Na tejto planéte sú ľudia, ktorí si aj v dospelosti pri šoférovaní značia ľavú a pravú ruku. Byť zo strán zmätený je celkom normálne.
Je však užitočné mať jasno v tom, čo ľavica a pravica znamená v politike.
Pravo-ľavé delenie sa prvý krát objavilo počas Veľkej francúzskej revolúcie, keď sa priaznivci kráľa v Národnom zhromaždení posadili po jeho pravej ruke, a revolucionári zasadli do lavíc po jeho ľavici. Odvtedy sa v politike hovorí o ľavo-pravom delení. Tradične bola pravica konzervatívnejšia a ľavica naopak liberálnejšia či revolučnejšia, no dnes je situácia o čosi zložitejšia.
PRAVICA
Zjednodušene sa dá povedať, že pravici viac záleží na slobodách každého jednotlivca. Chce slobodné podnikanie a aby do tohto podnikania štát zasahoval čo najmenej. Teda čo najmenej štátom nariadených pravidiel.
Dalo by sa povedať, že pravica necháva veľa vecí na individuálnych ľudí. Verí, že robia, čo môžu a vedia sa o seba postarať sami. Je teda za nižšie dane, aby človeku zostalo viac jeho peňazí a sám sa rozhodol, čo s nimi urobí. Zároveň ale ľuďom neposkytne napríklad bezplatné vlaky a bude presadzovať nejaké platby za zdravotnú starostlivosť či za vysokoškolské vzdelanie.
Vyplýva z toho, že pravica je skôr na strane tých, čo dokážu podnikať, zarobiť, sú na trhu úspešní a vďaka tomu si užívajú výhody. Štát tu nie je na to, aby sa staral o tých, čo to nezvládnu, ale na to, aby umožnil každému naplniť jeho potenciál, ak na ňom bude sám pracovať a nebránil mu v tom. Pravici tiež nevadí, ak v spoločnosti vznikajú rôzne vrstvy – aj chudobnejšie, aj bohatšie – a nesnaží sa o to, aby sa všetci mali rovnako dobre.
Jednotlivec, teda ty a tvoje práva a slobody sú pre pravicu skrátka viac, ako tie kolektívne.
Na opačnej strane je ĽAVICA
Tá háji záujmy chudobnejších ľudí v spoločnosti. Záleží jej na rovnosti pre všetkých, aj pre tých, ktorí sú z nižších vrstiev. Bola by teda napríklad za to, aby bohatší ľudia platili vyššie dane a aby sa z týchto peňazí platila vyššia pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. A to či už formou úplne bezplatného školstva, zdravotníctva, sociálnych dávok, štipendií, dotácií. Na ne majú mať podľa ľavice nárok všetci, ktorí sa narodili v chudobnejších pomeroch a nemá sa skúmať, či si to nejakým iným spôsobom „zaslúžia”.
Uprednostňuje tiež to, aby boli rôzne významné firmy vlastnené štátom a nielen súkromníkmi. Ľavica je za to, aby sa moc nekoncentrovala v rukách zopár silných firiem alebo ľudí, ale aby bola rovnomerne rozložená na všetkých.
Krajnou ľavicou boli (a stále sú) komunisti. Počas komunizmu u nás všetky podniky vlastnil štát, každý mal prácu, bývanie a neexistovali medzi ľuďmi veľké rozdiely. Tiež sa však nedalo podnikať a častokrát ani rozhodnúť, kde chceš pracovať alebo bývať. O tvojom osude rozhodoval štát.
Krajne pravicovým extrémom je zase fašizmus a nacizmus. Zaujímavé však je, že keby si si porovnal politiky krajne pravicových a krajne ľavicových strán, zrejme by si bol prekvapený, koľko majú spoločného. Možno viac, než má krajná pravica spoločné s demokratickou pravicou alebo komunisti so sociálnymi demokratmi.
Ktoré slovenské strany sú vpravo a ktoré vľavo?
U nás sa medzi pravicové strany radí napríklad SaS, ale máme aj stranu krajnej pravice a to je ĽSNS. Medzi ľavicovými nájdeš napíklad Hlas alebo Smer-SD. SD znamená “sociálna demokracia”, neklamný znak, že ide o ľavicovú stranu.
Ako sme však napísali už v úvode, rozdelenie na ľavicu a pravicu vzniklo ešte v 18-tom storočí. Dnes je situácia o dosť komplikovanejšia a nie je možné, ani múdre, rozhodovať sa iba podľa rozdelenia na dve skupiny.
Na Slovensku sa napríklad často stáva, že pravicová strana príde s pomerne ľavicovo ladeným zákonom a naopak. Ľavicové aj pravicové strany navyše môžu dnes byť aj viac či menej konzervatívne či liberálne.
Mal alebo mala by si teda sledovať ich konkrétne kroky, zákony a hlasovania a toto rozdelenie používať len ako základnú pomôcku pri rozhodovaní, ktorá strana by mohla byť tvojmu srdcu bližšia.
