Vo Francúzsku vyhrala voľby ľavica, krajná pravica silnie v Európskom parlamente, v Španielsku chce krajná ľavica zaviesť interrupcie do ústavy. Takmer každá správa týkajúca sa výsledkov volieb spomína ľavicu a pravicu. Niekedy ako radikálnu, inokedy krajnú alebo dokonca extrémnu. Aký je medzi nimi rozdiel?
Aké základné hodnoty má pravica a ľavica?
V politike sa pojmy pravica a ľavica používajú na označenie dvoch základných politických smerov, ktoré reprezentujú rôzne názory na ekonomické, sociálne, kultúrne a politické otázky. Aby sme mohli hovoriť o extrémoch, vyjasnime si najskôr základné rozdiely medzi ľavicou a pravicou.
Hodnoty ľavicovej politiky:
- rovnosť a sociálna spravodlivosť,
- zmenšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými,
- podpora programov, ktoré sú orientované na pomoc ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, dôchodky a iné,
- ochrana práv zamestnancov, boj proti diskriminácii a podpora rovnakých príležitostí pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, rasu, či sexuálnu orientáciu,
- preferujú väčšie zásahy vlády do ekonomiky.
Hodnoty pravicovej politiky:
- ochrana osobných slobôd a práv jednotlivca,
- každý človek by sa mal vedieť spoľahnúť na seba a nečakať neustále pomoc od štátu,
- podpora voľného trhu,
- preferujú minimálny zásah vlády do ekonomiky,
- znižovanie daní, pretože každý by mal rozhodovať sám, ako chce využívať svoje peniaze.
✨ Bližšie vysvetlenie k pravici a ľavici nájdeš v tomto článku:
Strany, ktorých hodnoty sú zmiešané a ponúkajú riešenia z oboch strán, nazývame centristické. Tým, ktoré to hrotia do extrémov, zas dávame prívlastky ako krajné alebo až extrémne.
KRAJNÁ PRAVICA
Krajná pravica sa tak nazýva preto, lebo je na samom pravom okraji politického spektra. Tým, že pravica dáva dôraz na to, aby sa každý postaral sám o seba, je menej solidárna a nie je pre ňu prioritou starostlivosť o slabších. Pri politike krajnej pravice sú tieto hodnoty zosilnené a vybičované často do extrémov.
Z toho vyplýva, že súčasná krajná pravica napríklad nemá rada migrantov, menšiny a nepáči sa jej solidarita s Ukrajinou.
Krajná pravica sa cíti veľmi pronárodne, chce zachovávať tradície, je proti imigrácii a multikulturalizmu.
👉 Multikulturalizmus je myšlienka a politika, ktorá podporuje spolužitie ľudí z rôznych kultúr, náboženstiev a etnických skupín v jednej spoločnosti. Verí, že rôzne kultúry by sa mali navzájom rešpektovať a že rozmanitosť robí spoločnosť bohatšou a silnejšou.
Krajnou pravicou boli aj politické režimy ako fašizmus alebo nacizmus. Tie sa vyznačovali antisemitizmom, čiže nenávisťou voči Židom, rasizmom, nenávisťou voči Rómom a autoritárstvom.
👉 Autoritárstvo je systém vlády, kde je moc sústredená v rukách jedného vládcu alebo malej skupiny. Občania majú obmedzené politické slobody a práva.
Ako aj z hodín dejepisu vieš, nacizmus v Nemecku skončil vyvražďovaním Židov a Rómov, keďže samotná existencia iných rás, náboženstiev a etník išli proti myšlienkam tohto režimu. Odmietal kohokoľvek, kto bol iný alebo odkázaný na pomoc druhých, preto sa zameral aj na vyhladzovanie homosexuálov či ľudí s rôznym telesným a mentálnym postihnutím. Ich cieľom bolo vytvoriť silné, národné, suverénne Nemecko, ktorému by podliehali ostatné krajiny, čo je tiež prejavom nacionalizmu.
👉 Nacionalizmus je, keď ľudia veľmi silno veria a cítia hrdosť k svojej krajine a kultúre. Myslia si, že ich krajina je dôležitejšia ako iné a chcú ju chrániť a urobiť silnou a nezávislou od ostatných krajín. Na ostatných krajinách im nezáleží.
V dnešnej dobe vznikajú krajne pravicové strany, ktoré sa dostávajú k moci v rôznych štátoch. Ich podoba je však umiernená a upravená tak, aby balansovala na hrane zákona.
Nekričia teda, že nechcú medzi sebou Židov, ale snažia sa svoje radikálne názory skryť do diplomatickejších viet. Napríklad, francúzska strana Národné združenie hovorí, že chce bojovať proti extrémnej islamistickej ideológii. Jej program je však napísaný tak, že by sa boj vzťahoval aj na prejavy a symboly islamu ako náboženstva. Ich vyjadrenia sú zároveň zámerne nejasné a ich vykonávanie by sa v praxi mohlo vzťahovať aj na židovské komunity.
KRAJNÁ ĽAVICA
Krajná ľavica je logicky na opačnej strane politického spektra. Strany krajnej ľavice presadzujú rovnosť, sociálnu spravodlivosť a snahu o to, aby bolo každému dobre. Ako na to však idú? Napríklad tak, že zrušia súkromné vlastníctvo a rozdelia ho rovnomerne medzi všetkých.
Možno ti o takomto niečom hovorili doma rodičia, keďže podobný režim zažili. Komunizmus, alebo jeho rané štádium socializmus, sa snažil o rovnosť v tom, kto mal koľko majetku, takisto chcel zaistiť, aby mali všetci ľudia prácu a neexistovala hierarchia.
Rovnako ako pri nacizme, aj pri komunizme sa to v bývalom Sovietskom zväze skončilo smrťou miliónov ľudí. Či už v dôsledku umelo vyvolaného hladomoru, alebo cieleným vyvražďovaním konkrétnych skupín.
Aby komunisti mohli rozdeliť majetok všetkým, tých, ktorí nejaký mali, označili za kulákov a triednych nepriateľov, a potom ich aj zabíjali.
Komunistický režim síce oficiálne vychádzal z krajne ľavicových myšlienok, no rýchlo sa pretvoril na silno hierarchický, autoritársky a totalitný. Hlásal, že všetci sú si rovní, no reálne boli „rovní a rovnejší”. Iným prejavom radikálnej ľavice, ktorá hlása skutočné zrušenie sociálnej hierarchie, je anarchizmus.
👉 Anarchia je stav spoločnosti bez vlády alebo centrálnej autority, kde neexistujú formálne zákony ani pravidlá nariadené štátnou mocou. V širšom politickom kontexte je anarchizmus ideológia, ktorá sa snaží o zrušenie všetkých foriem hierarchickej moci a presadzuje samosprávu, dobrovoľnú spoluprácu a rovnosť medzi ľuďmi.
Čo ich rozdeľuje a čo naopak spája?
Hoci sú krajná pravica a krajná ľavica na opačných koncoch, nie sú si až tak vzdialené. Podľa takzvanej Teórie podkovy, ktorú do politickej terminológie zaviedol francúzsky spisovateľ a filozof Jean-Pierr Faye, vyzerá politické spektrum ako podkova.
Podľa tejto teórie majú ľudia z úplne opačných koncov spektra k sebe napriek veľmi rozdielnym názorom v skutočnosti veľmi blízko. Napríklad tým, že na jednej aj druhej strane preferujú autoritársky štýl vládnutia, majú silného vodcu a nie sú otvorení iným názorom, čím sa vzďaľujú aj od základných princípov demokracie. Oba smery tiež hľadajú spoločného nepriateľa. Krajná pravica ho nachádza v imigrantoch, progresívcoch a iných kultúrach, zatiaľ čo krajná ľavica v kapitalizme, triednych nepriateľoch a nadnárodných firmách.
Aký je rozdiel medzi radikálnou a extrémnou pravicou a ľavicou?
Slová ako krajná, extrémna či radikálna pravica a ľavica sa často používajú ako synonymá.
Avšak ako vysvetlil v podcaste českého rozhlasu Vinohradská 12 politológ Jan Charvát, odborník na extrémizmus z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied z Karlovej univerzity v Prahe, medzi týmito označeniami je istý rozdiel.
Radikálna pravica je taká, ktorá má síce tendenciu stáť na okraji, ale neprekračuje pravidlá. Takže neporušuje ústavu. Extrémna pravica alebo ľavica túto hranicu prekračuje a porušuje tak aj najvyšší zákon štátu.
Celé delenie politického spektra má desiatky rôznych variant, ktoré sa snažia čo najlepšie zachytiť, aké hodnoty politické strany presadzujú. Takáto teória je však iba barličkou, aby si sa vedel či vedela rozhodnúť, ktoré hodnoty sú pre teba dôležitejšie. Niekto môže preferovať slobodné podnikanie, ale chce zároveň aj pomáhať slabším skupinám. My a dokonca ani politické strany nemusíme spadať na 100 % ani do jedného z týchto politických spektier. Preto je napríklad pri voľbách lepšie riadiť sa konkrétnymi programami strán či jednotlivcov, ich slovami a činmi.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
