Generácia,
ktorá sa zaujíma

Chlapci, ktorí nedokážu dospieť. Prečo mladí muži zažívajú krízu mužnosti?

Prečo majú mladí dospievajúci muži sklony k násiliu, sú stratení a hľadajú oporu v radikálnych riešeniach? Prečo tu máme krízu mužnosti? 

Vo svete narastajú útoky osamelých vlkov. Často ide o mužov, ktorí majú od 15 do 30 rokov. Bojujú za „vyššie ciele” a veria radikálom, ktorí ich na túto cestu naviedli. Táto cesta ich môže doviesť dokonca až k vraždeniu. 

„Keď sa pýtali mladých mužov, ktorí vykonali teroristický čin, prečo to urobili, všetci tvrdili, že ide o poslanie. Je pre nich mimoriadne dôležité, aby dali svojej existencii vo svete hlbší význam,“ opisuje psychológ Dušan Ondrušek. 

Zatiaľ čo my vidíme vrahov, ktorí zabíjajú pre ideológiu, oni sami seba vidia ako záchrancov, ktorí pochopili pravú podstatu sveta.  „Strácajú súdnosť. Strácajú prepojenie na reálny svet,“ uvádza Ondrušek. 

Príklady vidíme už aj v našej krajine – aj terorista zo Zámockej bol takýmto strateným mladým mužom, ktorý sa nechal zlákať a zmanipulovať radikálmi z takzvaného Terrorgramu.

Písali sme o tom v tomto článku.

Terorizmus je najradikálnejším dôsledkom takzvanej krízy mužnosti. Ten istý fenomén však stojí aj za niečím, s čím sa možno aj ty stretávaš v škole a u svojich spolužiakov: narastajúci sexizmus a popularita „edgy” influencerov ako Andrew Tate. Mizogýnia, ktorá môže prerastať až do nenávisti k ženám. Ako sa v roku 2024 môže dariť niečomu takémuto?

Prečo vládne medzi mladými mužmi kríza vysvetľuje psychológ, ktorý sa zameriava na riešenia konfliktov v spoločnosti Dušan Ondrušek, lektor a kouč, ktorý vyše 20 rokov pracuje s mladými ľuďmi a špecificky s mladými mužmi 8 rokov Tomáš Pešek a 17-ročný študent strednej školy Tomáš Jelínek.

PREČO MÁME V SPOLOČNOSTI KRÍZU MUŽNOSTI? 

👉mladí chlapci nemajú vo svojom živote dostatok zrelých mužských vzorov
👉matky nedokážu svojich synov nechať robiť veci samých
👉emancipácia žien búra dominantné postavenie muža v spoločnosti
👉trendy na sociálnych sieťach vysielajú zmiešané signály o tom, ako by mali vyzerať „správni“ muži
👉v ich životoch absentuje jasný prechod z chlapca na muža

Chlapci, ktorí nedokážu dospieť

Študent Tomáš Jelínek pozoruje medzi rovesníkmi chlapcov, ktorí sú plní nenávisti a hnevu. Na otázku, či takých pozná aj on sám, bez váhania odpovedá áno. „Väčšinou je to nejaký zranený človek, ktorý sa snaží tento problém prekryť tým, že všetko nenávidí. Nenávisť mu dáva pocit moci,“ myslí si. Takýto chlapci sa zvyknú do seba uzatvoriť a je veľmi ťažké rozprávať sa s nimi o tom, prečo sú takí, akí sú. 

„Keď nájdete guráž povedať niekomu, že sa podľa vás trápi, veľakrát to vezme ten človek ako urážku. Začne vás vnímať ako niekoho s predsudkami a už uňho skončíte. Vaše slovo nemá žiadnu váhu,“ hovorí stredoškolák o svojej skúsenosti.

Čo však vedie mladých mužov k tomu, aby hľadali odpovede v nenávisti, radikálnych riešeniach, ktoré ich na konci môžu dohnať dokonca až k vraždám? 

Všetko to začína v detstve, kedy najviac kreujú naše budúce JA rodičia.

„Mamy robia často za svojich synov aj to, čo by už mali dávno vedieť a robiť sami,“ uvádza lektor a kouč Tomáš Pešek možnú príčinu toho, prečo chlapci nevedia správne dozrieť. Veľa žien stále nasleduje stereotyp, podľa ktorého sú dobrými manželkami a matkami len vtedy, keď sú starostlivé a vďaka nim ich synom nič nechýba.

Zdroj: Canva

Navaria, operú, nachystajú oblečenie a spravia všetko, čo by mal každý muž zvládnuť aj sám. Takéto „obskakovanie“ zažívajú chlapci už od útleho veku. Nielen, že sa tak nenaučia základné „skilly” ako napríklad prichystať si raňajky či ožehliť košeľu, ale nenaučia sa ani prebrať sami za seba zodpovednosť. To sa prejaví aj v dospelosti. 

„Nie sú schopní byť samostatní, a tak si aj v budúcej partnerke hľadajú druhú mamu, ktorá sa o nich postará a naplní ich potreby. To je nešťastné. Nielen pre nich, ale pre celú spoločnosť,“ opisuje lektor. Keď si totiž títo muži nevedia nájsť ženu, ktorá by ich obskakovala, nehľadajú chybu v sebe. Namiesto toho sú nahnevaní na celú spoločnosť, ženy, emancipáciu a stávajú sa z nich mizogýni.

Hľadá sa zrelý muž

Veľmi dôležitú rolu v živote mladého muža hrá okrem matky aj otec alebo iný mužský vzor v jeho okolí. 

„Keď analyzovali, akí mladí ľudia najčastejšie páchajú rôzne trestné činy, tak zistili, že sa to oveľa častejšie deje u chlapcov, ktorým chýbal v rodine otec. Buď sa teda rodičia rozviedli, otec trávil veľa času v práci, alebo bol závislý od alkoholu a drog,“ opisuje psychológ Ondrušek. „Nemohol tak kvalitne vychovávať svoje deti,“ dodáva.

Pokiaľ otec v rodine nie je prítomný, mladý muž nemá vzor, ktorý by mohol nasledovať. Neznamená to, že matka samoživiteľka, lesbický pár alebo dieťa vychovávané vo viacgeneračnom dome ženami nemôže zdravo dospieť. 

Vzorom môže byť pre mladého chlapca strýko, bratranec, sused, učiteľ, tréner aj vlastný biologický, alebo nevlastný otec. Nie je až tak dôležité, či je dieťa okrem matky alebo matiek v kontakte s týmto človekom každý deň, ale aby niekoho takéto v živote malo,“ dopĺňa psychológ.

Matky sa snažia čo najviac nahrádzať rolu otca v živote tínedžerov, no niektoré veci im odovzdať nedokážu. „Najviac chýba mladým mužom v živote vzor zrelého muža, ktorý by ich sprevádzal na ceste k dospelosti,“ hovorí Pešek. 

Zdroj: Canva

Dôležité je však, aby to boli naozaj zrelí muži, ktorí vedia byť dobrým vzorom a viesť chlapcov k hodnotám ako spolupatričnosť, láskavosť či chápanie pocitov druhých. Mnoho chlapcov si totiž za mužské vzory vyberá toxicky maskulínne postavy, ktoré naopak ťažia z ich neistoty, nedostatku sebavedomia a zahľadenosti do seba.

„Mužských vzorov je okolo mňa veľa, ale je ich málo, s ktorými ja osobne súhlasím,“ odpovedá študent Jelínek na otázku, či vníma okolo seba dostatok mužských vzorov. 

„Od desiatich rokov žijem len s maminou a môj otec mi nechýba. Vzorov v spoločnosti, s ktorými súhlasím, je viac ženských,“ dodáva k téme.

Vo svojom okolí vidí mužské vzory, z ktorých si podľa neho dokážu brať príklad skôr chlapci, ktorí preferujú radikálne zmýšľanie. Vníma ich ako ľudí, ktorí nerozumejú tomu, čím sa snažia byť.

„Jednoducho povedané, ako ma môže niekto učiť o mužnosti, keď sa ho spýtate na význam toho, čo znamená byť mužom a nevie odpovedať,“ vysvetľuje stredoškolák.

Vedenie staršími, skúsenejšími mužmi je v životoch mladých dospievajúcich mužov veľmi dôležité, aj keď si to možno v danom čase, keď ich potrebujú najviac, neuvedomujú.

„Chcú od svojho otca alebo iného mužského vzoru uznanie, ktoré potvrdí ich hodnotu,“ uvádza lektor Pešek. Ak toto uznanie nenájdu doma, hľadajú ho inde, v rôznych skupinách a komunitách na internete. Tie im môžu pomôcť nájsť svoj „safe space”, no zároveň ide o moment v živote, kedy sú zraniteľní a sú ľudia, ktorí sa to môžu pokúsiť zneužiť. Teroristi, neonacisti a iní radikáli na internete doslova „poľujú” na tento typ mladých mužov.

Vyhľadávajú ich na sociálnych sieťach, v komentárových sekciách pod youtubovými videami. Dokonca aj priamo v prostredí online videohier. Pozývajú ich na skryté servery na Discorde, či na Telegrame, kde sa radikalizácia rozbehne naplno.

Prečo násilné riešenia vo väčšej miere vyhľadávajú muži sme sa spýtali psychológa Ondrušeka. 

„Spoločnosť viac toleruje prejavy agresivity u malých chlapcov. Povedia si: Chlapci sú chlapci, oni z toho vyrastú. No, bohužiaľ, nevyrastú. Skôr si toto správanie upevnia a keď udrú ženu, povedia, že to spravili z lásky,“ rozpráva psychológ.

Zdroj: Canva

Okrem spoločenských noriem sa sklony k násiliu častejšie prejavujú u mužov aj kvôli biologickým rozdielom.

„Viac testosterónu vedie k rýchlejšej reakcii, rýchlejšiemu upnutiu sa na silové riešenia problémov,“ vysvetľuje Ondrušek.

Generácia stratených chlapcov

Okrem chýbajúcich mužských vzorov a prehnane ochranárskeho správania matiek sú stratení chlapci aj výsledkom emancipácie žien. Dlhé roky sme sa v spoločnosti snažili dosiahnuť rovnosť medzi pohlaviami. 

„Kedysi boli ženy podriadené, prispôsobovali sa a teraz sa stávajú emancipované, s rovnými právami a majú väčšinou rovnaké alebo lepšie vzdelanie ako muži,“ hovorí psychológ.

Historicky mali muži za úlohu postarať sa o rodinu, priniesť peniaze a byť hlavou rodiny. Zrazu sa ocitli v dobe, kedy sa táto ich tradičná, dominantná rola pomaly, ale isto vytráca.

„Ako spoločnosť sme venovali veľkú pozornosť dievčatám a ženám, keďže ich práva neboli nikdy takou samozrejmosťou, ako práva mužov. Zabudli sme však na mužov a na to, že strácajú pomyselné istoty, ktoré mali v spoločnosti predtým zaručené,“ pokračuje Ondrušek v rozprávaní.

Mladí muži teda stratili svoju tradičnú rolu, a zároveň dostávajú rozličné podnety, ako sa v novej situácii správať. Trendy na TikToku zobrazujú femboy alebo softboy kultúru, ktorá poukazuje na to, že je v poriadku sa o seba starať, nebyť drsný, obliekať sa do vecí, ktoré boli v minulosti určené iba pre ženy. 

Zdroj: Canva

Na opačnej strane sú videá mizogýna Andrewa Tatea alebo slovenského Adriana Klimenta, ktorí ukazujú, že chlap je skutočne chlapom iba ak je bohatý, úspešný, má drahé autá a ženy. 

Stratení chlapci sú teda plní protikladov, ktoré sa v nich bijú. Chcú byť hrdinami, no zároveň majú v sebe veľa strachu, neistoty a nízke sebavedomie. Aby zakryli tieto problémy, niektorí z nich sa obklopujú vecami, ktoré prezentujú ich silu a maskulinitu. Napríklad vlastnia zbrane, sú agresívni a dominantní. 

Jednoducho, mladí muži nevedia, aká je ich rola vo svete a kým majú byť. 

„V minulosti sme tu mali Lost generation, teda stratenú generáciu, ktorej sa po prvej svetovej vojne zrútil svet,“ rozpráva psychológ Ondrušek. „V súčasnosti tu máme nie stratenú generáciu, ale „stratených chlapcov”. Stratení chlapci stratili zmysel svojej existencie. Nevedia, kam patria, čoho sú súčasťou, cítia sa osamelí a uťahujú sa do online sveta,“ vysvetľuje.

Autor Tom Nichols v článku pre The Atlantic hovorí, že spoločnou črtou stratených chlapcov je narcizmus. „Pojem narcizmus používa viac obrazne než ako nejakú diagnózu. Myslí to skôr ako zameranosť na seba v zmysle, že mladí chlapci nie sú schopní vnímať potreby ostatných,“ opisuje psychológ. V čase dospievania, čiže v 13. či 14. rokoch je to bežné, no niektorí zo zahľadenosti do seba nevyrastú. 

Práve v tomto období potrebujú mužský vzor, ktorý im ukáže, že skutočná mužnosť je aj v schopnosti mať rád druhých ľudí, byť schopný im pomôcť a vypočuť ich. Že to nie je pre mužov slabosť, ale práve naopak. Zodpovednosť môže definovať ich mužnosť. 

Už mám byť dospelý? Či ešte nie?

Mladým mužom podľa reportu Youth watch chýbajú nielen zrelí muži, ktorí by im pomohli dospieť, ale aj impulz, ktorý im napovie, že teraz je ten správny čas. Neexistuje pre nich takzvaný „rite of passage”, čiže rituál, ktorý symbolizuje, že už nie sú deťmi. V minulosti na to slúžila povinná vojenská služba. Dnes je jediným vodítkom získanie občianskeho preukazu, alebo možnosť legálneho pitia alkoholu. 

Spoločnosť sa však nepýta na to, ako sa mladí muži cítia. Či stihli dospieť, alebo do toho vpadli bez prípravy.

Zdroj: Canva

„Keď sme chodili na základné a stredné školy robiť workshopy pre mladých mužov, tak sme sa ich pýtali, kto rozmýšľal o tom, kým sa chce stať v budúcnosti. Väčšinou sa ich prihlásila  tak tretina. Ak nad tým rozmýšľali, tak iba v tom zmysle, že čím sa budú živiť, akú chcú mať prácu, no nie, akým mužom sa chcú stať, aký charakter si budovať,“ hovorí o svojich zážitkoch lektor Pešek.

„Na prelome dospelosti sa od nás očakáva veľmi veľa a je to stresujúce obdobie,“ opisuje zas stredoškolák Jelínek. „Nie každý zvláda všetko tak isto a v takom istom tempe. Každému ide niečo iné a to by malo byť rešpektované,“ dopĺňa.

Riešenie vidí v spoločnosti, ktorá sa na nich nebude pozerať ako na skupinu, ale ako na jednotlivcov a bude rešpektovať ich potreby. 

„Až potom sa môže človek slobodne vyvíjať a nemusí na seba tlačiť,“ myslí si. 

Ako pomôcť mladým mužom z tejto situácie von?

O kríze mužnosti sa v USA hovorí už od 90-tych rokov, kedy veľa chlapov končilo vo väzeniach alebo opúšťalo svoje rodiny. Nie je to teda nový, ani jednoducho riešiteľný problém.

Americký sociológ David Blankenhorn napísal knihu Fatherless America (Amerika bez otcov), kde už vtedy opísal problémy s absenciou mužských vzorov v živote mladých mužov.

Existujú však spôsoby, ako mladým mužom pomôcť nájsť samých seba. Lektor a kouč Tomáš Pešek organizuje kurzy pre chlapcov, kde intenzívne riešia aj zrelosť a dospievanie.

„Nie je to o trávení voľného času, ale o sebarozvoji. Máme ku kurzu vypracovanú celú metodiku,“ hovorí Pešek. Mladí muži z kurzov odchádzajú s tým, že si vedia pomenovať, akým mužom sa chcú stať.

„Bavíme sa o tom, čo nám v živote fungovalo a čo nie. Otvárame s nimi mnoho tém prostredníctvom zážitku, zdieľame naše skúsenosti, no zároveň nechávame voľbu na nich,“ opisuje Pešek priebeh kurzu.

Počas dvoch intenzívnych týždňoch majú mladí muži vytvorený bezpečný priestor, kde môžu prinášať témy, ktoré ich trápia a hovoriť o nich nahlas. Ich problémy nezostávajú nevypočuté.

„Nikto ich neodsudzuje za vlastné myšlienky, no zároveň počúvajú aj iné názory a prístupy k životu. Pomáhame im upratať si v tom, v akého muža chcú dozrieť a začať pre to niečo aj reálne robiť,“ hovorí Pešek. Každý odchádza z kurzu so záväzkami, ktoré si sám stanovil a ku ktorým sa pred skupinou zaviazal.

Pre mladých mužov je dôležité vedieť napĺňať to, čo si stanovili počas tohto kurzu. Ak zistia, že svoje záväzky nedokázali napĺňať, musia ich pozmeniť tak, aby boli reálnejšie.

„Spolužiaci sú často nahnevaní aj preto, že nevedia v živote uspieť a dosiahnuť to, čo chcú. Majú veľké oči, lebo videli na Instagrame niečo, čo sa im páčilo, no nevedia zopakovať úspech niekoho iného, a tak sú z toho deprimovaní,“ potvrdzuje Peškove slová študent Jelínek.

Na stretnutia, kde s mladými mužmi prechádzajú, či splnili to, k čomu sa zaviazali, prichádzajú aj ich rodičia. Lektori sa s nimi rozprávajú o tom, ako pomôcť svojim deťom čo najzdravšie dozrieť.

„Ak by som mal rodičom poradiť, čo urobiť pre svojich synov, aby dozreli a našli samých seba, odporučil by som im tráviť s nimi čas. Ideálne vo dvojici,“ odporúča Pešek. 

Najmä vo viacdetných rodinách nezvyknú rodičia so svojimi deťmi tráviť čas osamote, bez ostatných súrodencov. Pešek odporúča, aby otec raz za čas zobral syna napríklad do lesa na stanovačku, kde si budú musieť vystačiť sami dvaja. Zároveň budú mať priestor hlbšie sa spoznať a porozprávať sa.

„Mám ešte jednu výzvu pre otcov. Chalani sa veľa učia pozorovaním. Niekedy chceme, aby boli naši synovia lepší ako my sami. Nechcime od nich, aby boli lepší ako my, ale aby sme my sami boli lepší, ako my. Treba začať od seba,“ uzatvára Pešek.

Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G

Reklama

Vyber si viac z Self-Care