Tisícky ľudí po svete využívajú AI každý deň. Možno aj tebe už pomohla vyhľadať informácie do projektov alebo vytvoriť zábavné fotky. Pri jej používaní však míňame oveľa viac elektriny, ako by si čakal/a. Prečo to musíme zmeniť a ako na to?
„Som pokročilá umelá inteligencia navrhnutá na poskytovanie informácií, odpovedanie na otázky a riešenie rôznych úloh prostredníctvom prirodzeného jazyka,“ odpovedá Chat GPT na otázku, ako by sa opísal jednou vetou.
Pustili sme si stopky a vyskúšali, ako dlho bude trvať Chatu GPT na túto otázku odpovedať. Trvalo mu to 6 stotín. Nielen na túto otázku, ale aj na iné obvykle odpovie do niekoľkých stotín, čo je naozaj krátky čas na to, čo všetko musí počas týchto pár chvíľ spraviť.
Ako vyzerá proces za vygenerovaním jednej odpovede? Najprv musí Chat GPT porozumieť otázke. Potom si ju interpretovať, aby vedel, čo má odpísať. V ďalších krokoch vygeneruje odpoveď, skontroluje jej presnosť a jasnosť, no a na konci celého procesu ti pošle hotový text.
Tak rýchlo a efektívne môže odpisovať len vďaka obrovskému množstvu textových dát, ktorými ho „nakŕmili“ ľudia. Takýto tréning vie však spotrebovať veľa elektrickej energie, čo prenesene zapríčiňuje znečisťovanie planéty. V článku ti vysvetlíme, ako sa to deje a čo s tým vieme robiť.
Aký veľký problém predstavuje AI pre planétu?
Presné dáta o tom, koľko elektrickej energie umelá inteligencia spotrebuje a akú veľkú uhlíkovú stopu po sebe zanecháva, nemáme. Vychádzajú však rôzne štúdie, ktoré nám dávajú aspoň približný obraz o tom, koľko energie dokáže AI spáliť.
Napríklad pri tréningu jazykového modelu chatbota vyvinutého firmou Open AI GPT-3 sa vyprodukovalo 500 ton oxidu uhličitého. Na porovnanie, bežný človek za rok vyprodukuje 4,5 tony oxidu uhličitého. Pri jednom tréningu teda vypustili do ovzdušia toľko oxidu uhličitého, čo viac ako 100 ľudí vyprodukuje za rok.
A koľko energie spotrebuje jeden obrázok vytvorený umelou inteligenciou? Napríklad falošná fotka pápeža v Balenciage vytvorená AI spotrebuje toľko elektriny, čo potrebuješ na úplné nabitie telefónu.
Možno sa to nezdá ako veľa, no iba v DALL-E, generatívnej AI, ktorá slúži na tvorbu obrázkov z textového zadania, je každý deň v priemere vytvorených 34 miliónov fotiek. Od roku 2022 do roku 2023 bolo v programoch DALL-E 2, Adobe Firefly, Midjourney a v modeloch založených na Stable Diffusion takto vytvorených približne 15 miliárd obrázkov. Generovanie fotiek pomocou AI je nová technologická vychytávka a predpokladá sa, že dopyt po nej bude ešte rásť.
Umelá inteligencia spotrebúva stále viac a viac elektriny
Možno si to ani neuvedomuješ, ale tvoje kroky na internete väčšinu cesty sprevádza AI. Keď si niečo hľadáš vo vyhľadávačoch ako je Bing od Microsoftu či Google, do procesu už dnes zasahuje aj umelá inteligencia a do nejakej miery ti generuje personalizované výsledky, či dokonca priamo odpovedá na tvoje otázky. Prispôsobuje pre teba aj obsah na sociálnych sieťach, odporúča ti nových priateľov, príspevky a moderuje nevhodný kontent. A to je len zlomok z toho, na čo všetko využívame AI každý deň.
Možno si povieš, že veď toto všetko sa odohráva na internete. Ako z toho vzniká oxid uhličitý? Problémom je elektrina a to, z čoho sa vyrába.
💡Ako môže elektrina spôsobovať znečisťovanie životného prostredia?
Elektrina vypúšťa oxid uhličitý, keď sa vyrába z fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa alebo zemný plyn, ktoré pri spaľovaní uvoľňujú CO₂ do atmosféry. Tieto palivá obsahujú uhlík, ktorý sa pri reakcii s kyslíkom mení na oxid uhličitý, čím prispieva k emisiám skleníkových plynov. Dodnes sa väčšina elektrickej energie na svete vyrába práve z takýchto zdrojov.
Data centrá, kde sa umelá inteligencia trénuje a vyvíja, fičia na elektrine. Výkonné čipy, vďaka ktorým sa vie AI naučiť množstvo potrebných informácií, sú jej veľkí „pojedači“. Jeden čip od spoločnosti NVIDIA má spotrebu okolo 700 watov, čo je osemkrát viac ako spotrebujeme my, keď pozeráme televízor. Takýchto čipov môžu byť v datacentrách tisíce až desaťtisíce.
Okrem toho, že potrebujú energiu na svoju činnosť, produkujú aj teplo. Pre technológie nie je dobré, keď sa prehrievajú. Možno to poznáš sám/a, keď si zapneš na svojom päťročnom notebooku hru a laptop začne fučať, ako keby bežal polmaratón. Zatiaľ čo ventilátor beží o stošesť, spodok počítača ťa páli na nohách.
Aby firmy, ktoré vyvíjajú AI predchádzali prehrievaniu drahej techniky, musia investovať aj do kvalitnej klimatizácie. A tá tiež funguje na elektrinu.
Ako znížiť negatívny dopad umelej inteligencie na životné prostredie?
Umelá inteligencia je ešte len v plienkach a aj jej vývojári rátajú s tým, že záujem o ňu porastie. A prečo nie? Je naozaj veľmi užitočná a pravdepodobne by sme už bez nej nedokázali žiť. Množstvo ľudí už AI využíva každý deň pri bežných úkonoch, hoci podľa výskumu Pew Reasearch Center, ktorý robili v USA, si stále neuvedomujeme, akú veľkú časť našich životov umelá inteligencia tvorí.
Výskumníci a vedci sa teda realisticky zamysleli nad tým, čo sa dá s vysokou uhlíkovou stopou AI robiť. Prišli hneď na niekoľko riešení.
Jedno z nich už vývojári umelej inteligencie využívajú. Nebudujú si svoje vlastné lokálne dátové centrá, ale prepožičiavajú si cloud, čo je priestor na ukladanie dát. Poskytovatelia cloudu stále vo väčšom využívajú obnoviteľné zdroje energie a dokážu svoje služby poskytnúť viacerým firmám. Takže namiesto toho, aby firmy po celom svete budovali dátové centrá, ktoré by fungovali na elektrine z uhlia alebo ropy, vznikne jedno veľké centrum fungujúce na čistej energii.
Pokiaľ nechcú vývojári AI používať cloudové riešenia, ale stavať vlastné data centrá, mali by ich budovať tam, kde je dostatok obnoviteľných zdrojov energie. Keby dokázali čerpať tieto centrá elektrinu z veterných, vodných, slnečných alebo jadrových elektrárni, fungovali by na takzvanú zelenú energiu.
🌿 Obnoviteľné zdroje energie sú prírodné zdroje, ako slnečné žiarenie, vietor, voda a biomasa. Energia z týchto zdrojov je čistá a nevyčerpateľná. Niekedy sa medzi ne zaraďuje aj jadrová energia, pri jej produkcii totiž vzniká minimum CO2, je však kontroverzná z iných dôvodov.
Firmy, ktoré sa venujú vývoju AI sa snažia svoje nie veľmi eco-friendly aktivity vynahradiť aj kompenzovaním uhlíka, teda offsetovaním.
Offsetovanie je postup, kedy organizácia kompenzuje svoje emisie skleníkových plynov podporou projektov či aktivít, ktoré znižujú emisie, napríklad sadením stromov. Tieto praktiky však čelia výraznej kritike, že ide iba o greenwashing – praktiku, ktorá nemá zmysluplný ekologický dopad a slúži iba ako zelené PR pre firmy.
Data centrá tiež prechádzajú na chladenie vodou, ktoré by malo ušetriť 50 % energie, ktorá je momentálne využívaná na klimatizovanie zariadení.
Môže AI vyriešiť svoj vlastný problém?
Všetko, čo AI vie, pochádza z ľudského poznania. Avšak zatiaľ čo my si niekedy nedokážeme zapamätať 10 strán textu na písomku, prísľubom AI je, že by raz mohla dokázať obsiahnuť aj celý internet. Umelá inteligencia si teda vie čiastkové poznanie ľudí pospájať a prísť na niečo, na čo by sme my len tak neprišli.
Preto nám AI dáva nádej na to, že vyrieši naše problémy za nás. Takto argumentuje aj hlavný technologický riaditeľ z Národného laboratória v Kalifornii Bronis R. de Supinski. Hovorí, že 30-megawattový superpočítač nie je eco-friendly, no môže stáť za to, ak by vyriešil klimatické problémy.
Či sa podarí superpočítaču prísť na to, ako riešiť klimatickú krízu, alebo sa budeme musieť spoľahnúť na seba, nie je jasné. Čo však môžeme dovtedy robiť?
Čo s tým môžeš robiť ty?
Keď budeš najbližšie využívať umelú inteligenciu, spomeň si na to, koľko energie spotrebuje. Pri používaní generatívnej umelej inteligencie, ktorá dokáže vytvárať nový obsah, ako sú napríklad obrázky alebo hudba, si vygeneruj nie desať, ale jeden obrázok.
Pri hľadaní informácií sa skús viac spoliehať na seba a na svoje kritické myslenie. Pamätaj, že generatívna umelá inteligencia zatiaľ nie je najlepší vyhľadávač. V súčasnosti je lepšia na spracúvanie informácií a ďalšiu prácu s nimi, než na ich vyhľadávanie.
Pomôžeš tak o niečo znížiť spotrebu elektrickej energie využívanej na umelú inteligenciu a zároveň sa dokážeš spoľahnúť aj sám/a na seba.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
