Moderátor Michal Kovačič nedávno na záver diskusnej relácie Na telo v súkromnej televízii Markíza povedal, že „Slovensko prežíva boj o orbanizáciu televízií“. Pojmom „orbanizácia“ sa niekedy označujú zákony, alebo procesy, ktoré podniká maďarská vláda pod vedením premiéra Viktora Orbána. Ako vlastne vyzerá orbanizácia médií v Maďarsku a môže v takýchto prípadoch zasiahnuť Európska únia?
Zmeny v maďarských médiách sa začali už v roku 2010, keď voľby vyhrala pravicová strana Fidesz na čele s terajším premiérom Viktorom Orbánom. Nová vláda ešte ten rok spustila sériu krokov proti verejnoprávnym aj súkromným médiám. Spočiatku sa však zamerala najmä na verejnoprávne televízie, rozhlas a tlačovú agentúru.
Čo spravila maďarská vláda s verejnoprávnymi médiami?
Pred parlamentnými voľbami v roku 2010 fungovalo v Maďarsku niekoľko verejnoprávnych médií – rádio, dve televízne stanice, tlačová agentúra a tiež stovky súkromných médií a súkromná tlačová agentúra.
V roku 2010 však vláda Viktora Orbána prijala nový mediálny zákon, ktorého súčasťou bolo spojenie všetkých redakcií verejnoprávnych médií do jedného celku a vznikol úplne nový štátny podnik, ktorý vyrába obsah pre všetky tieto média. Štát tak má dosah na tvorbu programu a predtým samostatné redakcie museli začať informovať o určitých udalostiach tým istým spôsobom. Počas tohto procesu stanice tiež prepustili stovky zamestnancov.
Prečítaj si viac o médiách, ktorých hlavnou úlohou je verejná služba: Aký zmysel majú verejnoprávne médiá?
Zároveň bol zriadený Úrad pre dohľad nad médiami (NMHH), ktorý napríklad povoľuje, či rozhlasové alebo televízne stanice dostanú licencia na vysielanie, alebo dohliada na rozpočet pre verejnoprávne médiá. Predsedu alebo predsedníčku tohto úradu navrhuje na deväť rokov samotný premiér, no funkčné obdobie môže opakovane predlžovať. Úrad tak môže na dlhé roky viesť jeden človek.
Likvidácia súkromnej tlačovej agentúry
Osobitnou kapitolou tohto procesu bol krok proti tlačovým agentúram. Ich služby si médiá predplácajú na získavanie najaktuálnejších informácií. Na Slovensku sú to napríklad agentúry TASR alebo SITA.
V Maďarsku pred nástupom vlády Viktora Orbána fungovali dve tlačové agentúry – štátna a súkromná. Hoci médiá musia za ich obsah bežne platiť, vláda poskytla značnú časť obsahu štátnej tlačovej agentúry zadarmo. Predstav si to tak, akoby si mal dva najväčšie denníky s predplatným a jeden z nich by ho zrazu úplne zrušil a začal by svoj obsah zverejňovať zadarmo. To samozrejme viedlo k skrachovaniu platenej súkromnej agentúry a štátna, ktorá bola zadarmo, zostala na maďarskom trhu bez konkurencie.
Maďarskí novinári a novinárky sa tak dnes napríklad o krokoch vlády, alebo o dianí v zahraničí dozvedajú hlavne z tohto zdroja, ktorý je priamo v rukách štátu. Maďarský novinár Márton Gergely pred pár rokmi pre Český rozhlas vysvetľoval, že ak chcú maďarskí redaktori a redaktorky informovať napríklad o voľbách na Slovensku a nemajú čas prekladať slovenské zdroje, sú viac-menej odkázaní práve na štátnu tlačovú agentúru.
Zásahy do súkromných médií
Proti médiám v rukách súkromných vlastníkov podnikla maďarská vláda za posledné roky tiež niekoľko krokov, ktoré sa zjednodušene dajú rozdeliť do štyroch oblastí:
1. Pokuty za „nevyvážené“ spravodajstvo
2. Zavedenie špeciálnej dane z reklamy v médiách
3. Získanie médií ľuďmi, ktorí sú blízki vláde
4. Obmedzovanie informácií pre nezávislé médiá
1. Pokuty za „nevyvážené“ spravodajstvo
Súčasťou mediálneho zákona z roku 2010 bolo aj zriadenie Úradu pre dohľad nad médiami, ktorý sme spomínali v úvode článku. Ten má za úlohu dávať médiám vysoké pokuty, ak zistí, že ich správam chýba „vyváženosť,“ alebo rešpekt „voči ľudskej dôstojnosti alebo bežnej morálke.“
👉 Prečo je zákon problematický?
Vyváženosť a rešpekt voči ľudskej dôstojnosti by mali byť prirodzenou súčasťou novinárskej práce, no problém je, že zákon nekonkretizuje, čo presne tieto pojmy v praxi znamenajú. Nie je napríklad jasné, čo presne sa myslí pod pojmom „vyvážené správy.“
Médiá, ktoré písali kriticky voči vláde Viktora Orbána preto častokrát dostávali od úradu pokuty, čo ich viedlo do zlej finančnej situácie. Často potom museli v rámci šetrenia prepúšťať zamestnancov, čo ohrozovalo kvalitu ich práce.
Úrad okrem toho udeľuje rádiám alebo televíziám licencie, bez ktorých nemôžu v krajine vysielať, kvôli čomu už v Maďarsku zaniklo niekoľko opozičných médií.
Šéfa úradu, ktorý tieto pokuty udeľuje, tiež navrhuje samotný premiér a menuje ho prezident, ktorý je mimochodom tiež volený v parlamente. Do vedenia tohto úradu si tak môže vládna moc nasadiť človeka, ktorý ho bude riadiť tak, ako jej vyhovuje. Zákon vtedy kritizovala aj Európska únia ako porušovanie slobody tlače, keďže narúša úlohu médií objektívne informovať verejnosť o krokoch vlády.
👉 Prečo je pre niektorých politikov a političky dôležité ovládať médiá?
Jednou z úloh médií je aj kritické a nezávislé informovanie o dianí v politike. Médiá majú ľuďom poskytnúť čo najviac objektívne a nezávislé informácie o tom, čo vláda pre nich robí. Ak však majú politici a političky moc zasahovať do výberu správ, médiá strácajú svoju objektivitu a nezávislosť, čo môže ovplyvňovať zmýšľanie a rozhodovanie ľudí, ktorí takéto správy prijímajú. A to v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj ich rozhodnutia pri voľbách.
2. Zavedenie dane z reklamy
V roku 2014 tiež maďarský parlament schválil nový zákon, podľa ktorého musia médiá navyše zdaňovať príjmy z reklamy. Keďže príjem mnohých súkromných médií pozostáva aj z inzerovania reklám, daň pre nich predstavuje veľkú finančnú záťaž.
3. Médiá v rukách ľudí blízkych vláde Viktora Orbána
Časť zahraničných investorov sa kvôli novým zákonom začala z krajiny sťahovať a súkromné médiá začali skupovať ľudia blízki vláde Viktora Orbána. Mnohé úspešné médiá, ako napríklad ľavicové noviny Népszabadság, zanikli, alebo začali informovať v prospech vlády.
V decembri 2018 vláda zriadila mediálny podnik KESMA (Stredoeurópska nadácia tlače a médií). Vstúpilo doňho vyše 470 médií. Hoci by mal podľa zákona štát takémuto spojeniu zabrániť kvôli ohrozeniu hospodárskej súťaže, vláda mu udelila status „organizácie s národnou strategickou dôležitosťou,“ čím sa vyhla týmto opatreniam.
K ohrozeniu hospodárskej súťaže dochádza vtedy, keď sa priveľa podnikov v jednej oblasti spojí dokopy. Na trhu tak totiž vznikne jeden príliš silný hráč, ktorý môže diktovať podmienky a ktokoľvek, kto sa k nemu nechce pridať, ostane osamotený a nedokáže mu konkurovať.
Médiám sa do podniku KESMA oplatilo vstúpiť aj preto, že najväčším zadávateľom reklamy v médiách je v Maďarsku samotný štát. Podľa Investigace.cz ročne investuje do reklamy tohto podniku stovky miliónov eur.
4. Neposkytovanie informácií nezávislým médiám
Nezávislé médiá majú v Maďarsku sťažený prístup k informáciám. Podľa organizácie Human Rights Watch často nedostanú odpovede na svoje otázky od orgánov, ako je napríklad polícia, samosprávy, či ministerstvá. Prípadne im poskytnú neúplné, či nepoužiteľné informácie. Takisto sú málokedy pozývaní na tlačové konferencie.
Môže zasiahnuť Európska únia?
Z dôvodu porušovaniu dodržiavania základných práv Európskej únie boli Maďarsku zmrazené financie, kým vláda nepodnikne kroky smerom k obnoveniu právneho štátu. V decembri 2023 sa však Európska komisia rozhodla uvoľniť časť týchto peňazí, no kvôli porušovaniu spomínaných zásad ponechala zablokovaných 21 miliárd eur.
Prečo Viktorovi Orbánovi a jeho vláde situácia s médiami vyhovuje?
Vďaka tomu, že si Viktor Orbán a jeho strana podmanili mediálny priestor, môžu cez médiá šíriť svoj pohľad na domáce a zahraničné dianie a na zákony, ktoré navrhujú a schvaľujú. Zamedzujú tiež informovaniu o svojich prešľapoch. Napríklad tým, že ich úrad neudeľuje nezávislým, alebo opozičným médiám licencie a vyhýbajú sa tiež kritickým otázkam, ktoré by im novinári a novinárky v prostredí slobodnej žurnalistiky kládli.
Zdroj titulnej fotografie: Getty Images