Streľba na Donalda Trumpa jeho voličov zaskočila, no atentáty a teroristické útoky na prezidentov či prezidentských kandidátov nie sú v USA ojedinelé. Prinášame ti ich základný prehľad.
V USA sa už naplno rozbehla kampaň pred novembrovými prezidentskými voľbami. Navždy bude spojená aj s atentátom na bývalého prezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, ktorého počas mítingu v Pensylvánii postrelil mladý útočník.
Trumpovi len ľahko poranil ucho, jeden z divákov však túto streľbu neprežil. Krátko na to ho zastrelili členovia tajnej služby. Jeho motívy zatiaľ nie sú úplne známe. Podľa spolužiakov mal konzervatívnych kamarátov, bol registrovaným voličom Republikánskej strany, no zároveň v roku 2021 daroval menšiu sumu progresívnej iniciatíve Turnout Project s prepojeniami na Demokratov.
Atentáty na prezidentov a kandidátov v histórii USA nie sú nezvyčajné. Podobné situácie zažili niekoľkí Trumpovi predchodcovia a niektorí skončili tragicky. Prečítaj si prehľad najznámejších z nich od Abrahama Lincolna až po Baracka Obamu.
Abraham Lincoln
Jeden z najznámejších atentátov sa stal 14. apríla 1865. Vtedajšieho prezidenta Abrahama Lincolna vtedy zastrelil herec John Wilkes Booth počas divadelnej hry Náš americký bratranec. Booth bol známy zástanca otrokárstva a nenávidel Lincolna, ktorý bol prezidentom USA počas občianskej vojny severu proti juhu. Tá sa rozhorela práve kvôli otroctvu, ktoré na juhu pretrvávalo. Sever na čele s Lincolnom otroctvo zakázal a vojnu vyhral.
Mnohí veteráni a radikáli z južanských štátov sa s tým však ešte dlho nevedeli zmieriť. Lincoln síce považoval otroctvo za morálne nesprávne, no ľudí inej farby pleti neboli podľa neho rovnocenní. Atentátnik sa do divadla dostal ešte pred predstavením a zasekol dvere prezidentskej lóže, tak, aby sa do nej neskôr dostal. Boothovi sa síce podarilo ujsť, no o niekoľko dní ho na farme dostihla a zastrelila polícia.
James A. Garfield
Garfield bol prezidentom len štyri mesiace, keď ho pri ceste na dovolenku v roku 1881 postrelil na vlakovej stanici Charles J. Guiteau. Veril, že prezident chce zničiť Republikánsku stranu a tvrdil, že Boh mu prikázal zabiť ho. Garfield zomrel tri mesiace po atentáte kvôli silnej infekcii. Lekári sa v tom čase zameriavali hlavne na to, aby vytiahli z tela guľku, no podcenili pri tom hygienu.
William McKinley a Theodore Roosevelt
Samotný „Teddy“ Roosevelt sa stal prezidentom po tom, ako jeho predchodcu Williama McKinleyho zavraždil anarchista Leon Czolgosz.
Po jeho smrti sa úradu ujal Roosevelt vo veku 42 rokov. Keď sa v roku 1912 už ako bývalý prezident pokúšal o opätovnú kandidatúru, počas prejavu ho útočník strelil do hrudníka.
Atentátnikom bol barman John Schrank, ktorý veril, že spáchať atentát na Roosevelta mu prikázal duch zavraždeného McKinleyho. Schranka spacifikoval dav a možno by ho na mieste zlynčoval, keby Roosevelt napriek zraneniu svojich priaznivcov neupokojil a neprikázal polícii aby Schranka odviezla. Potom pokračoval vo svojom prejave a ošetrili ho až keď dokončil svoju reč.
Dopad zranenia zmenšil štós papierov s prejavom, ktorý mal vo vrecku kabáta a kovové puzdro na okuliare.
Ani toto ikonické prežitie pokusu o atentát však Rooseveltovi nepomohlo vyhrať a víťazom volieb sa stal kandidát Demokratickej strany Woodrow Wilson.
Franklin Delano Roosevelt
Aj Franklin Delano Roosevelt (s predošlým Rooseveltom mal spoločné len priezvisko), prežil o 21 rokov neskôr, v roku 1933, atentát v Miami. Útočníkom bol murár Giuseppe Zangara, ktorý v čase veľkej hospodárskej krízy stratil prácu ako mnohí iní ľudia. Roosevelta síce netrafil, no smrteľne zranil starostu Chicaga Antona Cermaka.
Harry S. Truman
Keď v roku 1950 potreboval Biely dom, v ktorom americkí prezidenti nielen pracujú, ale aj bývajú, rekonštrukciu, prezident Harry S. Truman dočasne sídlil v inej budove. Atentát naňho plánovali dvaja členovia extrémistickej Národnej strany Portorika, ktorá bojovala za nezávislosť tohto karibského ostrova od USA.
Keď sa snažili dostať do domu, kde prezident s rodinou dočasne býval, narazili na ochrankárov. Tesne pred plánovaným útokom sa prezident po poobedňajšom spánku pozrel z okna a všimol si útočníkov na schodoch. Členovia ochranky však naňho zakričali, aby si ľahol na zem. Pri zásahu zahynul jeden člen ochranky a jeden z atentátnikov. Druhého ochrankári zneškodnili. Neskôr bol odsúdený na trest smrti, no prezident rozhodol, aby mu bolo udelené doživotie.
John Fitzgerald Kennedy
Asi najznámejší je atentát na prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho známeho aj pod skratkou JFK. Ešte pred útokom v roku 1963 však doňho plánoval nabúrať autom a odpáliť pri tom dynamit dôchodca Richard Paul Pavlick. Atentát si však na istý čas rozmyslel, keď s prezidentom videl aj jeho ženu a deti. Pred ďalším pokusom ho stihla zadržať polícia.
Smrteľný útok sa odohral o tri roky neskôr počas toho, ako prechádzal v aute s otvorenou strechou cez hlavné mesto Texasu Dallas. JFK bol štvrtým a zatiaľ aj posledným zavraždeným prezidentom USA. Na Kennedyho niekoľkokrát vystrelil 24-ročný člen amerického námorníctva Lee Harvey Oswald.
Oswald silno sympatizoval so Sovietskym zväzom a pokúšal sa tam aj získať občianstvo. Vzťahy USA a Sovietskeho zväzu boli vtedy napäté aj kvôli raketám, ktoré chceli Sovieti rozmiestniť na spriatelenej Kube. Rakety na ostrove blízko USA však Američania považovali za hrozbu a tak vznikol konflikt známy ako Kubánska raketová kríza. Keďže bol Kennedy v tom čase na čele Spojených štátov, Oswald ho považoval za nepriateľa číslo jeden.
O tomto atentáte sa dodnes šíri množstvo konšpirácií. Niektorí ľudia veria, že Kennedyho zabila CIA či FBI, iní zas tvrdia, že strelec nekonal sám a bol súčasťou väčšieho sprisahania a ďalší z jeho smrti podozrievajú mafiu. Viac o nich a o tom, ako vyzeralo vyšetrovanie, nájdeš v našom článku.
Robert F. Kennedy
O päť rokov neskôr kandidoval za prezidenta aj brat Johna F. Kennedyho – Robert. Bol zastrelený po svojom prejave v hoteli v Los Angeles krátko po tom, čo vyhral v Kalifornii primárky, čiže interné voľby v rámci strany, v ktorých sa demokrati rozhodujú, koho pošlú do boja o Biely dom.
Strieľal naňho palestínsky kresťan Sirhan Sirhan. Narodil sa v Jeruzaleme a neskôr sa usadil v Kalifornii. K útoku ho motivovala Kennedyho podpora Izraela, ktorý po Šesťdňovej vojne v roku 1967 ovládol palestínske územie Západný breh a Pásmo Gazy. Po atentáte ďalší kandidát Demokratickej strany neuspel a voľby vyhral Richard Nixon.
Richard Nixon
Aj na Richarda Nixona bol ku koncu jeho volebného obdobia plánovaný atentát. Samuel Byck sa pokúšal uniesť dopravné lietadlo a plánoval s ním nabúrať do Bieleho domu. V lietadle ho ale zastavila polícia, pri čom zomrel jeden policajt a pilot.
Gerald Ford
Prezident Gerald Ford mal šťastie až dvakrát. V priebehu pár mesiacov v roku 1975 sa ho v Kalifornii pokúsili zastreliť dve rôzne útočníčky, no obidve netrafili. Prvá z nich – Lynette Fromme sympatizovala s masovým vrahom Charlesom Mansonom. Motívy druhej útočníčky Sary Jane Moore nie sú dodnes úplne jasné.
Ronald Reagan
V roku 1981 bol pred hotelom Hilton vo Washingtone vážne postrelený prezident Ronald Reagan. Z davu vtedy začal strieľať 25-ročný syn bohatého podnikateľa. Údajne chcel útokom upútať herečku Jodie Foster, ktorú fanaticky obdivoval. Jeho pokus o vraždu prezidenta si určite všimla, ale asi tým úplne na ňu nezapôsobil.
Tento pokus o atentát sa do tohto roku považoval za posledný na prezidenta či prezidentského kandidáta v USA, napriek tomu, že aj v ďalších rokoch pribudlo niekoľko incidentov. Tie sa však buď nestali na domácej pôde, alebo boli včas zastavené.
George H. W. Bush
V roku 1993 sa útočníci napojení na irackého diktátora Saddáma Husajna chceli pokúsiť zabiť prezidenta Busha staršieho počas návštevy Kuvajtu. Pod jeho auto schovali bombu, ktorá mala vybuchnúť pri jeho príchode. Mali aj záložný plán nastražiť bombu do auta pri divadle, kde si mal Bush vyzdvihnúť diplom s čestným doktorátom. Ak by ani ten nevyšiel, Busha mal zabiť samovražedný atentátnik. Všetky plány včas odhalila FBI a CIA a v Kuvajte zatkli niekoľko ľudí, ktorí útok pripravovali.
George W. Bush
V šľapajách svojho otca sa rozhodol kráčať aj George W. Bush, takzvaný Bush mladší, ktorý sa stal prezidentom USA v roku 2001. A žiaľ, aj naňho sa pokúsili spáchať atentát.
Pri návšteve Gruzínska v roku 2005 po ňom a vtedajšom gruzínskom prezidentovi Michailovi Saakašvilim hodil útočník granát. Obaja boli však za nepriestrelnou bariérou a navyše, granát nevybuchol ani nikoho nezranil.
Barack Obama
V roku 2011 Oscar Ramiro Ortega-Hernandez niekoľkokrát vystrelil na Biely dom. Poškodil pri tom budovu, no nezranil prezidenta Obamu, ani nikoho z jeho rodiny. V čase streľby bola doma iba prezidentova najmladšia dcéra a jej stará mama, Obama bol vtedy na zahraničnej ceste.
Na celom prípade je najšokujúcejšie, že tajnej službe trvalo až štyri dni kým si uvedomila, že guľky zasiahli Biely dom. Najskôr výstrely pripísali hluku z neďalekej stavby, potom si mysleli, že po sebe neďaleko strieľali gangy.
Pravdu zistila až upratovačka, ktorá si všimla rozbité sklo a murivo na balkóne. Útočníka chytila iba náhodou. Pri úteku z miesta Ortega-Hernandez havaroval a z miesta ušiel, v aute však nechal pušku aj vystrelené náboje, čo vyšetrovateľov doviedlo až k nemu. Pred súdom tvrdil, že k útoku ho motivoval silný nesúhlas s politikou USA a s vojnou v Iraku a v Afganistane. Sympatizoval aj s teroristom Usámom bin Ládinom.
Zdroj titulnej fotky: Canva, Getty Images, Wikimedia Commons