Fínsko sa v utorok 4. apríla 2023 oficiálne stalo 31. členom NATO. Vstup Fínov do Aliancie ovplyvnila vojna na Ukrajine, keďže sa ako susedia Ruska začali obávať o svoju bezpečnosť.
Vstupom Fínska do NATO sa zdvojnásobuje dĺžka hranice medzi NATO a Ruskom – stále však meria iba 2 500 km, čo je asi 10 % z dĺžky všetkých hraníc Ruska. Preto nie sú sťažnosti Ruska, že ho NATO obkľučuje, podložené reálnymi faktami.
Viac mýtov o rozširovaní NATO si prečítaj v statuse Róberta Ondrejcsáka, slovenského diplomata, ktorý je aktuálne veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve:
Fínsky vstup do NATO bol najrýchlejší v moderných dejinách Aliancie. Ich sused Švédsko na svoj vstup stále čaká, musí o tom rozhodnúť ešte Maďarsko a Turecko, no švédska bezpečnosť sa posilnila aj vďaka členstvu Fínska. Švédsko je aktuálne obklopené členskými krajinami NATO a prípadný ruský útok by tak bol značne komplikovanejší.
Načo nám je NATO?
NATO je skratka pre anglický názov North Atlantic Treaty Organization, teda Organizácia severatlantickej zmluvy. Najdôležitejšia funkcia tejto organizácie je vzájomná kolektívna obrana jednotlivých členov prostredníctvom vojenských síl.
To stručne znamená, že v prípade, ak by bol akýkoľvek člen napadnutý, všetky ostatné štáty sa zaviazali, že mu pomôžu brániť sa. Nemusí to však nevyhnutne znamenať, že prídu s tankami a lietadlami, môžu mu pomáhať aj inými spôsobmi.
To je obzvlášť pre malé krajiny, ako sme my, veľmi dobrý deal.
Viac o tom, čo je NATO, z čoho je financované a kto v ňom má najsilnejší hlas si prečítaj tu:
Rusko vyhlásilo, že vstup Fínska do NATO vníma ako útok na svoju bezpečnosť. Ako sme ale napísali, NATO je obranná organizácia, rozhodne nie útočná. Jej členovia sa zaviazali, že ak niekto z nich bude napadnutý, prídu mu na pomoc. V zmluve nie je žiadny článok o tom, že by niekomu museli pomáhať, ak by útočil on.
Nielen NATO, aj koniec známej premiérky
Fíni a Fínky nemajú len jednu novinku. Cez víkend sa u nich konali parlamentné voľby, ktoré dopadli v neprospech doterajšej premiérky Sanny Marinová. Výsledky sú tesné, medzi prvým a tretím miestom nie je rozdiel ani 1 percento, no jej Sociálnodemokratická strana Fínska skončila až tretia. Získala 19,9 percenta hlasov.
Predbehli ju konzervatívna Národná koaličná strana (20,8 percenta), odkiaľ bude zrejme nový premiér Petteri Orpo, aj nacionalistická Strana Fínov (20,1 percenta), ktorá je skeptická voči EÚ a vystupuje proti imigrantom. Vedie ju Riikka Purra, ktorá získala viac preferenčných hlasov, než ktorýkoľvek iný kandidát a podľa BBC bodovala aj medzi mladými voličmi, ktorých dokázala osloviť cez TikTok.
Ešte nie je jasné, s kým víťaz volieb vytvorí novú vládnu koalíciu, no vo Fínsku končí éra premiérky, ktorá búrala mýty o veku či pohlaví. Fínsku spoločnosť tiež polarizovala, keď uniklo video z párty, kde sa divoko zabávala.
Alebo keď zverejňovala fotky z rockových festivalov, na ktorých namiesto konzervatívnych kostýmov nosila koženú bundu a kanady.
Pravdepodobný nový premiér, 53-ročný skúsený politik Orpo, bude pre Fínsko návratom na konzervatívnejšiu cestu. Koniec-koncov, portál Politico ho nazval “Pán Spoľahlivý”.
