Na internete každý deň vzniká veľa dobrých a osožných projektov, ktoré podporujú umenie, kultúru, demokraciu, pomoc druhým a mnoho ďalšieho. Vo videu sme sa rozprávali s mladými ľuďmi, ktorým internet pomohol prepojiť sa medzi sebou a vytvoriť unikátne projekty.
„Myslím si, že sociálne siete určite pomáhajú, pretože vytvárajú aktívnu komunitu ľudí,“ hovorí dobrovoľníčka z kultúrneho centra v Liptovskom Mikuláši Hory Doly Timea.
„Sociálne siete sú výborným spôsobom ako spojiť komunity,“ myslí si stredoškoláčka Nina, ktorá vo svojom voľnom čase pomáha v neziskovej organizácii UNICEF.
Sociálne siete prepájajú ľudí, ktorí chcú robiť pre svoje okolie niečo navyše a hľadajú nadšencov s podobným zmýšľaním, ktorí by sa s nimi na túto cestu vydali.
Prešla cestu hrdinov SNP a vďaka podpore na internete vydala knihu
Analytici, odborníci, laici a aj my často hovoríme o negatívnych dôsledkoch sociálnych sietí. No tak, ako veľa ďalších vecí, záleží od nás, ľudí, ako využijeme technológie a pokrok. Môžeme ho používať na šírenie nenávisti, ale aj na robenie dobra.
Jedným z takýchto pozitívnych príbehov je aj ten Dominikin, ktorá ako 19-ročná prešla cestu hrdinov SNP a o tento hlboký zážitok sa podelila aj vo svojej knihe, ktorú jej pomohlo vydať 141 ľudí cez zbierku na internete.
„Cesta hrdinov SNP bol môj sen už od detstva,“ začína rozprávať svoj príbeh Dominika Bodorová.
Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku s celkovou dĺžkou 770 kilometrov.
Okrem prejdenia najdlhšej turistickej trasy na Slovensku túžila od detstva aj po publikovaní vlastnej knihy.
„Môj príbeh mi prišiel hodný vypočutia pre širšie okolie a pomyslela som si, že bude vedieť inšpirovať mnohých ľudí k tomu, aby sa tiež pustili do plnenia svojich snov,“ opisuje, čo ju doviedlo k tomu, aby sa po dokončení cesty SNP pustila do písania knihy.
Podporu pre vydanie svojej knihy našla v online skupine na Facebooku, kde si ľudia zdieľajú svoje zážitky a odporúčania počas prechodu turistickou magistrálou. Dominika do tejto skupiny pridávala každý deň svoje príbehy z daného dňa a tým si vytvorila komunitu podporovateľov.
„Keď som prišla na koniec cesty a napísala som to do tejto skupiny, mala som na príspevku približne 1300 reakcií,“ hovorí. Keď neskôr napísala knihu a zazdieľala ju v tejto skupine, komunita, ktorú si vytvorila, ju opäť podporila. Podarilo sa jej cez darovaciu stránku vyzbierať viac, ako potrebovala na vydanie knihy.
„Myslím si, že sú dobrí ľudia aj na Slovensku, aj na sociálnych sieťach, len sú tichší. Nepočuť ich toľko, ale sú tu,“ uzatvára Bodorová.
Pomohla rómskym deťom získať odvahu a sebavedomie
Hoci sa v dnešnom svete kladie dôraz na to, aby sme boli dostatočne samostatní a bojovali v prvom rade za seba, častokrát je sila komunity podceňovaná. O tom sa presvedčili aj deti z krúžku varenia a ich učiteľka Diana Brocka Jakubíková, keď spolu vytvorili knihu Bašavel v kuchyni.
„Raz na krúžku varenia sme sa rozprávali, že by bolo super, keby sme z receptov, ktoré sme tam pripravovali, vytvorili knihu,“ hovorí Jakubíková o tom, ako celý nápad vydať knihu vznikol. Najskôr to mal iba zošit, no potom jej jedna žiačka navrhla, či by to nemohla byť veľká kniha so zlatým nápisom.
„Ostatní spolužiaci jej povedali: My sme cigáni, kto by to kupoval? My takéto knihy nemôžeme písať, veď to je smiešne,“ rozpráva o momente, ktorý ju namotivoval ukázať svojim žiakom, že ich prácu a zanietenie ľudia ocenia.
„Veľmi ma to vtedy zabolelo a zároveň naštvalo. Povedala som si, že absolútne neviem ako, ale musíme to dať,“ pokračuje. Jakubíkova založila zbierku na Donio, kde opísala, aký je ich cieľ a prečo chcú knihu vydať. Našlo sa 296 podporovateľov, ktorí sa rozhodli na zbierku prispieť, a tak sa kedysi len zbožné prianie stalo skutočnosťou.
„Je úplne neopísateľné, ako reagovali žiaci, keď sme ich s manželom zobrali do vydavateľstva. Keď videli to množstvo kníh, ICH kníh, naložených v aute, zostali úplne bez slov. To je jeden zo zážitkov, ktoré si chcem zapamätať na celý život,“ opisuje.
Jakubíkovej zo začiatku pomohli kolegovia a kolegyne v škole, ale aj komunita okolo Teach for Slovakia – projektu, ktorého cieľom je skvalitniť vzdelávanie detí a zvýšiť počet lídrov v spoločnosti zameraných na oblasť vzdelávania a školstva. Veľmi silnú podporu si vybudovala aj na Instagrame, kde prezdieľava každý deň príbehy zo školy.
„Boli sme veľmi prekvapení, že sa nám dokonca podarilo vyzbierať viac financií ako sme chceli,“ hovorí. Vďaka podpore a prezdieľavaniu na sociálnych sieťach sa projekt detí z krúžku varenia dostal aj k médiám, ktoré ich iniciatívne začali oslovovať na reportáže a do článkov.
Pomáha chrániť životné prostredie a robí osvetu o zelených témach
Zbierky, podpisy, eventy, organizácie podujatí, to všetko sa deje v prvom rade na internete. Aj aktivisti z organizácie Klíma ťa potrebuje pravidelne využívajú tento demokratický nástroj na to, aby pomáhali prírode na Slovensku a vzdelávali ľudí v témach ekológie. Organizácia pôvodne sama začala ako petícia, ktorá bola zameraná na zelené témy a dosiahla viac ako 120 000 podpisov.
Vanesa Štítnická sa dostala do organizácie cez Klíma kemp, vďaka ktorému sa stretla s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Dnes je jednou z projektových manažériek Banskobystrického klimatického hubu.
„Klíma ťa potrebuje bola svojho času najúspešnejšia online petícia, ktorá advokovala vyhlásenie klimatickej núdze v podmienkach Slovenska. Už v tom čase som všetko prezdieľavala, komentovala,“ opisuje svoje začiatky s iniciatívou. Neskôr dala táto organizácia možnosť prihlásiť sa mladým ľuďom na Klíma kemp. V rámci neho mali možnosť založiť si vlastný hub v meste, ktoré im je blízke.
„Nám skrsol nápad, že práve Banská Bystrica môže byť tým miestom, nakoľko tam študujem,“ hovorí Štítnická. Banskobystrický hub má veľmi mladých členov, ktorí sa neboja púšťať do rôznych výziev.
„Nebojíme sa napríklad na námestí advokovať nejakú tému, lákame ľudí na naše podujatia. Mali sme prednedávnom skvelý pochod na Deň zeme ulicami Banskej Bystrice,“ opisuje ich aktivity. Vďaka tomuto hubu sa v Banskej Bystrici vytvorila komunita, ktorá sa zaujíma o životné prostredie a ľudia sa v nej navzájom podporujú. Nových členov získavajú online aj offline aktivitami.
„Môžeme si vybrať, či budeme šíriť strach alebo nádej, či budeme šíriť informácie alebo dezinformácie. Zatiaľ si myslím, že Klíma ťa potrebuje sa darí komunikovať tému klimatickej krízy dobre,“ uzatvára Štítnická.
Ako vieme zlepšovať našu krajinu cez internet?
Sociálne siete môžu byť miestom, kde si ľudia navzájom pomáhajú, kde môžeme stretnúť človeka „z našej krvnej skupiny” a vďaka podobným záujmom spolu dokážeme vytvoriť niečo unikátne, čo pomôže celej spoločnosti alebo komunite, ktorú si vytvoríme.
„Zapojiť sa do aktivít, ktoré sú prospešné pre spoločnosť, sa dá na každej úrovni, či už lokálnej, štátnej alebo európskej. Dôležité je zistiť si, čo mňa ako človeka trápi, či už žijem v Bratislave, v Trebišove, v Prešove alebo napríklad v Banskej Bystrici a prísť na to, ako viem prispieť k zmene,“ hovorí Marco Németh, študent strednej školy a aktivista v Rade mládeže Slovenska.
Veľakrát ľudia začínajú od úplnej nuly. Majú však nápad a myšlienku, ktorú chcú uskutočniť. Ak nemáš žiaden napád, existuje veľa organizácií, ktoré už dobré nápady rozbehli a teraz im s nimi môžeš pomáhať ako dobrovoľník.
„Slovensko patrí medzi krajiny, ktorá má najviac mládežníckych organizácií v celej Európskej únii. Je pravda, že mladí ľudia musia venovať čas hľadaniu, kde sa môžu angažovať. No myslím si, že každý, kto má internet, si do pár minút vie nájsť niečo, čo ho zaujme,“ uzatvára Németh.
Video vzniklo vďaka podpore Nadačného fondu Telekom.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
Videoeditor: Matúš Ďurana
