„Mám v rodine jedného člena, ktorý má Facebook. Je to môj dedko, ktorý je veľmi politicky založený. Zdieľa tam veľa príspevkov, ktoré podľa mňa nie sú dobré a nemal by ich zdieľať. Niektoré z toho sú hoaxy,“ opisuje študentka Vanessa svoju skúsenosť so šírením hoaxov v rodine.
Podobnú skúsenosť má aj Nikoleta. V jej rodine sú to tiež starší ľudia, ktorí veria všetkému, čo uvidia na Facebooku. Tieto informácie potom šíria ďalej, najmä medzi rodinnými príslušníkmi. „Prídu domov s tým, že niečo videli na Facebooku a že sa to určite stane,“ hovorí.
Študentka Emília má podobný problém so svojím dedkom. „Najprv sa ho snažím zastaviť a povedať mu, nech si to overí alebo nech to aspoň nešíri. Veľakrát sme sa už o tom pohádali a nie je mi to úplne príjemné, keď vidím, čo všetko verejne zdieľa,“ vysvetľuje. Keď teda začne dedo rozprávať hoaxy, väčšinou sa to Emília a jej rodina snažia ignorovať.
Šírenie dezinformácií považuje za problém v našej spoločnosti až 79 % Slovákov a Sloveniek. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS research zo začiatku roka 2024. Hoci tento problém vidíme, aj tak sme podľa mnohých prieskumov krajinou, v ktorej sa konšpiráciám darí a časť našej spoločnosti im verí.
Hoaxy najčastejšie zdieľajú starí ľudia
Za miesto plné hoaxov ľudia používajúci „slovenský internet” dlhodobo označujú Facebook, ktorý je obľúbený najmä u starších generácií. „Staršia generácia vstúpila do sveta internetu nepripravená. Nebola pripravená technologicky, zručnosťami, vedomosťami, ani schopnosťou rozlišovať, čo je čo,“ vysvetľuje komentátor Samo Marec, prečo starší ľudia podľahnú hoaxom skôr ako mladší.
Podľa prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia je Facebook sociálnou sieťou, kde sa najviac šíria hoaxy. Myslí si to až 58 % opýtaných. V inom prieskume od agentúry 2muse z januára 2021 zase prišli na to, že ľudia vo veku 55 rokov a viac využívajú zo sociálnych sietí najviac Facebook.
Najobľúbenejší je aj vo vekovej skupine nad 35 rokov. Konšpiračným teóriám o rôznych sprisahaniach veria najviac ľudia vo veku 60 rokov a viac, odhalila v prieskume Slovenská akadémia vied. Všetky tieto dáta poukazujú na to, prečo sa mladí ľudia často stretávajú s tým, že konšpiračné teórie alebo rôzne hoaxy šíria práve ich starí rodičia.
„Názorové konflikty sú v poriadku. Je úplne normálne, keď majú rôzni ľudia rôzne názory, alebo keď majú rôzne generácie rôzne názory. Problém je, keď sa prelievajú do rodinných, medziľudských vzťahov,“ upozorňuje Marec.
Často Ľudia často nevedia, ako majú spolu komunikovať, lebo ich názory na svet začínajú byť nadradené nad vzťahy, ktoré majú so svojimi príbuznými. „Je to veľmi ťažké. Niekedy padajú rôzne obvinenia a dokonca aj nadávky,“ dodáva komentátor.
Ako reagovať, keď ma niekto presviedča, že hoax je pravda?
Študentov a študentky strednej školy sme sa spýtali, ako oni doma reagujú na to, keď niekto v ich rodine šíri hoaxy.
„Znášať to nejakým spôsobom musím,“ hovorí študentka Emília. „Deda už nepresvedčíme o opaku. Overiť si informácie nevie a už je dosť starý na to, aby nechal uznať pravdu niekoho iného.“
Vanessa sa so svojím dedom snaží o príspevkoch, ktoré sa jej nepozdávajú, rozprávať a ukazuje mu aj druhú stranu problému.
„Keď vidíme, že náš príbuzný zdieľa nejakú vyslovenú hlúposť, nenapíšte mu pod ten príspevok verejne pred očami všetkých, že je to hlúposť. Presmerujte konverzáciu do nejakého osobného četu. V ideálnom prípade do osobnej konverzácie,“ radí programový riaditeľ PDCS Lukáš Zorád.
Ak niekoho verejne ponížime v komentári, je ťažšie s ním nájsť spoločnú reč, ako keď ho upozorníme na zdieľaný hoax v súkromí, čiže medzi štyrmi očami. Ak na niekoho zaútočíme verejne, bude sa snažiť ešte viac brániť svoju teóriu aj sám seba.
Ako vysvetliť príbuzným, čo je to hoax?
Naša najstaršia generácia nebola pripravená na príchod sociálnych sietí a dezinformácií, preto často nevie, ako si ich overovať. Z tohto dôvodu sa často stáva obeťou dezinformátorov. Žiaľ, tieto nové „fakty” si starší ľudia potom berú so sebou aj do bežného života, do rozhovorov pri čakaní na autobus a aj na rodinné stretnutia.
„Keď za mnou niekto príde s informáciou z Facebooku, napríklad otec a viem, že to nie je pravda, tak mu vysvetlím môj pohľad. Viem si názor podporiť aj tak, že vyhľadám stránku, ktorá hoax publikovala na stránke konspiratori.sk,“ hovorí študent Samuel.
Študentka Viktória postupuje pri vysvetľovaní nepravdivosti informácií tak, že sa snaží vysvetliť, ako funguje internet. „Nie všetko, čo vidím a čítam na internete musí byť hneď na prvýkrát správne a pravdivé. Je veľa stránok aj príspevkov, ktoré nie sú pravdivé a snažia sa takto oklamať ľudí,“ myslí si.
Pre študentku Nikoletu sú v rozhovore o hoaxoch kľúčové zdroje. Pýta sa známych na to, kde informáciu videli alebo počuli. „Nechcem byť nahnevaná, ale vždy som taká podráždenejšia, lebo viem pravdu a snažím sa im povedať, že nie všetky zdroje sú pravdivé,“ opisuje svoje emócie pri vysvetľovaní.
Ako sa baviť s blízkymi o tom čo čítajú na internete hovorí aj Lukáš Zorád z PDCS.„Myslím si, že najlepší možný prístup je byť zvedavý ako dieťa. Pýtať sa otázky – odkiaľ to máš? Prečo tomuto práve veríš? Ako si na to prišiel?“ odporúča.
Mali by sme svojich blízkych skutočne počúvať a snažiť sa pochopiť aj ich uhol pohľadu. Podľa Zoráda je dôležité, aby obe strany povedali svoje argumenty a celý rozhovor viedli v neosobnej rovine. „Je dôležité, aby sme sa pri rozhovore nehádali,“ dopĺňa.
Ako reaguje rodina na názory, ktoré sa nezhodujú s ich názormi?
„Nesnažíme sa si názory navzájom vtĺkať do hláv,“ hovorí Vanessa ako sa jej darí doma rozprávať s rodinou o hoaxoch. Emília vidí východisko v tom, že zmení tému. „Zo začiatku som to skúšala rôznymi systémami. Našla som dedovi nejaké informácie, skúšala som ho presvedčiť, no videla som, že to nefungovalo.“
Tomáš sa snaží na takéto problémy pozerať z nadhľadu. Nepresviedča rodinu o opaku, ale pokojne sa s nimi o týchto témach rozpráva. „Som zástanca toho, že ak na niekoho len tak vyskočíte a začnete mu hovoriť aký je blbec, lebo ho niekto iný presvedčil o opaku, tak tomu nijako nepomôžete a ani nikoho nezachránite. Radšej sa s tým človekom porozprávam o tej téme pokojne a do hĺbky,“ opisuje svoj postoj Tomáš.
Táto stratégia sa mu osvedčila a zažil, že ľudia, ktorí šírili hoaxy uznali, že hovorili hlúposti. „Chce to čas. Netreba veci riešiť rýchlo,“ dodáva.
Keď máme v rodine človeka, ktorý podľahol hoaxom, je pre nás ťažké si k nemu nájsť cestu, lebo máme odlišný pohľad na svet. „Myslím si, že je naozaj dôležité zmieriť sa s tým, že človek, ktorý šíri hoaxy, ich bude naďalej zdieľať,“ upozorňuje študent Tomáš.
V každej rodine ľudia zvládajú inak to, že majú medzi sebou hoaxera. V niektorých rodinách to môže vyvolať hádky, no napokon sa zmieria a neovplyvní to ich vzťahy. Iné zase takúto výmenu názorov nezvládajú a naštrbuje to aj ich vzájomnú blízkosť.
Podľa programového riaditeľa PDCS Zórada je preto dôležité riešiť s ľuďmi to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje.
Video vzniklo vďaka podpore Nadačného fondu Telekom.
Zdroj titulnej fotografie: koláž Zmudri G
Videoeditor: Matúš Ďurana
