Ako je to s autami so spaľovacími motormi a prečo je zníženie emisií dôležité aj pre tvoje zdravie? Vysvetľujeme, čo obsahuje Zelená dohoda.
Okolo Európskej zelenej dohody známej aj ako Green Deal koluje veľa kontroverzných informácií. Často sa točia okolo údajného zákazu áut so spaľovacími motormi a niektorí ju nazývajú aj zelený terorizmus. Ako to ale v skutočnosti je a čo je vlastne jej cieľom?
Čo je to Zelená dohoda a aký je jej cieľ?
Zelená dohoda obsahuje opatrenia, ktoré by mali štáty Európskej únie splniť, aby boli do roku 2050 klimaticky neutrálne.
Klimatická neutralita znamená, že krajiny nebudú do atmosféry vypúšťať viac emisií skleníkových plynov, než z nej dokážu odstrániť.
Členské štáty Európskej únie, a teda aj Slovensko, sa zaviazali túto neutralitu dosiahnuť do roku 2050. Dohoda má aj medzikrok – do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti roku 1990.
Zelená dohoda vychádza z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, kde sa 195 štátov vrátane Slovenska zhodlo, že sa budú snažiť udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňom Celzia. Čiže klimatické záväzky nie sú len vecou Európskej únie či výmyslom predsedníčky Eurokomisie Ursuly von der Leyenovej, ale rovnako sa k nim prihlásili aj USA, India či Brazília.
Prečo sú skleníkové plyny problém?
Už aj malá koncentrácia skleníkových plynov zadržiava v atmosfére infračervené žiarenie a otepľuje Zem. Asi najznámejší skleníkový plyn je oxid uhličitý (CO2), ktorý vzniká pri spaľovaní fosílnych palív ako ropa, plyn a uhlie.
Nejde však len o otepľovanie. Na Slovensku predčasne kvôli znečistenému ovzdušiu ročne zomrie až 5-tisíc ľudí, čo je ako počet obyvateľov väčšej slovenskej dediny. Deje sa to hlavne kvôli spaľovaniu tuhých palív ako sú brikety z čierneho uhlia, lignitu (hnedé uhlie), koks, alebo aj odpad.
Minulý rok Slovensko dokonca prehralo spor s Európskou komisiou, ktorá nás za nedostatočnú kvalitu vzduchu žalovala na Súdnom dvore EÚ.
Problémom sú najmä pevné prachové častice. Tie vznikajú zo spaľovania – od vykurovania domácností po spaľovacie motory v autách, ale môže za ne aj zvírený prach z ciest a čiastočne aj otieranie bŕzd a pneumatík.
„Veď CO2 bolo v atmosfére vždy“
Áno, ale práve v priebehu posledných 150 rokov výrazne stúplo kvôli priemyselnej revolúcii, kedy sa vo veľkom začali využívať fosílne palivá.
Ropa sa nepoužíva len ako palivo do áut, lietadiel a lodí, ale aj na výrobu plastov a umelých vlákien. Takisto uhlie a plyn nie sú len zdrojom elektriny a kúrenia pre domácnosti, ale aj pre firmy a elektrárne.
👉 Svoju uhlíkovú stopu si môžeš vypočítať na tejto kalkulačke.
Ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu?
Zelená dohoda navrhuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality cez niekoľko oblastí. Najdôležitejšie z nich sú:
🚋 Udržateľná doprava, ktorá rozvíja hlavne hromadnú a cyklistickú dopravu.
🏡 Udržateľné bývanie – zahŕňa podporu rekonštrukcie budov, aby z nich unikalo menej tepla a mohli byť menej energeticky náročné.
💡 Energetika – v roku 2021 tvorila v EÚ výroba elektriny z fosílnych palív 20 percent emisií. V Európe by sme sa preto mali zamerať na výrobu geotermálnej, vodnej, solárnej a veternej a do obmedzenej miery aj jadrovej energie.
♻️ Obehové hospodárstvo, ktoré bude využívať už použité materiály.
🌱 Ekologické poľnohospodárstvo
🐝 Ochrana biodiverzity
🏭 Nulové znečistenie
Aké sú najčastejšie mýty o Zelenej dohode?
O Zelenej dohode kolujú rôzne fámy, vysvetľujeme najčastejšie z nich:
Budeme musieť po roku 2034 zošrotovať svoje autá?
„Po roku 2035 nebudú autá so spaľovacími motormi vyrábané, no nikto vám nezakáže ďalej používať tie, ktoré už vlastníte, ak budú spĺňať emisné limity, ktoré už máme teraz stanovené,“ vysvetľuje pre Zmudri G právnička Dana Mareková z Klimatickej koalície.
Vymeniť autá so spaľovacími motormi za elektrické však nie je hlavným cieľom Zelenej dohody. Aj výroba elektrických áut a batérií produkuje veľa emisií. Dôležité je aj z čoho sa vyrába elektrina, ktorou sa autá nabíjajú.
„Nahradiť jedno autíčko druhým nie je najefektívnejšie riešenie. Musíme ísť do hromadnej dopravy a prepájať ju. Musíme sa venovať cyklotrasám, podporovať v tom ľudí a pri mestách budovať záchytné parkoviská, odkiaľ môžu ľudia pokračovať MHD, alebo na bicykli,“ vraví odborníčka.
Ďalším faktom je, že ropa, z ktorej sa vyrába nafta a benzín, bude postupne dochádzať, a preto je dôležité pozerať sa po iných formách pohonu.
Bude nám stačiť elektrina z obnoviteľných zdrojov?
Výroba elektriny a tepla vyprodukovala v EÚ za rok 2021 približne 20 percent emisií skleníkových plynov. Aby toto číslo kleslo, musia byť uhoľné a plynové elektrárne nahradené inými zdrojmi energie ako je hlavne solárna, veterná, vodná, geotermálna a energia vytvorená z prílivu oceánu alebo biomasy.
„Ako celá Európa máme záväzok, že do roku 2030 budeme vyrábať 42,5 percenta energie z obnoviteľných zdrojov. Slovensko si určilo najprv 23 alebo 24 percent, ale Európska komisia mu v rámci pripomienok stanovila 35,“ vysvetľuje právnička Mareková. Obnoviteľné zdroje sú tie, ktoré sa jedného dňa nevyťažia alebo nevyrúbu – napríklad vietor či voda.
Slovensko momentálne vyrába z obnoviteľných zdrojov dvadsať percent svojej energie. Máme však potenciál vyrábať viac. „Máme významný podiel geotermálnej energie, kde sú už hotové projekty, napríklad v Košiciach a Kežmarku,“ hovorí Mareková. Dôležitými zdrojmi budú aj solárna a veterná energia.
„Najekologickejšia a najlacnejšia je však energia, ktorá sa nevyrobí. Veľa energie nám uniká cez slabo zateplené budovy,“ dodáva odborníčka. Aj rekonštrukcia budov má byť financovaná v rámci Green Dealu.
Nezruinujú tieto opatrenia životnú úroveň?
Cieľom Zelenej dohody nie je znížiť životnú úroveň. Zameriava sa na výrobu, ktorá bude obmedzovať emisie skleníkových plynov a namiesto neustálej ťažby zdrojov bude čo najviac využívať použité materiály.
Európska únia chce byť príkladom pre ostatné krajiny, ako efektívne prejsť na zelenší spôsob ekonomiky. Otázku, aký presný dopad to bude mať však momentálne nevieme úplne zodpovedať.
Zelené opatrenia nám síce môžu dávať zo začiatku konkurenčnú nevýhodu, no ak nič nespravíme a planéta sa do konca storočia oteplí o viac ako dva stupne Celzia, náš život sa už v najbližších rokoch môže dramaticky zmeniť.
S klimatickou krízou prichádzajú prudké zmeny počasia, ktoré vplývajú na zdroje vody, alebo poľnohospodárstvo. Niektoré časti sveta sa kvôli nim môžu stať neobývateľné, čo vyvolá veľkú migráciu.
Výhodu budú mať krajiny, ktoré sa dokážu na situáciu adaptovať, čiže prispôsobiť sa jej. Napríklad Čína vo výrobe elektromobilov predbieha európskych výrobcov, ktorí sa do zmeny výroby pustili pomalšie.
Ako sa Zelená dohoda dotkne ľudí v chudobnejších krajinách a regiónoch EÚ?
Je pravda, že v mnohých chudobnejších regiónoch sú hlavnými zdrojmi peňazí tradičné priemyselné podniky, ako napríklad uhoľné bane či oceliarne. Ich zatvorenie môže negatívne dopadnúť na ľudí, ktorí v nich pracujú a aj na celý región. Preto sa Zelená dohoda zamierava na ich vyššiu finančnú podporu, aby dokázali časom ľahšie prejsť na udržateľnejší typ výroby.
Takýmto regiónom na Slovensku je napríklad Horná Nitra. Minulý rok sa v baniach vyťažilo posledné hnedé uhlie a zároveň skončila aj uhoľná elektráreň v Novákoch. Ľudia, ktorí tu pracovali preto majú možnosť ísť na rôzne rekvalifikačné kurzy, aby si mohli hľadať iné zamestnanie.
Keďže skončila aj elektráreň, ktorá fungovala vďaka hnedému uhliu z bane, región dostal peniaze na transformáciu energetiky. Napríklad v Prievidzi by sa podľa pripraveného plánu malo vykurovať biomasou, solárnou energiou, tepelnými čerpadlami a dočasne aj plynom, ktorý je ale fosílne palivo. V Novákoch by mali vykurovať kombináciou tepla z banských vôd a biomasy.
Dekarbonizovať, teda znížiť znečistenie oxidom uhličitým, mala aj hutnícka fabrika U.S. Steel v Košiciach. Zo všetkých slovenských firiem vypúšťa najviac CO2, pretože pri spracovávaní ocele kúri v peciach zvyškom čierneho uhlia – koksom. Z eurofondov mala preto dostať peniaze na nové elektrické pece. Plán sa ale zasekol, pretože nový majiteľ nepodpísal zmluvu s vládou.
Prečo musia na znečistenie niektorých krajín doplácať tie, ktoré ho majú menej?
Dosiahnutie klimatickej neutrality na úrovni EÚ znamená, že niektoré štáty budú musieť znižovať emisie viac ako iné. Napríklad Slovensko musí znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 42 percent oproti roku 2005. Krajiny ako Nemecko, Dánsko, alebo Fínsko ich musia znížiť až o 50 percent.
Rozšíreným mýtom je aj to, že my znižujeme emisie, kým Čína a India ich vypúšťajú oveľa viac. V skutočnosti však Parížsku klimatickú dohodu podpísali aj v Číne a Indii. A to, či naozaj vypúšťajú najviac, tiež záleží od uhla pohľadu.
Emisie CO2 vznikajú preto, že kúriť, variť, jesť či prepravovať sa potrebujú konkrétni ľudia. Čím viac ľudí, tým väčšie emisie. Čína má naozaj najväčšie emisie CO2, ale aj v nej žije najviac ľudí. Spravodlivejší spôsob, ako sa na emisie teda pozerať, je prepočítať ich na počet obyvateľov.
Ak to urobíme, tak priemerný Číňan v roku 2022 vyprodukoval 8,85 ton CO2, čo je porovnateľné s priemerným Nemcom (8,16 tony), menej než priemerný Čech (9,55 tony) a o čosi viac, než priemerný Slovák (6,46 tony).
Najdôležitejšie však je, že klíma sa na ľuďmi nakreslené štátne hranice nepozerá, žijeme na spoločnej planéte a všetky krajiny musia začať od seba.
Zdroj titulného obrázku: Canva
