Druhá svetová vojna: Ako sa skončil najväčší konflikt 20. storočia?

Šesť rokov, milióny obetí a svet na pokraji zničenia. Fašisti prehrali, ale nepadli zo dňa na deň. Čo všetko sa muselo stať, kým sa vojna skončila – a čo z toho si treba pamätať aj dnes?

Druhá svetová vojna bola najkrvavejším konfliktom v dejinách ľudstva. Trvala šesť rokov a zomrelo v nej viac než 70 miliónov ľudí. Ku koncu však bolo jasné, že nacistické Nemecko to má zrátané. No samotný pád Tretej ríše neprišiel zo dňa na deň – predchádzali mu kľúčové momenty, ktoré postupne lámali os Nemecko–Taliansko–Japonsko. 

Ako presne sa tento brutálny konflikt skončil? A čo predchádzalo tomu, že sa svet po roku 1945 zobudil do novej reality?

✊ Prečo nezabúdať na 8. máj?

Nie je to len minulosť. Aj dnes vidíme útoky na slobodu, nenávistné prejavy voči menšinám, vojny a genocídy. 

8. máj je aj pripomienka toho, kam môže zájsť nenávisť, nacionalizmus a mlčanie väčšiny. Deň víťazstva nad fašizmom nám každý rok pripomína, že sloboda, demokracia a ľudské práva nie sú samozrejmosť. Sú výsledkom boja a našou úlohou by malo byť ich chrániť. 

🧨 Ako sa to celé začalo v Európe?

September 1939: Nacistické Nemecko napadlo Poľsko. O dva dni neskôr Británia s Francúzskom vyhlásili Nemecku vojnu. A tým sa to celé rozbehlo. 

Nemecko v útoku na Poľsko však nebolo samé – pár dní predtým Hitler uzavrel dohodu so Stalinom, tzv. pakt Molotov-Ribbentrop. Navonok o neútočení, ale v skutočnosti si v tajnom dodatku rozdelili východnú Európu.

O 17 dní neskôr vtrhol do Poľska aj Sovietsky zväz. Poľsko padlo skôr, než mu spojenci dokázali pomôcť a Európa bola v šoku.

⚔️ Kto bojoval proti komu?

• Štáty Osi: Nemecko, Taliansko, Japonsko
  
• Spojenci: najprv Británia a Francúzsko, neskôr aj Sovietsky zväz (od 1941) a USA (tiež od 1941). 

👉 Prečo sa spojil Sovietsky zväz so Spojencami, keď mal s nacistickým Nemeckom pakt? 

Napriek paktu Molotov-Ribbentrop Hitler Stalina zradil. V roku 1941 spustil Operáciu Barbarossa a podnikol masívny útok na Sovietsky zväz. Prečo? Jedným z dôvodov boli aj bohaté nerastné suroviny na jeho území. 

👉 Prečo sa pridali Spojené štáty? 

USA sa do vojny nechceli priamo zapojiť, no materiálne pomáhali Veľkej Británii. Okrem toho uplatňovali na Japonsko rôzne vývozné sankcie kvôli jeho výpadom v Číne a Indočíne. To sa Japonsku samozrejme nepáčilo a v decembri 1941 bombardovali leteckú základňu Pearl Harbor na Havaji. Američania tak priamo vstúpili do vojny aj so svojím obrovským zbrojárskym priemyslom. A práve to bol jeden z game changerov.

🎯 Game changery: Čo viedlo ku koncu druhej svetovej vojny v Európe

🎯 Bitka o Stalingrad (1942 – 43): Spočiatku rýchly postup Nemecka na východnom fronte smerom na Moskvu uviazol. Prestali byť schopní postupovať ďalej a Sovietsky zväz začal s protiútokom aj vďaka dodávkam zbraní od Spojencov, najmä USA a Britov. 

Hitler sa preto rozhodol začiatkom roka 1942 radšej zamerať na oblasť blízko mesta Stalingrad. Chcel sa tak dostať ku Kaspickému moru a nerastným surovinám. Nemci obliehali mesto niekoľko mesiacov, no Rusi nakoniec vyhrali a začali nepriateľa tlačiť späť.

Nacistické vedenie sa pokúsilo iniciatívu opäť strhnúť na svoju stranu útokom pri meste Kursk. Strhla sa tam najväčšia tanková bitka v histórii. Sovieti však o tom vopred vedeli od Britov, na útok sa dobre pripravili a bitku vyhrali.

⬅️ Stalinova armáda začína s protiútokom a mieri na západ.

🎯 Vylodenie v Normandii (1944): Americké a britské jednotky sa vylodili v Normandii na severe Francúzska, ktoré okupovali nacisti. Spojenci viedli silnú dezinformačnú kampaň a nemeckí vojaci tak netušili, kde presne sa vylodia. Spojenecké jednotky postupovali ďalej do Francúzska a postupne ho oslobodzovali. 

Potom postupovali z východu aj západu do Nemecka, ktorému dochádzali zdroje a jeho ustupujúca armáda nestihla zničiť mosty.

🎯 Jar 1945: Spojenci sa približujú k Berlínu. Hitler a jeho partnerka Eva Braun sa v bunkri zabijú. V rovnakom čase Talianski odbojári zajali a popravili talianskeho fašistického vodcu Mussoliniho aj s jeho milenkou. 

🎯 7. máj 1945: Nemecko podpísalo v Remeši bezpodmienečnú kapituláciu.

Lenže Sovieti neboli spokojní, že pri tom neboli ich významní lídri. Tak sa podpis opakoval v noci z 8. na 9. mája, už s ich generálmi a v Berlíne. Podpis sa uskutočnil o 22:43 stredoeurópskeho času.

Preto si v Európe pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája. Keďže je však Rusko v inom časovom pásme, v Moskve už bolo po polnoci. A práve preto si v Rusku (a niektorých postsovietskych štátoch) pripomínajú víťazstvo o deň neskôr.

Druhá svetová vojna sa však úplne skončila až 2. septembra 1945, keď Japonsko kapitulovalo po tom, ako Američania zhodili atómové bomby na mestá Hirošimu a Nagasaki. 

A čo Slovensko? 

Slovensko bolo od roku 1939 bábkovým štátom nacistického Nemecka. Na jeho čele stál prezident a katolícky kňaz Jozef Tiso a počas tohto obdobia sa na skupinách obyvateľov ako Židia, Rómovia, LGBTI+ ľudia páchalo násilie v rôznych podobách, vrátane popráv a deportácii do koncentračných táborov. V bezpečí neboli ani ľudia, ktorí sa týmto ľuďom snažili pomôcť. 

Nie všetci s režimom súhlasili, a preto 29. augusta 1944 vypuklo v Banskej Bystrici Slovenské národné povstanie. 

V skratke: Prečo sa udialo SNP?

Jeho súčasťou neboli len Slováci a Slovenky, ale aj ľudia viac ako 30 národností. 

Viac o SNP a ženách a menšinách v ňom si môžeš pozrieť v tomto videu 👇 

Október 1944 – Hoci bolo SNP potlačené, už koncom septembra a začiatkom októbra prekročila hranice na východnom Slovensku Červená armáda a po nej Prvý česko-slovenský armádny zbor. Neskôr sa pridala aj Rumunská kráľovská armáda. 

Kto prišiel oslobodiť (Česko-)Slovensko? 

🔑 Kľúčové momenty:

🔑Vstup Červenej armády a 1. česko-slovenského armádneho zboru 

Koncom septembra 1944 Červená armáda prekročila hranice východného Slovenska. Začiatkom októbra prichádza 1. česko-slovenský armádny zbor a v decembri Rumunská armáda. 

🔑 Oslobodenie Banskej Bystrice:

25. marca 1945 bola oslobodená Banská Bystrica, centrum Slovenského národného povstania.

🔑 Bratislavsko-brnianska operácia: 

Začala 25. marca 1945 a vyvrcholila oslobodením Bratislavy 4. apríla 1945

🔑 2. mája 1945 – Armády oslobodili posledné obce na Slovensku – Makov, Korňa a Klokočov na Kysuciach. 

Pohyblivú mapu bojov na území Slovenska si môžeš pozrieť na tomto odkaze. Stačí, keď sa na stránke prescrolluješ dole.

🔑 Príchod Američanov do Česka a oslobodenie Prahy 

V apríli 1945 prekročila hranice americká armáda a 5. mája oslobodila mesto Plzeň. Jednotky boli pripravené oslobodiť aj Prahu, no ZSSR to odmietol. Vraj, aby nedošlo k zmätkom pri premiestňovaní armád. V skutočnosti chcel ale Stalin aby Prahu oslobodili len vojská Červenej armády, aby mohol posilniť politický vplyv ZSSR v Československu. 

Oslobodenie nebolo ružové

Všetky zúčastnené vojská nepochybne zohrali kľúčovú úlohu pri spoločnom porazení fašizmu a nacizmu v Európe, no aj zo strany osloboditeľov dochádzalo k násiliu.

Niektorí vojaci Červenej armády okrádali civilistov a páchali sexuálne násilie aj na Slovensku. Stali sa neslávne známi obrovským množstvom znásilnení, ale aj iného násilia a vrážd najmä v Nemecku, kde sa takto mstili na civilnom obyvateľstve za hrôzy, ktoré páchali nacisti v ZSSR.

Ani iné armády neboli sväté. Aj keď v menšej miere, no aj americkí vojaci sa po vylodení v Normandii dopustili sexuálneho násilia vo Francúzsku a neskôr aj v Nemecku.

👉 Zo strany Sovietov šlo často o pomstu národom, ktoré vnímali ako nepriateľské. Práve za hrôzy, ktorých sa predtým na civilnom obyvateľstve ZSSR dopúšťali nacisti a ich spojenci. Slovenský štát poslal tiež v operácii Barbarosa svojich vojakov bojovať proti Sovietskemu zväzu, a napriek SNP, ktoré prebehlo neskôr, mohli Sovieti stále vnímať Slovákov ako nepriateľov.

Viac ako 7-tisíc obyvateľov Slovenska bolo tiež deportovaných do pracovných táborov v Sovietskom zväze, aby nahradili pracovnú silu stratenú vo vojne. Často boli vybraní úplne náhodne a niektorí sa už nikdy nevrátili. 

Počas druhej svetovej vojny krajiny tiež vyvíjali a Američania aj vyvinuli atómovú bombu, ktorú použili rovno na civilné obyvateľstvo. Aj predchádzajúce bombardovania celých miest – či už v Európe alebo v Japonsku – si vyžiadali obrovské strany civilných životov.

Eufóriu z víťazstva rýchlo vystriedalo delenie krajín pod sféry vplyvu ZSSR, USA a Veľkej Británie. A začali sa tiež preteky v hospodárskom raste, zbrojení a zastrašovaní medzi východným a západným blokom známe ako Studená vojna. 

Zdroj titulnej koláže: Canva, Wikimedia Commons