Strany SaS a Demokrati oznámili, že 17. novembra plánujú ako reakciu na konsolidačné opatrenia vyhlásiť generálny štrajk. Ako by vyzeral a aké sú iné formy nátlaku na spoločenskú zmenu?
Keď ľudia nie sú spokojní s tým, ako veci fungujú, majú rôzne spôsoby, ako dať najavo svoj nesúhlas. Často počujeme slová ako štrajk, generálny štrajk, protest či bojkot. Znejú podobne, no každý z týchto pojmov znamená niečo iné. Poďme si to vysvetliť.
Viac o tom, čo je to konsolidácia, kvôli ktorej sa zvoláva generálny štrajk sa dozvieš v našom článku 👇
Štrajk
Štrajk je forma kolektívneho nátlaku, keď zamestnanci prestanú pracovať, aby tak upozornili na svoje požiadavky – napríklad vyššie platy, lepšie pracovné podmienky či dodržiavanie pracovných práv.
👉 Typicky ide o konkrétne pracovisko alebo odvetvie ako napríklad železničiari, učitelia či zdravotné sestry.
Generálny štrajk
Generálny (čiže všeobecný, celkový alebo úplný) štrajk je oveľa väčší štrajk, kedy nejde len o jedno odvetvie, ale pridáva sa čo najviac zamestnancov z rôznych oblastí naraz. Často sa takmer alebo úplne zastaví výroba, doprava, úrady, školy a celkovo práca a produkcia v celom meste, regióne, alebo krajine.
Cieľom generálneho štrajku už nemusí byť len vyriešiť problém v jednej firme či profesii, ale vyjadriť nesúhlas so spoločenskou, politickou alebo ekonomickou situáciou. Generálny štrajk sa nemusí týkať len pracovných podmienok, ale aj nesúhlasu so smerovaním krajiny.
Napríklad v Taliansku tento pondelok namiesto práce pochodovali vo viac ako 80 mestách desaťtisíce ľudí z rôznych pracovných odvetví, aby talianska vláda uznala palestínsku štátnosť, zastavila dohody a obchody s Izraelom a chránila flotilu lodí, ktoré vezú humanitárnu pomoc do pásma Gazy.
V roku 1975 zas islandské ženy spustili generálny štrajk za rovnosť. Nešli do práce, odmietli robiť domáce práce a starať sa o deti. Aj vďaka tomuto štrajku má dnes Island jednu z najvyšších mier rodovej rovnosti na svete.
Bol niekedy na území Slovenska generálny štrajk?
Posledný generálny štrajk sa na území Slovenska konal 27. novembra 1989. Trval dve hodiny a zapojili sa doňho približne tri štvrtiny fabrík, obchodov, škôl a úradov. Cieľom bolo zrušiť vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa, zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, pohybu a ďalšie občianske práva a slobody.
Úspešný generálny štrajk ukázal, že totalitný režim definitívne stratil podporu ľudí a o deň neskôr vláda súhlasila so zrušením článku ústavy, ktorý im dával monopol na moc.
Kto nemôže u nás štrajkovať?
Ústava SR dnes zaručuje každému zamestnancovi a zamestnankyni právo na štrajk. Výnimku majú ale sudcovia, prokurátori, policajti, vojaci, hasiči a záchranári. Je to aj preto, že bez ich práce by mohla byť ohrozená bezpečnosť a zdravie ľudí.
Protest
Protest je širší pojem a je to v podstate akákoľvek verejná akcia, kde ľudia vyjadria svoj názor, alebo nesúhlas. Aj štrajk je teda formou protestu. Keď sa ale bežne povie, že niekto „ide protestovať”, väčšinou ide o protestné zhromaždenie, demonštrácii či pochod.
Príkladom sú protesty po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018, protesty proti pandemickým opatreniam počas Covidu, či súčasné protesty v Srbsku, kde ľudia blokujú ulice, fakulty a pochodujú proti korupcii vo vláde už takmer rok. Súčasťou protestov boli tento rok aj generálne štrajky.
Bojkot
Bojkot je hromadné a vedomé odmietanie nakupovania určitého tovaru, používania služby alebo vyhýbanie sa organizáciám, krajinám a osobám s cieľom zatlačiť na zmenu.
Jedneným z najúspešnejších bojkotov spustil obyčajný deň v autobuse, kedy krajčírka Rosa Parks odmietla uvoľniť miesto v autobuse bielemu spolucestujúcemu. Ešte v päťdesiatych50. rokoch 20. storočia boli totiž v USA ľudia tmavej farby pleti segregovaní, napríklad mali vo verejnej doprave vyhradené len určité miesta. Keď sa zaplnila časť pre bielych cestujúcich, ostatní im museli uvoľniť sedadlo. Rosu Parks za odmietnutie postaviť sa zatkla polícia.
Keď sa o tom dozvedel aktivista za ľudské práva Martin Luther King, vyzval ľudí na bojkot mestskej autobusovej dopravy. Afroameričania totiž tvorili väčšinu cestujúcich a bez nich mala autobusová spoločnosť ekonomické problémy. Nakoniec sa aktivistom podarilo zvíťaziť, keď Najvyšší súd USA vyhlásil segregovanú autobusovú dopravu za protiústavnú.
Tento bojkot viedol nielen k rasovému zrovnoprávneniu vo verejnej doprave, ale najmä ukázal silu nenásilného protestu, a povzbudil aktivistov po celých USA a stal sa bodom zlomu v boji za občianske práva a úplné odstránenie segregácie.
Zdroj titulného obrázku: Canva
