Hranie videohier nie je iba strata času, hoci pri ňom stráviš veľa hodín. Aj takéto názory majú mladí ľudia, ktorí hrávajú či hrávali videohry. Ako im gaming zmenil život a aké priateľstvá si v tomto virtuálnom svete vytvorili?
„Videohry hrávam, lebo ma to baví a takisto mi to pomáha, keď sa nudím,“ hovorí žiak strednej školy Samuel.
„Na základnej škole som absolútne nenávidel nemčinu. Bola to najhoršia vec na svete. Napísal som do jednej skupiny, kde boli hráči online hry, či tam niekto nevie po nemecky. Vedeli a pomohli mi spraviť koncoročnú písomku,“ opisuje svoju skúsenosť s online komunitou študent strednej školy Tomáš.
Hranie videohier je pre mnohých ľudí stále vnímané ako strata času, z ktorej deti vyrastú. Štatistiky však hovoria niečo iné.
✨ POZRI SI VIDEO:
V prieskume z roku 2020 pre spoločnosť ASUS výskumníci zistili, že viac ako 80 % mužov zo Slovenska od 15 rokov hrávalo a stále hráva počítačové hry. Ženy tvoria tiež pomerne silnú hráčsku základňu, a to 68 %.
Najviac hrávajú počítačové hry ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Z hier preto nevyrastieme, keďže sú pre mnohých dobrým spôsobom ako aspoň na chvíľku utiecť od reality a povinností.
Majú aj svoje odbory na vysokých školách
Videohry sa stali natoľko obľúbenými, že k nim začali vznikať celé odbory na vysokých školách. Jeden z odborov je aj na vysokej škole Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý sa zaoberá teóriou digitálnych hier. Vedúcou tejto katedry je Magdaléna Švecová, s ktorou sme sa porozprávali nielen o hrách samotných, ale aj ich histórii.
Hráčske komunity sú rozšírené po celom svete a každým rokom tento počet podľa Švecovej narastá.
„Niektoré čísla hovoria o troch miliardách. Myslím si, že to môže byť aj viac. Preto je potrebné, aby sme aj v akademickej sfére reflektovali tému digitálnych hier, pretože tak ako sú veľmi zábavné, tak majú aj množstvo negatív, na ktoré treba upozorňovať a skúmať ich,“ hovorí. Zároveň dodáva, že treba skúmať aj pozitívne aspekty a to, aký majú vplyv na spoločnosť.
Hranie hier k nám vo svojich počiatkoch prenikalo pomalšie ako do iných krajín Európy, keďže sme mali iný politický režim.
„Hry sa k nám dostávali tak, že niekto, kto žil na západe, poslal svojej rodine hry, ktoré sa hrali v tajnosti,“ opisuje situáciu pred rokom 1989. Po Nežnej revolúcii sa otvoril trh s hrami, ale na Slovensku ešte stále nebola vytvorená obchodná sieť, kde by si ich ľudia mohli kúpiť.
V týchto časoch bolo u nás rozšírené pirátstvo, čiže nelegálne sťahovanie hier.
Postupom času sa však obchodná sieť rozvinula, prišiel internet a pirátenie sa stalo náročnejším. „Teraz máme úplne rovnakú obchodnú sieť ako celý zvyšok sveta,“ dodáva vedúca Katedry digitálnych hier.
Hry môžu aj vzdelávať
Gaming ľudia na Slovensku často považujú za zbytočne strávený čas za počítačom. To, o čom sa nehovorí a o čom aj menej ľudí vie, sú benefity, ktoré hraním hier získavame. Napríklad máme lepšiu orientáciu v priestore, rozvíjame svoju schopnosť rozmýšľať logicky, vieme riešiť problémy rýchlejšie a efektívnejšie. V online priestore si vytvárame komunity hráčov, z ktorých vznikajú priateľstvá aj na celý život.
„Hry ako také alebo gamifikácia zvyšujú motiváciu. Do tela sa vylučuje pozitívny dopamín a vďaka tomu sa človeku chce vrátiť k učebnej látke. Hry vás dokážu nenápadne naučiť konkrétne vedomosti alebo zručnosti, ako napríklad v hre od slovenského štúdia Bunky v akcii, kde sa vedia decká naučiť ako funguje imunitný systém v tele zábavnou formou,“ dodáva Švecová.
Priateľstvá na celý život
Hraním hier získavame rôzne zručnosti. Napríklad máme lepšiu orientáciu v priestore, rozvíjame svoju schopnosť rozmýšľať logicky, vieme riešiť problémy rýchlejšie a efektívnejšie. V online priestore si vytvárame komunity hráčov, z ktorých vznikajú priateľstvá aj na celý život.
„Mám pár kamarátok, s ktorými sa stretávam aj offline, ale zoznámili sme sa cez videohru,“ odpovedá študentka strednej školy v ankete z ulíc Bratislavy.
Mladí ľudia vďaka hrám spoznávajú nových ľudí aj kultúry.
Napríklad študent Tomáš sa vďaka hraniu hier spoznal s ľuďmi naprieč celým Slovenskom, ale napríklad aj s Američanmi, Talianmi, Španielmi a aj ľuďmi z ázijských krajín.
V hráčskych komunitách na sociálnej platforme Discorde, ale aj na iných platformách, sú tisícky ľudí. Napríklad komunita World of warcraft má v discordovej skupine viac ako 115-tisíc členov a Counter Strike takmer 150-tisíc členov. Samozrejme, k jednej hre existujú desiatky takýchto skupín, ktoré sa ešte rozdeľujú podľa toho, či hráči hrajú na počítači alebo na konzole, ale napríklad aj podľa toho, ktorú časť hry hrajú.
Gameri sa nestretávajú iba v online svete, ale aj offline. V Bratislave funguje klub Cyber S, ktorý je pre hráčov e-športov, ale aj iných hier miestom s výkonnými procesormi a nerušeným prostredím na hranie hier.
„Nikdy sem nechodím sám, ale s kamošmi alebo s bratom. Keď je tu viac ľudí, vznikne vždy debata. Počujem ich ako sa rozprávajú, smejú, hrajú sa popri tom, rozprávajú si príhody. Celé je to priateľské, uvoľnené a ľudí to spája,“ opisuje atmosféru v klube Cyber S content creator Miroslav Lažo. Hry už podľa neho nie sú iba pre deti, ale aj pre dospelých.
„Emócia z hrania je oveľa väčšia a krajšia, keď ľudia sedia vedľa seba a rozprávajú sa o tom,“ myslí si Lažo.
Komunitu gamerov vidí ako najviac priateľských a zároveň najviac „agresívnych“ ľudí. „Emócia v hre je vždy veľmi silná. Keď niekto niečo pokašle, je to otázka „života a smrti“ by sa dalo povedať v hernom svete,“ hovorí so smiechom.
Hrával som s utečencom z Iraku
O tom aké to je byť gamerom a tínedžerom sme sa porozprávali so žiakom strednej školy Tomášom.
„Začal som hrávať hry, keď som mal štyri roky. Keď si brat odbehol na záchod, tak som si tam niečo zaťukal a on mi za to vynadal,“ spomína Tomáš.
S kamarátmi, najmä na základnej škole, zvykol hrávať hry od rána do večera.
„Veľa som hrával hlavne kvôli ľuďom. Boli tam ľudia, ktorých som mal rád,“ hovorí dôvod, prečo trávil pri hrách tak veľa času.
Na komunite gamerov oceňoval hlavne to, že stretával veľa dospelých ľudí, ktorí mu poskytli realistický pohľad na svet. „Dospelí ľudia vám vysvetlia všetko na rovinu. Nerobia vám medové fúzy ako bude vyzerať život,“ opisuje svoju skúsenosť.
Vďaka komunite hráčov Tomáš pochopil, že život nebude vždy taký, ako si ho naplánuje.
„V hre sa spoznáte s niekým tak, že sa bavíte o samotnej hre. Často to však prejde do hlbokých, reálnych tém o osobnom živote,“ vysvetľuje.
Jeden z najhlbších zážitkov má z hry World of Warcraft, kde hral s chalanom s lámavou angličtinou.
Chlapec mu postupne odhalil svoj životný príbeh. „Bol z Iraku z utečeneckej rodiny. Ušiel do Švédska, kde si privyrábal tak, že cvičil psy. Počas hrania sme sa veľa bavili o tom, aký je život utečenca. Vysvetlil mi, čo to je vojna, že to nie je iba niečo, čo vidíme v telke. Že je to reálne a väčšina jeho známych už v dôsledku vojny nežije,“ spomína.
Aké majú hry negatíva a pozitíva podľa samotných gamerov?
Svet hier je pre mnohých ľudí veľmi vzdialený a neuchopiteľný. Avšak aj vo virtuálnej realite vznikajú skutočné priateľstvá a komunity. Hry nemusia byť iba neproduktívnou aktivitou, kedy sa ľudia zavrú do izby, nejedia, nepijú, nespia a drtia hry od rána do večera.
„Berú vám strašne strašne, strašne, strašne veľa času. Ak chcete byť dobrí, tak pri nich musíte stráviť extrémne veľa času,“ hovorí Tomáš o negatíve, ktoré pokladá pri hrách za najväčšie.
Medzi benefity naopak radí študent Samuel učenie sa nových jazykov. Získava z nich novú slovnú zásobu. Okrem toho, môžu podľa neho hry pomôcť hanblivým ľuďom nájsť nové priateľstvá.
„Podľa mňa je to dobré pre ľudí, ktorí nevedia komunikovať s inými. Keď sa hanbia, tak je to pre nich ťažké, ale za počítačom to vie každý,“ uzatvára.
Video vzniklo vďaka podpore Nadačného fondu Telekom.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
Videoeditor: Matúš Ďurana
