Slovenská ústava práve prešla kontroverznou zmenou, ktorá môže viesť k vážnym sporom medzi Slovenskom a EÚ. Okrem dvoch pohlaví chce mať totiž Slovensko aj hlavné slovo pri takzvaných kultúrno-etických témach. Národné zákony v tejto oblasti majú byť nadradené aj nad európskymi zákonmi. A to napriek tomu, že už pri vstupe do EÚ sa Slovensko zaviazalo, že ich bude dodržiavať.
Na zmenu ústavy už zareagovala aj Európska komisia. Varuje pred možnými konfliktmi, ktoré môžu prerásť do vážneho sporu medzi Slovenskom a EÚ.
Únia totiž nemôže fungovať bez toho, aby v nej fungovali spoločné pravidlá. Preto pri vstupe každá krajina súhlasí s tým, že európske právo bude nadradené národnému. To je v rozpore s novou zmenenou slovenskou ústavou.
Automatický slovexit, čiže odchod z Európskej únie, nás síce nečaká, no analytik varuje pred ďalším vývojom. Ako sa ústava zmenila, bolo to vôbec potrebné, čo to pre teba znamená a aké to teda môže mať následky?
Čo presne poslanci schválili?
Parlament pridal do Ústavy nový článok, ktorý hovorí: Slovensko si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami.
To by malo znamenať témy ako život a dôstojnosť človeka, rodina, manželstvo, rodičovstvo, kultúra, jazyk, vzdelávanie, zdravotníctvo či dedenie.
Zmenilo sa aj to, že:
- podľa Ústavy odteraz existujú len biologické pohlavia – muž a žena,
- rodičmi môžu byť len matka-žena a otec-muž,
- nielen ľudia z LGBT+ komunity, ale ani slobodné heterosexuálne páry si nemôžu osvojiť dieťa z detského domova,
- osvojenie (adopcia) má byť v prvom rade pre manželov,
- zakázalo sa náhradné materstvo,
- na sexuálnu výchovu má byť potrebný súhlas zákonného zástupcu.
Novela ústavy vytvára napätie medzi Slovenskom a EÚ
Európska únia funguje na princípe, že jej právo má prednosť pred zákonmi členských štátov. K jeho dodržiavaniu sme sa zaviazali pri vstupe do Európskej únie. Inak by sa rozpadol spoločný trh, pretože by si každý štát mohol robiť, čo by sa mu zachcelo.
„Slovensko má, ako členská krajina EÚ, povinnosť akceptovať primát (nadradenosť) európskeho práva nad národným v prípadoch, keď je medzi nimi rozpor. Z tohto princípu musí vychádzať aj jeho uplatňovanie, prípadne vymáhanie slovenskými inštitúciami,“ hovorí vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist pre Zmudri G.
Lenže Slovensko si teraz do Ústavy napísalo, že v kultúrno-etických otázkach si drží „zvrchovanosť“. To znamená, že slovenské právo má prednosť pred tým európskym. A tu nastáva problém. Prečo?
Kultúrno-etické témy majú síce vo veľkej miere v rukách členské štáty, no Európska únia ich môže niekedy regulovať alebo sa môžu čiastočne prelínať s právom EÚ.
Primárne právo Únie, vrátane Charty základných práv EÚ, zakazuje napríklad akúkoľvek formu diskriminácie, pričom rovnosť a dodržiavanie ľudských práv, vrátane práv menšín sú základné hodnoty EÚ.
Viacerí slovenskí právnici vrátane bývalých ústavných sudcov, ako aj Benátska komisia – poradný orgán Rady Európy, čo je medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv (nepomýľ si ju s Európskou radou alebo Európskou Úniou, Rada Európy funguje osobitne od EÚ) – už varovali, že zmeny ústavy môže viesť k ignorovaniu ľudských práv a rozhodnutí súdov, napríklad aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
Novela v Ústave SR napríklad sprísňuje pravidlá týkajúce sa adopcií detí, ktoré by mohli zvýhodňovať napríklad manželov a tiež podmieňuje sexuálnu výchovu súhlasom rodičov. To by mohlo podľa právnikov viesť až k porušovaniu práv detí spojených s výchovou a vzdelávaním.
Kde má EÚ právomoci a kde nie?
Ako sme už spomínali, mnohé z tém, o ktoré sa obávajú slovenskí politici, majú aj tak do veľkej miery v rukách práve oni. V Európskej únii totiž platí jasné rozdelenie toho, čo je v kompetencii členských štátov a do čoho sa Európska únie svojimi smernicami a nariadeniami nemôže púšťať, a čo je naopak sférou EÚ:
Zdravotníctvo
Každý štát si riadi nemocnice aj ich financovanie sám. Európska únia len koordinuje aktivity napríklad pri pandémiách alebo pri schvaľovaní liekov.
Vzdelávanie a kultúra
Osnovy a to, čo sa v školách deti učia, sú len na rozhodnutí Slovenska. Európska únia podporuje programy ako Erasmus+, financuje výmeny alebo festivaly. Nemôže prikázať, čo sa má učiť alebo aká hudba počúvať.
Rodina, manželstvo, rodičovstvo
Každý štát sám rozhoduje, kto sa môže zosobášiť alebo si adoptovať dieťa. Ale EÚ zasahuje, ak ide o voľný pohyb. Ak má niekto manžela/manželku rovnakého pohlavia z inej krajiny EÚ, Slovensko mu musí napríklad umožniť pobyt. Novela ústavy tak môže paradoxne vytvoriť situáciu, kedy bude Slovensko priznávať viac práv cudzincom, než vlastným občanom.
Ľudské práva a diskriminácia
Európska únia zakazuje diskrimináciu podľa pohlavia, orientácie, veku či zdravotného postihnutia. Tento zákaz má prednosť pred národnými zákonmi napríklad v práci alebo pri službách.
A čo to slovo „predovšetkým“?
Ústava hovorí, že zvrchovanosť si zachovávame predovšetkým v týchto oblastiach. To sú otvorené dvierka na to, aby politici povedali: „aha, toto patrí tiež sem“. Napríklad premiér už spomenul aj ruský plyn.
Lenže energia nie je čisto slovenská téma. EÚ má spoločné pravidlá a Slovensko ich nemôže jednostranne ignorovať.
Čo sa stane, keď bude Slovensko ignorovať Európsku úniu?
Eurokomisia už stihla na novelu ústavy zareagovať. Obávajú sa o to, aké dopady bude mať novela na dodržiavanie európskych zákonov. Komisia má právo začať s členskou krajinou konanie pre porušenie právnych predpisov Únie. To môže viesť ku konaniu pred Súdnym dvorom EÚ a ten môže členský štát za nerešpektovanie európskeho práva pokutovať.
Takéto konanie komisia vedie od roku 2021 v prípade Poľska práve kvôli spochybneniu nadradenosti práva EÚ. Prípad je od roku 2023 na únijnom súde.
„Pre Slovensko ako členskú krajinu Európskej únie sú rozhodnutia Súdneho dvora EÚ záväzné, máme povinnosť ich rešpektovať a aplikovať. Koniec koncov, sú jedným z prameňov európskeho práva,“ uvádza vydavateľ portálu Euractiv Geist.
Slovexit?
Celá situácia pochopiteľne vyvoláva veľké obavy z toho, či táto zmena nepovedie až k Slovexitu. Slovensko z EÚ ale automaticky nevypadne. Ak však Slovensko nebude rešpektovať základné princípy fungovania únie, môžu prísť iné vážne následky.
V praxi by to najskôr znamenalo stopku peňazí a tlak na dodržiavanie pravidiel, nie okamžitý odchod. Analytik však upozorňuje, že táto situácia môže eskalovať.
„Konflikt môže eskalovať aj do volania po odchode Slovenska z EÚ napriek tomu, že v súčasnosti taký krok žiadna relevantná politická strana nepožaduje,“ uzatvára Geist.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
