Generácia,
ktorá sa zaujíma

Gaza čelí hladu, bombardovaniu aj hromadnému vysídľovaniu izraelskou vládou. Prečo medzinárodné spoločenstvo stále váha?

Predstav si, že zmizne celé mesto veľké ako Levoča. A všetci, čo v ňom žili, sú deti. Presne to hrozí v Gaze. Ak sa tam nedostane humanitárna pomoc, môže do pár hodín zomrieť až 14-tisíc detí

Je to len jeden z ďalších následkov vojny a jedenásťtýždňovej blokády, ktorú Izrael uvalil na Gazu. Dnes tam podľa OSN trpí akútnym nedostatkom jedla takmer 470-tisíc ľudí. A to je skoro štvrtina celej populácie pásma Gazy, ktoré pred bombardovaním obývalo 2,1 milióna ľudí. 

Gaza smeruje k hladomoru. Situácia bola zlá už predtým, ale teraz je kritická. Aj keď Izrael nedávno pustil cez hranice deväť kamiónov s pomocou, šéf humanitárneho úradu OSN to označil len za „kvapku v mori“.

Čo hrozí Gaze? Prečo tomu iné štáty nezabránia? A dokážeme vôbec včas zabrániť genocídam?

👉 Prečo začal Izrael útočiť na Gazu? 

Od októbra 2023 Izrael intenzívne útočí na pásmo Gazy a zamedzuje mu dodávky humanitárnej pomoci, v dôsledku čoho zatiaľ zabil podľa palestínskych úradov 53-tisíc ľudí. Podľa analýzy OSN väčšinu obetí tvoria ženy a deti. Nezávislá štúdia tiež ukázala, že skutočný počet obetí môže byť ešte vyšší. Okrem toho sa musel takmer každý obyvateľ/ka nedobrovoľne presídliť. 

Intenzívne útoky začali po tom, čo členovia Hamasu, ktorý Gaze vládne, zabili podľa izraelských údajov 1200 ľudí a viac ako 250 rukojemníkov a rukojemníčok uniesli do pásma Gazy. 

Izraelská vláda, v ktorej sú aj krajne pravicové strany, útok zneužila na to, aby v Gaze spustila to, čo aj odborníci OSN označujú za genocídu.

Hoci Izrael najprv tvrdil, že cieli na miesta, kde sa schovávajú členovia Hamasu, bombardoval aj miesta, kde sa zdržiavali civilisti. Aj za to bol na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydaný medzinárodný zatykač za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. 



Tieto udalosti sa však nezačali 7. októbra 2023 len tak. Viac o tom si môžeš prečítať v tomto článku. 

Čo chce Izrael spraviť s Gazou? 

V Gaze to nekončí len pri hladomore. Pokračuje aj denné bombardovanie a ostreľovanie. Izraelská armáda sa síce obhajuje tým, že obyvateľov varuje, aby sa evakuovali, no väčšina ľudí sa musela sťahovať už niekoľkokrát a reálne už nemá kam ísť

Izraelská vláda už ani neskrýva, že chce Gazu úplne obsadiť. Minister financií Bezalel Smotrič sa netají tým, žeGaza bude úplne zničená.“ Palestínčania/ky sa podľa neho budú musieť presunúť do humanitárnej zóny na juhu a odtiaľ  „odísť vo veľkom počte“ do iných štátov. 

Zbúraná budova po vzdušných útokoch v Pásme Gazy. Zdroj: Mustafa Hassona/Anadolu, Getty Images

Susedné krajiny Egypt a Jordánsko už vyhlásili, že odmietnu hromadný príval utečencov z Gazy, pretože by sa tým podieľali na etnických čistkách.

Násilné vysťahovanie je jedným zo znakov genocídy. Pre mnohých Palestínčanov/ky je násilné vysťahovanie súčasťou generačnej traumy. Ich rodičia, starí a prastarí rodičia zažili totiž v roku 1948 nakbu (katastrofu), keď Izrael násilne vysídlil a vyvlastnil majetky viac ako polovice palestínskeho obyvateľstva. Toto vytláčanie prebieha dodnes aj na okupovanom Západnom brehu. 

👉 Genocída

Čiastočné alebo úplné snahy vyhladiť národnú, etnickú, rasovú, alebo náboženskú skupinu. Nemusí zahŕňať len vraždenie, ale aj násilné presídľovanie,či kontrolu pôrodnosti.  

Viac o tom, čo je to genocída, vojnové zločiny a aké genocídy sa stali v modernej histórii sa dočítaš v tomto článku.   

Čo na to iné krajiny?

Veľká Británia, Francúzsko a Kanada vyzvali Izrael, aby okamžite zastavil vojenské operácie a vpustil do Gazy humanitárnu pomoc. Povedali, že ak to neurobí, prídu „konkrétne kroky“. Čo presne tým myslia? Nevieme. A práve to je problém.

Je dobré, že sa krajiny vyjadrili proti tomu, čo sa v Gaze deje. Ich reakcia však prichádza v čase, keď Izrael zašiel tak ďaleko, že 14-tisíc detí môže zomrieť ešte dnes a ďalšie desaťtisíce ľudí už zomreli. 

Západná a severná Európa, spolu s Pobaltím, Slovinskom, Austráliou, Novým Zélandom a Kanadou, tiež volajú po obnovení pomoci. Lenže slová nestačia.

Nič sa nezmení, pokiaľ budú krajiny na čele s USA naďalej obchodovať s Izraelom, dodávať mu zbrane, prijímať jeho premiéra na návšteve Maďarska, vyhlasovať, že by mal prísť do Nemecka a ignorovať pritom medzinárodný zatykač.

Byť proti genocíde ≠ byť antisemita

Keď Británia, Francúzsko a Kanada vyzvali Izrael na zastavenie útokov, izraelský premiér Netanjahu to rýchlo odmietol. A rovno obvinil všetkých, čo kritizujú Izrael, že podporujú útok Hamasu a sú antisemiti.

Podobné komentáre vidíš pod každým postom o Gaze. Ich pointou často je: „Zastávať sa Palestínčanov = podpora terorizmu“ alebo: „Kto kritizuje Izrael, je antisemita“. Nie je to pravda a je to argumentačný faul.

Prečo? Pretože hádzať všetkých Palestínčanov/ky do jedného vreca s Hamasom je  súčasťou dehumanizácie. A práve tým Izrael ospravedlňuje útoky na civilistov.

Palestínčania, ktorí trpia hladom v dôsledku izraelského embarga, stoja v rade na teplé jedlá distribuované charitatívnymi organizáciami, zatiaľ čo izraelské útoky pokračujú, v utečeneckom tábore Džabálijá v meste Gaza, 17. mája 2025. Zdroj: gettyimages.com

To, že zločiny pácha štát, kde väčšinu tvorí židovská populácia, neznamená, že každý, kto sa zastáva Palestínčanov/aniek, je automaticky antisemita. 

Kritika genocídy nie je nenávisť voči Židom/vkám. Je to odmietnutie násilia a zabíjania civilistov, nech ho pácha ktokoľvek.

Ďalší častý „argument“ je: „Veď si sami zvolili Hamas.“

Aj toto podľa dát, ktoré rozoberá český portál Voxpot, nie je pravda:

👉🏼 Posledné slobodné voľby v Gaze prebehli v roku 2006.

👉🏼 Vtedy bola takmer polovica dnešných obyvateľov ešte deťmi alebo ešte ani neboli narodení. 

👉🏼Ďalších 20 % nemalo volebné právo.

👉🏼 Z tých, čo mohli voliť, štvrtina ani neprišla a za Hamas hlasovalo 44 % zo zúčstnených.

Takže? Súčasní Palestínčania si „nezvolili Hamas“ tak, ako to niektorí radi tvrdia. A aj keby – nič neospravedlňuje kolektívne tresty a smrť tisícok civilistov.

Genocídy sa nedejú zo dňa na deň

Ak sa pýtaš, ako sme mohli dopusiť, že dochádza k vyhladovaniu, násilnému presídľovaniu a etnickým čistkám, nie je to bohužiaľ prvýkrát, čo sa svet nečinne prizerá.

Niektoré štáty ako Nemecko cítia voči obyvateľom Izraela vinu za to, že sa ich krajina dopustila jednej z najväčších genocíd v dejinách ľudstva – holokaustu.

Od roku 1945 sa však vo svete stalo mnoho genocíd, z ktorých sme sa mohli poučiť a  uvedomiť si, že sa nedejú zo dňa deň. 

Aj genocída v Srebrenici, Rwande a holocaust prešli niekoľkými štádiami, kedy sa situácia postupne zhoršovala. 

Obete genocídy v Rwande. Zdroj: wikimedia

Tieto štádia opísal výskumník Gregory H. Stanton. Vytvoril model Desiatich fáz genocídy, ktorý dnes používa aj jeho organizácia Genocide Watch. A podľa nej v prípade Palestínčanov a Palestínčaniek už mnohé z týchto štádií dávno prebiehajú. 

Napríklad: 

Stotožňovanie všetkých Palestínčanov s Hamasom – teda nálepkovanie celej skupiny ako „teroristickej“.

❌ To vedie k dehumanizácii, keď nie sú civilisti v Gaze vnímaní ako ľudia, ale ako hrozba.

❌ Konkrétne kroky ako bombardovanie, masové vysťahovanie a blokáda, ktorá vedie k hladomoru.

Jedného dňa budú všetci proti. Ale nebude už neskoro? 

A presne tieto činy – zabíjanie, úmyselné zhoršovanie životných podmienok do neúnosnej miery, aj násilné premiestňovanie definuje OSN ako znaky genocídy a zločinov proti ľudskosti. 

Aj preto je na izraelského premiéra Netanjahua vydaný medzinárodný zatykač. No kým ani to nebudú rešpektovať západné krajiny ako Nemecko, nič sa nezmení.

V Rwande, Kambodži či v Srebrenici, a čiastočne to platí aj pre holokaust, sa svet pridal na stranu obetí až vtedy, keď už bolo po všetkom. Keď už boli tisíce či milióny ľudí mŕtvych. A keď už bolo politicky a ekonomicky výhodné povedať si: áno, bola to genocída.

Jedného dňa budú všetci proti. Ale možno to bude vtedy, keď už nebude koho chrániť.

Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G/Getty Images

Reklama

Vyber si viac z NewsPolitika polopate