Čo môžem urobiť, keď mám problém so závislosťou (nielen) na alkohole?

Čo (ne)robiť ak máš pocit, že tvoj blízky, alebo kamarát/ka má problém s alkoholom? A ako vôbec zistíš, že už ide o problém? 

Na to aby si bol/a závislý/á na alkohole, nemusíš byť opitý/á každý druhý deň, ani sa potácať alebo vykrikovať na ulici. 

Môžeš popíjať pravidelne, alebo s dlhšími pauzami napríklad večer po ťažkom dni v práci alebo škole, alebo keď máš stres. 

O tom, ako sa vyvíja závislosť a čo môžeš robiť, ak máš pocit, že by si mohol/a mať s alkoholom problém ty, alebo niekto tvoj blízky/a, vysvetľuje pre Zmudri G terapeutka Ľuba Pavelová z neziskovej organizácie BUDÚCNOSŤ v Nitre.

V článku sa dočítaš: 

🍸 Ako rozpoznať závislosť;

🍸 Ako si nesprávne predstavujeme, že vyzerá závislý človek;

🍸 Čo je to spoluzávislosť a čo by si (ne)mala robiť, ak je tvoj blízky, alebo kamoš/ka závislý/á;

🍸 Aké formy pomoci pre závislých ľudí existujú, a prečo je najefektívnejšia podporná skupina.

Ako vyzerá závislosť? 

Závislosť sa zo začiatku môže prejavovať veľmi nenápadne. „Ak si ideme sadnúť s kamošmi na pohárik, je to úplne prirodzená vec, ale ak to začneme robiť preto, že potrebujeme zážitok alebo príjemný pocit, ktorý nám látka alebo aktivita dá, tak vtedy sa to začína plíživo vyvíjať,“ vraví pre Zmudri G odborníčka na závislosti Ľuba Pavelová. 

„Zo začiatku nám látka vytvára nejaký pocit o sebe samom. Človek, ktorý je veľmi introvertný a ťažko nadväzuje vzťahy, má pocit, že mu to pomáha a má pocit, že sa vie aj s niekým porozprávať. A to už je zle. Zo začiatku ideme po príjemnom pocite, v ďalšej fáze už aj po tom, že nevieme bez látky fungovať,“ dodáva. 

Na to, aby si bol závislý/á, nemusíš byť opitý/á každý druhý večer. Závislosť sa ďalej vyvíja pravidelným popíjaním. „Závislý sa nespamätá ani napriek tomu, že začne mať problémy, napríklad vo vzťahu, lebo partner/ka si to neželá, alebo v práci, lebo nedodržiava pravidlá. Deje sa to aj preto, že nie je sebakritický a nie je schopný reálne vyhodnocovať rôzne situácie a svoje správanie v nich,“ hovorí Pavelová. 

S tým prichádzajú ďalšie problémy, ktoré závislý často nevníma. „Nechce sa na ne pozrieť a má tendencie ich zľahčovať. Vraví, že všetci naokolo pijú, všetci niečo berú, všetci hrajú a tak sa v tom utvrdzuje a ospravedlňuje svoje správanie,“ dopĺňa Pavelová.  

Na alkohole môžeš byť závislý/á aj ty

O ľuďoch trpiacich závislosťou máme často stereotypné predstavy, v dôsledku ktorých môžeme nadobudnúť pocit, že nás sa problém netýka.

„Ľudia si často predstavujú (závislého) ako staršieho muža pomaly už vo fáze človeka bez domova. Potom aj ten, kto má nejaký problém a naozaj vykazuje znaky závislosti, to sám nevie vyhodnotiť,“ vraví odborníčka. 

Stereotypy považuje za nebezpečné, pretože vďaka nim môžeme nadobudnúť pocit, že závislí budeme až vtedy, keď sa udeje niečo vážne ako rozchod, alebo vyhadzov zo školy, či práce. 

Akú pomoc môžu závislí ľudia vyhľadať?

Keď sa závislej osobe podarí urobiť rozhodnutie, že sa chce liečiť, môže začať individuálnou terapiou u psychológa, alebo nastúpiť na ústavnú liečbu v pobytovom zariadení, kde prebieha hlavne komunitná a skupinová práca so závislými.  

Najefektívnejšie je ďalej  pokračovať liečbou v podpornej skupine, v ktorej sú ľudia, ktorí tiež bojujú so svojou závislosťou. 

„Dôležité je, aby mali kam prísť, keď sú v krízovej situácii, keď majú napríklad chuť si vypiť. Lebo inak ich znova čaká liečba,“ hovorí Pavelová.

V takejto skupine je niekedy aj odborník/čka, napríklad psychoterapeut/ka, ktorý/á pracuje so skupinovou dynamikou a usmerňuje ju. Zasiahne napríklad, keď vzniknú konflikty alebo pracuje s tým, čo členovia a členky prinesú na terapiu. 

„Každý tam niečo prináša a s tým môžete terapeuticky pracovať. Človek tam cez ostatných môže získať náhľad na svoje správanie a prijať iný pohľad na svoj problém. Nemusí rozprávať, ale celý čas počúva, a to ovplyvňuje dianie všetkých ľudí v skupine,“ približuje. 

Podporné skupiny ponúka zadarmo na Slovensku niekoľko poradenských centier, aj keď ich nie je veľa. Kluby ale fungujú po celom Slovensku. Existujú aj skupiny anonymných alkoholikov a iné svojpomocné skupiny, no nie na všetkých je prítomný terapeut/ka, ktorá skupinu riadi a stanovuje pravidlá. 

Vždy je ale lepšie vyhľadať aspoň nejakú formu pomoci, než žiadnu. Prípadne skúsiť viacero druhov, niekomu môže viac sadnúť organizovaná skupina s terapeutom, inému svojpomocná skupina. 

„My máme otvorenú skupinu, kde sú ľudia rôzne dlho. V každej fáze procesu uzdravovania rieši človek inú vec. Prvý rok sa snaží abstinovať a byť čo najdlhšie čistý, aby mozog nedostával látku, na ktorú je nastavený. V ďalšom kroku sa snaží pracovať na vzťahoch s blízkymi, potom so vzdialenejšími ľuďmi a nakoniec pracuje na začlenení sa do spoločnosti. V skupine je každý z nich v inej fáze a má to veľký zmysel, lebo vidia aj nádej u druhých,“ dodáva Pavelová.

Na skupinách môžu byť aj peer konzultanti/ky. Sú to ľudia s vlastnou skúsenosťou, ktorí ale nie sú terapeuti/ky. „Zdieľajú svoj príbeh a otvárajú ním možnosti ostatným. Ukazujú im, čo všetko za tým môže byť a ako sa dá z toho dostať,“ dopĺňa odborníčka. 

Čo môžem robiť, ak si myslím, že je závislý/á môj blízky/a? 

„Univerzálne pravidlo je dať najavo, že máme druhého radi, ale práve preto mu dávame hranice a nemôžeme s ním takto žiť. Dajme najavo, že sme tu pre druhého, ale neprizerajme sa na to, ak s tým nič nerobí,“ radí odborníčka. 

Aj blízki závislých môžu vyhľadať pomoc. Niektoré poradenské centrá ponúkajú zadarmo skupiny pre rodičov a príbuzných závislých ľudí. „V skupine sa bavíme o tom, aby boli schopní im dať ultimátum a uvedomiť si, že majú právo takto nežiť, lebo ich to v skutočnosti ničí,“ dodáva.   

Rovnako existujú aj svojpomocné skupiny pre spoluzávislých. Na princípoch Anonymných alkoholikov fungujú aj skupiny pre ich rodiny a blízkych Al-Anon, ich zoznam nájdeš tu.

Zdroj titulnej koláže: Canva