec, ktorý je úspešný vo voľbách do Európskeho parlamentu, má možnosť pridať sa do maximálne jednej alebo žiadnej politickej skupiny. Nemôže byť vo viacerých súčasne. Politickým skupinám v Európskom parlamente zvykneme hovoriť aj frakcie.
Politické skupiny si predstav ako politické strany v parlamente, len často väčšie. Už len preto, že v Európskom parlamente je početne viac poslancov, ako v tých národných. Každý z politikov vyznáva nejaké hodnoty, či má svoje politické priority, ktoré chce riešiť. Podľa toho sa ľubovoľne môže pridať k nejakej politickej skupine. V dosluhujúcom europarlamente je takýchto skupín sedem.
Zdroj: giphy.com
Spoločne získajú väčší vplyv
Politici sa zväčša pridávajú k politickým skupinám, aby pri presadzovaní svojich plánov získali väčšiu podporu. Asi uznáš, že je rozdiel, keď za presadzovaním nových klimatických pravidiel stojí 100 politikov a političiek, alebo len štyria. Úspešní kandidáti z jednej politickej strany (napríklad zo Slovenska) to často robia tak, že sa všetci pridajú k jednej frakcii v Európskom parlamente. Ale nie je to podmienka. Je to voľba každého jedného z nich.
Úlohou frakcií je to, čo je na domácej pôde úlohou našich poslaneckých klubov. Frakcie sa snažia presadiť svoje politické priority pri vyjednávaní o nových zákonoch. Tak, ako by náš parlament mal kontrolovať vládu a jej návrhy , takisto kontrolujú frakcie v Európskom parlamente návrhy, ktoré predkladá Európska komisia. Okrem toho diskutujú o dôležitých témach a prakticky formulujú politické návrhy pre budúcnosť Európskej únie.
Aké veľké sú jednotlivé frakcie?
Na to, aby nejaká frakcia či politická skupina vznikla, je potrebných minimálne 23 členov, teda politikov alebo političiek. Medzi týmito 23 členmi musí byť zastúpená minimálne štvrtina členských štátov Európskej únie, teda z 27 aspoň 7.
Zdroj: giphy.com
Toto pravidlo vzniklo preto, aby nevznikali frakcie, ktoré budú zastupovať napríklad len silné štáty s veľkými politickými stranami, kde sa teoreticky môže na taký počet prekrúžkovať hoci len jedna strana. Frakcie by mali byť rôznorodé a hoci sa v nich zoskupujú politici a političky s podobnými názormi a hodnotami, mali by aspoň odrážať pohľady rôznych krajín.
Aké frakcie sú v Európskom parlamente?
- Európska ľudová strana (EPP)
Táto skupina zastupuje záujmy konzervatívnych strán z celej Európskej únie. Z našich europoslancov sú v tejto frakcii Vladimír Bilčík, Miriam Lexmann, Peter Pollák a Ivan Štefanec.
- Renew Europe (Renew)
Renew Europe je liberálna a proeurópska skupina, ktorá vznikla ešte len v roku 2019. Dôraz kladie na environmentálnu politiku. Zo slovenských europoslancov k nej patria Michal Wiezik, Jozef Mihál a Martin Hojsík.
- Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D)
Skupina sa sama označuje za stredoľavicovú a patria sem politici zo sociálnodemokratických strán. Slovensko v nej má v súčasnosti iba jedného člena, a to Roberta Hajšela.
- Európski konzervatívci a reformisti (ECR)
Ide o skupinu ľudí, ktorí sú mierne euroskeptickí a sú zásadne proti väčšej federalizácii Európskej únie. Teda nie sú za prenášanie kompetencií na Úniu, ale chcú ich vo väčšine ponechať v rukách členských štátov. Slovensko zastupuje v tejto frakcii poslanec Eugen Jurzyca.
- Zelení/ Európska slobodná aliancia (Zelení/EFA)
V tejto skupine nemá Slovensko žiadne zastúpenie. Ako už z názvu vyplýva, ide im o presadzovanie zelených a regionálnych politík. Zastupujú skôr menšinové záujmy.
- Identita a demokracia (ID)
Táto skupina je pravicová, ba až krajne pravicová a pridávajú sa k nej tvrdo nacionalisticky zmýšľajúci politici či političky. Sú to euroskeptici, ktorí sú vo svojich vyjadreniach často veľmi populistickí. Nepatrí k nim však žiaden Slovák či Slovenka.
- Ľavica v Európskom parlamente (The Left)
Do tejto skupiny patria najmä politici, ktorí sú socialisticky či komunisticky zmýšľajúci. Sú euroskeptici, čiže často popierajú samotnú Európsku úniu. Sami o sebe hovoria to, že sa zasadzujú za práva pracujúcich ľudí. Do tejto skupiny nepatrí žiaden zo slovenských europoslancov.
Zdroj: giphy.com
Čo sa deje, ak sa politik alebo politička rozhodne k žiadnej frakcii nepridať?
Prakticky sa stane to, že takýto europoslanec či europoslankyňa stráca vplyv. V Európskom parlamente sú často neviditeľní v tom zmysle, že sami nedokážu presadzovať žiadnu legislatívu. Jednoducho na to majú malú podporu. Keď sa dve či tri frakcie rozhodnú spolupracovať, je omnoho vyššia šanca, že sa im pri hlasovaniach podarí získať väčšinu.
Aj to je dôvod, prečo by si sa mal/a pred voľbami do Európskeho parlamentu zaujímať o to, kam by sa v prípade zvolenia chceli pridať kandidáti či kandidátky z našich národných strán.
Zo súčasných 14 slovenských europoslancov sú dobrovoľne nezaradení Milan Uhrík z hnutia Republika a Miroslav Radačovský zo strany Slovenský Patriot. Do žiadnej frakcie nepatria ani dlhoročné političky Smeru Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová.
Strana európskych socialistov, ktorú v europarlamente zastupuje Progresívna aliancia socialistov a demokratov, pozastavila Smeru členstvo vo frakcii po tom, čo strana po posledných parlamentných voľbách avizovala vznik koalície so stranou SNS. To bolo podľa európskych politikov nepredstaviteľné. Na protest preto z frakcie vystúpili Monika Beňová s Katarínou Roth Neveďalovou.
V nasledujúcich voľbách si volíme až 15 europoslancov
Politické skupiny alebo frakcie majú v Európskom parlamente nezastupiteľnú úlohu. Vďaka spoločným záujmom, ktoré vytvárajú politici naprieč 27 štátmi, sú schopní presadzovať politiky dôležité pre všetkých občanov Európskej únie.
Nie je jedno, kto nás bude v Európskej únii zastupovať. A rovnako nie je jedno, do akej frakcie sa pridá. Aj podľa toho vieš zistiť, akým témam bude daný politik či politička klásť prioritu. Využi preto svoju možnosť ísť voliť a už 8. júna hlasuj za takú budúcnosť Európskej únie, akú chceš ty sám/sama.
