Vyhlasovanie hocikoho za vinného je chybou, ktorú už urobilo veľa z nás. Ľudia a občas dokonca aj médiá zvyknú označiť človeka za vinného, aj keď ešte nebol právoplatne odsúdený. A v tom prípade platí prezumpcia neviny.
Čo je to prezumpcia neviny?
V jednoduchosti povedané – pokiaľ niekto nie je niekto právoplatne súdom uznaný za vinného, je považovaný za nevinného.
Pokiaľ by si aj bol obvinený z trestného činu, no zatiaľ nebolo rozhodnuté o tvojej vine alebo nevine, nikto nemá právo správať sa k tebe ako k vinnému.
Verejní činitelia môžu médiám povedať o tvojom prípade, no čo spraviť nemôžu, je hovoriť o tvojej vine či o treste skôr, ako je vynesený konečný rozsudok.
Kedy je človek podozrivý, obvinený a kedy vinný?
Podozrivý si vtedy, pokiaľ sa stal nejaký trestný čin a teba podozrievajú, že si ho spáchal.
Druhým štádiom je začatie trestného konania, kedy sa stávaš obvineným. Pravdepodobne preto, že policajti proti tebe majú nejaké dôkazy. O tom, že ťa obvinili, ťa musia informovať.
Vyšetrovanie pokračuje a keď ho polícia uzavrie, prípad môže ísť pred súd. Až keď sudca či sudcovia prijmú obžalobu a začne sa s tebou súdne pojednávanie, prestávaš byť obvineným a stávaš sa obžalovaným.
Ani to však ešte neznamená, že si vinný. Stále máš právo na spravodlivé súdne konanie. Tiež máš právo pripraviť si obhajobu, predniesť ju a namietať na tvrdenia obžaloby.
Až v momente, keď je vyhlásený právoplatný rozsudok, sa stáva z obžalovaného vinný.
Čo je to väzba?
Jediným prípustným kompromisom, čo sa prezumpcie neviny týka, je väzba. Do tej môže súd vziať obvinených či obžalovaných, avšak iba za presne stanovených podmienok.
Väzba sa nesmie zneužívať a nemali by sme si ju ani mýliť s trestom. Ak aj do nej niekoho vezmú, neznamená to, že je vinný. A ak niekto vo väzbe strávi hocaký čas a nakoniec sa ukáže, že bol celý čas nevinný, má právo na odškodnenie.
Do väzby sudca môže vziať iba takú osobu, proti ktorej už existujú pomerne silné dôkazy a navyše existuje silný dôvod myslieť si, že by mohla buď ujsť do zahraničia, pokračovať v páchaní zločinov, alebo ovplyvňovať vyšetrovanie – napríklad zastrašovať svedkov.
Minimálne jedna z týchto troch podmienok musí byť splnená, inak človek proste do väzenia ísť pred odsúdením nemôže, aj ak by bol jeho prípad nad slnko jasný.
Čo znamená In dubio pro reo?
Latinský výraz In dubio pro reo sa prekladá ako „v pochybnostiach v prospech obvineného“.
Jednoducho povedané, pokiaľ má súd čo i len najmenšiu pochybnosť o vine obvineného, rozhodne v jeho prospech. Táto zásada je veľmi úzko spojená s prezumpciou neviny.
Čo pokladáme za porušenie prezumpcie neviny?
Pokiaľ nie si právoplatné odsúdený, nie si vinný. No a ak to bude niekto čo i len naznačovať, porušuje prezumpciu neviny.
Bežne sa s týmto javom stretneš, keď ľudia aj médiá odsúdia človeka skôr, než to stihne súd. Možno sa zdá byť prípad jasný alebo je v očiach ľudí obvinený “zloduchom”, a tak je pre nich jediným prijateľným riešením ihneď ho odsúdiť.
Ak by sme však ľudí odsúdili bez spravodlivého súdneho konania, boli by sme už iba krôčik od anarchie.
Zdroje:
https://fra.europa.eu/sk/eu-charter/article/48-prezumpcia-neviny-pravo-na-obhajobu
