Čítal/a si už, že hlavné mesto Sýrie Damask dobyli povstalci? Alebo, že padol Asadov režim? Vysvetlíme ti, čo to znamená, kto je kto a čo sa v Sýrii momentálne deje.
Od 28. novembra podnikali povstalecké skupiny v Sýrii rozsiahle útoky proti režimu Bašára al-Asada a rýchlym tempom obsadzovali mestá a dediny. Keď 8. decembra obsadili hlavné mesto Damask, Asad ušiel s rodinou do Moskvy, kde požiadali o azyl, a jeho režim oficiálne padol.
V texte ti vysvetlíme:
❓Kto je Bašár al-Asad, a prečo si ľudia v Sýrii priali jeho pád;
❓ Aké skupiny stáli proti nemu;
❓ Čo sa bude v krajine ďalej diať.
Kto je Bašár al-Asad?
Asad bol v Sýrii pri moci od roku 2000. Predtým však v krajine vládol od roku 1971 až do svojej smrti jeho otec Háfiz al-Asad. V Sýrii zaviedol takzvanú dynastickú diktatúru, kde diktátor odovzdáva moc svojim deťom, alebo iným príbuzným. Pri moci sa táto rodina udržala viac ako 50 rokov. Asadov režim podporovali Rusko a Irán, no na začiatku svojho vládnutia mal aj podporu zo Západu.
Bašár al-Asad sa stal diktátorom čiastočne náhodou. Pôvodne mal byť vládcom jeho brat, on sám preto študoval medicínu v Londýne a o politiku sa veľmi nezaujímal. Brat však zahynul pri autonehode a moc prebral Bašár ako druhý najstarší syn.
Mnohí si mysleli, že bude miernejší ako jeho otec. No akúkoľvek kritiku tlmil väznením, mučením a násilným potláčaním protestov.
Čo predchádzalo pádu Asadovho režimu?
V roku 2011 sa v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky udiala takzvaná Arabská jar. V štátoch ako Jordánsko, Egypt, Líbya aj Sýria vypukli veľké demonštrácie proti diktátorom, ktorí v týchto krajinách vládli. Kým v Jordánsku, Egypte a Líbyi sa to podarilo, v Sýrii Asad násilne potlačil akýkoľvek odpor.
Len počas prvých mesiacov po vypuknutí protestov jeho režim zavraždil alebo uväznil tisíce ľudí. Umierali často bez práva na spravodlivý proces, výnimkou nebolo ani nespravodlivé väznenie či mučenie, často aj detí. Na ukončenie násilia a masakrovania vlastného obyvateľstva vtedy Asada vyzývala aj Organizácia spojených národov.
Namiesto ukončenia sa však násilie stupňovalo, čo viedlo k občianskej vojne a vzniku rôznych povstaleckých skupín, ktorých cieľom bolo zvrhnúť Asadov režim. Tieto skupiny zastávali rôzne ideológie alebo národnostné záujmy a boli podporované rôznymi svetovými veľmocami.
Následná vojna sa nikdy neskončila, podarilo sa dosiahnuť len čiastkové prímeria. V jej dôsledku zomrelo približne 600 000 ľudí, zo Sýrie podľa UNHCR utieklo vyše 6 miliónov obyvateľov. Ďalších 7,2 milióna ľudí bolo vnútorne vysídlených, čiže museli opustiť svoj domov a hľadať si ho v iných regiónoch Sýrie.
Kto bojoval proti Asadovi?
Tri najsilnejšie skupiny odporu proti Asadovi sú v súčasnosti džihádistická Haját Tahrí aš-Šám (HTS), Sýrska národná armáda (SNA) podporovaná Tureckom a Sýrske demokratické sily (SDF) zložené z Kurdov, Arabov a kresťanov.
Okrem toho sa do vojny v roku 2014 zapojila aj teroristická organizácia Islamský štát (IS). Ten však v Sýrii postupne eliminovali kurdské Sýrske demokratické sily s pomocou USA.
⭐Džihádistickí povstalci Haját Tahrí aš-Šám (HTS)
HTS pôvodne vznikla z Frontu an-Nusrá, ktorý vznikol v roku 2011 ako pobočka militantnej skupiny Al-Káida. Front sa však neskôr rozpustil a vznikla skupina HTS, ktorá už nemala mať väzby na Al-Káidu a zmiernila aj svoje vyjadrenia.
Aj teraz sa snaží táto skupina vystupovať umiernene a vraví, že bude rešpektovať ľudí všetkých etnicít a náboženstiev. Mnohí jej ale neveria kvôli útokom na civilistov, ktoré sa odohrali hlavne pred rokom 2018.
⭐Sýrska národná armáda (SNA)
Vznikla v roku 2017 s podporou Turecka, aby viedla v Sýrii protiteroristické misie proti Islamskému štátu, ale aj kurdským Ľudovým obranným jednotkám (YPG). Turecko, v ktorom žije početná kurdská menšina, sa snaží zabrániť vzniku kurdského štátu v regióne. Hlavne v 20. storočí, ale aj v 21. Turecko potláčalo práva Kurdov aj násilnými spôsobmi.
⭐Sýrske demokratické sily (SDF)
Túto skupinu vedú Kurdi, no jej súčasťou sú aj arabskí a kresťanskí bojovníci a pár rokov dozadu bola kľúčová pri porážke Islamského štátu. Hlavnou skupinou v týchto silách sú kurdské Ľudové obranné jednotky (YPG). Práve ony prekážajú Sýrskej národnej armáde (SNA) podporovanej Tureckom. Kurdské jednotky sa dlhodobo usilujú o to, aby získali svoju autonómnu oblasť, no v podstate nemajú podporu žiadnej veľmoci.
Prečo sa povstalcom podarilo zvrhnúť režim až teraz?
Asadov režim bol podporovaný Iránom a Ruskom. Rusko má však obmedzené zdroje, pretože už skoro tri roky vedie vojnu proti Ukrajine. Irán je zas oslabený v dôsledku toho, že podporuje libanonské hnutie Hizballáh, ktoré už rok bojuje s Izraelom.
Pomoc pre Asada tak obmedzili, čo umožnilo povstalcom zvrhnút jeho režim. Jeho armáda bola tak oslabená, že na niektorých miestach ani nedochádzalo k výrazným bojom a povstaleckí bojovníci iba zaberali stále viac a viac sýrskeho územia.
Vo svetových médiách sa objavili aj dohady tom, že časť oficiálnej sýrskej armády bola ochotná obrátiť sa proti Asadovi a Rusko preto naňho zatlačilo, aby krajinu opustil.
Čo bude ďalej?
Z povstaleckých skupín je najsilnejšia džihádistická HTS, ktorá dobyla hlavné mesto Damask a zatiaľ je najpravdepodobnejšie, že práve ona preberie moc. Sľubuje jednotu a slobodu pre ľudí rôznych etnicít a náboženstiev. V minulosti však mala na svedomí aj vraždy civilistov a nie je jasné, či vystupuje zmierlivo iba aby si vylepšila PR doma aj v zahraničí a získala medzinárodnú podporu, alebo to myslí úprimne.
Hrozí aj to, že rôzne povstalecké skupiny a štáty, ktoré za nimi stoja, sa budú snažiť presadiť svoje záujmy, čo povedie k ďalším nepokojom. Vojna v Sýrii trvá už takmer 13 rokov a 9 mesiacov a hoci je diktátor Asad oficiálne zvrhnutý a krajinu opustil, budúcnosť je stále neistá. Sýrčania však oslavujú a tisícky z utečencov sa vracajú späť do krajiny.
Zdroj titulnéj fotky: Getty Images
