Generácia,
ktorá sa zaujíma

Čo je to schránková firma?

Predstav si, že existuje zázračná vecička, vďaka ktorej vieš prať špinavé peniaze, optimalizovať dane alebo ochraňovať kriminálnikov pred zákonom. Všetko toto dokáže schránková firma. 

Klasická firma má väčšinou nejakú kanceláriu, zamestnancov a niečo tvorí a predáva. Schránková firma nič z tohto nerobí. Zvyčajne nemá reálne sídlo a kanceláriu, iba schránku. Je zaregistrovaná na nejakej adrese, kde nenarazíme na pani sekretárku a Maju z účtovného, ale len na názov firmy nalepený na schránke, aby jej mala kam chodiť nevyhnutná pošta. Tak preto „schránková firma”.

Často je schránková spoločnosť zriadená naschvál v krajine, ktorá neposkytuje informácie o vlastníkoch miestnych firiem. Také sú napríklad Britské Panenské ostrovy. Takáto schránková firma môže vlastniť skutočnú firmu, napríklad zo Slovenska, a preto sa už nedopátrame k tomu, kto slovenskú firmu naozaj vlastní. 

Podvodníci môžu tiež založiť schránkovú firmu na Slovensku, ale ako jej vlastníka uviesť bieleho koňa, teda niekoho nastrčeného, kto kryje skutočných majiteľov.

Zahraničná schránková firma, spravidla napísaná na bieleho koňa, je potom nevyhnutnou súčasťou takzvaných karuselových podvodov. 

Pri nich zahraničná schránková firma nakúpi tovar zo Slovenska, no nezaplatí DPH. Potom sa tento istý tovar vráti na Slovensko a firma, ktorá ho doviezla, si požiada o vratku DPH, pretože takýto cezhraničný obchod je od platenia dane oslobodený.

Štát pri takomto podvode prišiel o celú výšku DPH, pretože keď tovar Slovensko opúšťal, kupujúci DPH nezaplatil, no keď sa na Slovensko vrátil, štát vyplatil vratku. Po kupujúcom, ktorý nezaplatil DPH, sa však zľahla zem, schránková firma medzičasom prestala existovať, jej vlastníkom bol biely kôň. Podvodník samozrejme stojí za všetkými firmami v tomto reťazci. Keďže ide o schránkové firmy, úrady to nezistia a on sa môže tešiť z toho, že zarobil celú výšku DPH.

Ak je schránková firma zriadená v krajine, kde sa platia nízke dane, jej vlastník z toho môže tiež profitovať.

Slovenská firma môže reálne podnikať na Slovensku, ale všetko, čo zarobí, presúvať do schránkovej firmy v zahraničí. Schránková zahraničná firma oficiálne vlastní tú slovenskú. Dane zo ziskov teda platia v krajine, kde je zaregistrovaná schránková firma a kde sú oveľa nižšie ako tie naše. 

Aby sa podvodníkom hodilo aspoň nejaké poleno pod nohy, na Slovensku bol v roku 2016 prijatý takzvaný „protischránkový zákon”. Má slúžiť na to, aby sa schránkové firmy nemohli zapájať do štátnych zákaziek, súťaží a tendrov.

Každá firma, ktorá chce so štátom obchodovať, sa musí zaregistrovať do takzvaného „Registra partnerov verejného sektora” a tam pravdivo uviesť, kto je jej skutočným vlastníkom. Aj ak ju oficiálne vlastní firma z niektorého z daňových rajov, ktoré neposkytujú informácie o vlastníkoch firiem, pri registrácii musí nahlásiť skutočného majiteľa. 

Ani to však vždy nestačí. V októbri minulého roka Investigatívne centrum Jána Kuciaka zistilo, že štát poslal milióny eur z pandemickej pomoci podvodníkom. Peniaze mali slúžiť firmám na to, aby napriek pandémii neprepúšťali zamestnancov. Štát si ale firmy a ich majiteľov nepreveroval, a tak peniaze skončili vo firmách, ktoré žiadne podnikanie nevykonávali a žiadnych ľudí nezamestnávali. 

Reportéri ICJK po nich našli prinajlepšom iba poštové schránky. Po ich majiteľoch, ktorí boli pravdepodobne biele kone z balkánskych krajín alebo mali falošné doklady, sa zľahla zem.

A spolu s nimi aj po peniazoch. 

Článok vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.

Reklama

Vyber si viac z Politika polopate