Generácia,
ktorá sa zaujíma

Expert na Náhorný Karabach: Rýchle víťazstvo Azerbajdžan posmelilo, môže zaútočiť znova

Azerbajdžan koncom septembra zaútočil na Náhorný Karabach a bleskovo ho obsadil. Územie obývané etnickými Arménmi sa po 24 hodinách konfliktu zmenilo na mestá a dediny duchov, pretože ho väčšina obyvateľov opustila. O čo v tejto vojne išlo a aké môže mať pokračovanie? 

Až do tohto konfliktu žilo v Náhornom Karabachu oficiálne asi 120-tisíc Arménov. Po tom, ako Azerbajdžanci vtrhli do ich miest a dedín, sa títo ľudia zbalili a odišli. Báli sa o svoje životy a sami sa nevedeli brániť, vybrali si preto možnosť úteku.

Z Náhorného Karabachu utieklo po útoku Azerbajdžanu do konca septembra viac ako 100-tisíc etnických Arménov a na Náhornom Karabachu sa preto hovorí o etnických čistkách. Svoj nový domov hľadajú v Arménsku. Zdroj foto: gettyimages

O akom území hovoríme?

Náhorný Karabach je územie v Azerbajdžane, ktoré sa rozprestiera v horách na jeho juhozápade. Azerbajdžan je jednou z krajín Južného Kaukazu na rozhraní Európy a Ázie. Nachádza sa na brehu Kaspického mora a susedí zo severu s Gruzínskom a Ruskom, na juhu s Iránom a na západe s Tureckom. Má ešte jedného západného suseda, ktorý je pre pochopenie tohto konfliktu kľúčový – Arménsko. 

Zdroj: Denník N

Hoci sa Náhorný Karabach nachádza v Azerbajdžane, pred 19. septembrom tvorili 95 % jeho obyvateľov etnickí Arméni. Môžeme ho preto vnímať aj ako etnickú enklávu Arménska. 

Etnická enkláva vzniká tam, kde na jednom súvislom území žije národ, ktorý si udržiava svoj jazyk, kultúru aj zvyklosti a toto územie je zároveň úplne obklopené iným štátom. V Náhornom Karabachu takto žili Arméni, ktorí boli ale z každej strany obklopení Azerbajdžancami.  

Prečo vznikol konflikt o Náhorný Karabach?

Prvá veľká vojna

Kľúčové je vedieť to, ako sa rozdávali karty po rozpade Sovietskeho zväzu. Z Arménska a Azerbajdžanu sa stali dve samostatné republiky. Problém však vznikol pri otázke, komu pripadne Náhorný Karabach – územie v Azerbajdžane obývané Arménmi. 

Arménsko a Azerbajdžan sa počas rozdeľovania nevedeli dohodnúť, preto medzi sebou začali vojnu. Tá trvala dlhých 6 rokov, od 1988 až do roku 1994. Počas tohto konfliktu zomrelo viac ako 30 000 ľudí. 

„Vtedy malo navrch Arménsko a Azerbajdžanci boli z toho regiónu a okolia vytlačení. Stav, keď Arménsko kontrolovalo Karabach, bol viac-menej zakonzervovaný do roku 2020, aj keď s menšími konfliktmi. Medzičasom sa na území Azerbajdžanu objavili ropa a zemný plyn, vďaka čomu pomerne zbohatol a investoval do vojenskej techniky,” hodnotí situáciu do roku 2020 Ján Cingel.

Zdroj: giphy.com

Bod zlomu: Rok 2020

Viac ako 25 rokov sme o tomto regióne takmer nepočuli. Aj keď občasne dochádzalo k stretom medzi Azerbajdžancami a Arménmi, vždy to napokon utíchlo. K zlomu v konflikte o Náhorný Karabach došlo v roku 2020. Azerbajdžan, ktorý sa medzičasom poriadne vyzbrojil, napadol územia kontrolované etnickými Arménmi. 

„V septembri 2020 sa Azerbajdžanu podarilo dobyť 7 regiónov okolo Karabachu a tiež významnú časť samotného Karabachu. Išlo však o veľmi krvavú vojnu. Zo strany Azerbajdžanu došlo k viacerým zverstvám. Jeho vojaci zabíjali civilistov, odrezávali im hlavy a podobne. Arménsko bolo porazené a prinútili ho rokovať o ďalšom usporiadaní tohto regiónu. O dohody sa pokúšali aj dlhé roky predtým, ale ani jedna strana nechcela ustúpiť. Arménsko však po vojne v roku 2020 uznalo, že Karabach je teritoriálnou súčasťou Azerbajdžanu,” približuje expert na Kaukaz.

Jednodňová vojna: September 2023

Časť Náhorného Karabachu však naďalej kontrolovali Arméni a to sa Azerbajdžanu nepáčilo. Využil to, že má vojensky navrch a 19. septembra obsadil de facto za 24 hodín územie celého Náhorného Karabachu. Vynechal diplomatické rokovania a Arméni, ktorí v tejto oblasti žili, boli viac-menej donútení k odchodu do Arménska. 

Náhorný Karabach / zdroj: Canva

Prečo sa o toto malé územie vôbec bojovalo?

Azerbajdžan mal prakticky 2 dôvody: 

  1. Náhorný Karabach bol etnickou enklávou Arménska, nad ktorou Azerbajdžan nemal kontrolu, a to napriek tomu, že všetky krajiny sveta ju uznávali ako jeho vlastné územie.
  2. Časť Arménska zasahuje do územia Azerbajdžanu a rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. Azerbajdžan môže chcieť niektoré územia Arménska zabrať a vytvoriť tak prepojenie medzi východom a západom Azerbajdžanu. 

Arménsko malo jeden hlavný dôvod:

Chcelo uchrániť svojich etnických blízkych. Arménci ani nežiadali, aby Náhorný Karabach bol uznaný ako časť Arménska. Jediné, čo chceli, bolo, aby obyvatelia, ktorí tam žili, boli pred Azerbajdžancami chránení (napríklad medzinárodným dohovorom alebo medzinárodnými mierovými silami). Mali strach a veľmi zlé skúsenosti z predošlých vojen. Azerbajdžanci ich zabíjali, odrezávali im hlavy, ničili im kultúrne pamiatky a kostoly. 

Kto je na čej strane?

Z pohľadu medzinárodnej politiky sú dôležité 2 pohľady: Východ a Západ.

Rusko zohrávalo v celom konflikte dôležitú úlohu, keďže celý Južný Kaukaz je bývalým územím Sovietskeho zväzu. Rusi sú s Arméncami v spoločnej vojenskej aliancii, predstav si to ako malú obdobu NATO. Keď sa nejakému partnerovi niečo deje, máš mu prísť pomôcť. 

Od roku 2020 (po krvavých bojoch) boli v Náhornom Karabachu nasadení ruskí „mierotvorcovia,” ktorí mali zabezpečiť, aby Azerbajdžanci nevyvražďovali etnických Arméncov.  

V praxi to však nedokázali. Keď Rusko začalo s vojnou na Ukrajine, časť svojich vojakov a  vojenskej techniky z Karabachu stiahlo a poslalo radšej do bojov o Kyjev.

Jednodňová bitka o Karabach v septembri 2023 ukázala, že sa na Rusko ako ochrancu nedá spoľahnúť: „Význam  ruských mierotvorcov sa ukázal najmä počas tejto poslednej jednodňovej vojny. Keď sa stiahli zo svojich pozícii, umožnili Azerbajdžanu zaútočiť na Náhorný Karabach a etnických Arménov neochránili. Rusi už aj skôr spolupracovali s Azerbajdžanom a vedeli, čo sa chystá, ale nechali to tak, lebo chceli istým spôsobom potrestať Arménsko za to, že sa po roku 2020 začalo obracať skôr na Západ a k Európskej únii. Uvedomovali si totiž, že Rusko im už nebude schopné garantovať bezpečnosť,” hodnotí prezident think tanku Strategic Analysis Ján Cingel.

Zdroj: giphy.com

Európska únia a USA sú na strane Arménska a pôvodných obyvateľov Náhorného Karabachu. Agresiu a etnické čistky Azerbajdžanu odsúdili a Arméncom prisľúbili pomoc. Arménsko je totiž demokratickejšia krajina ako autokratický Azerbajdžan, kde vládne len jedna rodinná dynastia. Rusku sa však nepáči, že sa Arménsko čoraz viac približuje k slobodnému Západu, preto ho svojím spôsobom potrestalo tak, že jeho ľuďom v konflikte nepomohlo.

Ako sa konflikt môže vyvíjať ďalej a čaká nás nával utečencov?

Vojna o Náhorný Karabach sa po odchode Arméncov z územia prakticky skončila: 

„Odhaduje sa, že v Náhornom Karabachu žilo pred septembrovým konfliktom okolo 120 000 etnických Arméncov a asi 105 000 z nich odtiaľ odišlo. Drvivá väčšina odišla, pretože sa bála o svoj život a majetok a po historických skúsenostiach už nedôverovali tomu, že by Azerbajdžan dokázal ochrániť ich práva. 

Títo ľudia určite ďalej nepôjdu. Väčšina z nich má rodinu a príbuzných v Arménsku, preto sa presťahovali práve tam. Arménsko túto kapacitu určite zvládne. Už po roku 2020 odišlo z Karabachu minimálne 50 000 ľudí a tí už žijú v Arménsku a usadili sa tam. Neočakávam, že by teraz Arméni utekali do Európy, ak teda Azerbajdžan nenapadne samotné Arménsko,” hovorí analytik Jána Cingel a domnieva sa, že konflikt v Náhornom Karabachu by mohol mať aj ďalšie dôsledky. Azerbajdžan môže využiť to, že sa aktuálne cíti posmelený tým, že situáciu v Náhornom Karabachu vyriešil vojensky a prakticky bez odporu Západu – EÚ aj USA. 

Situáciu na Kaukaze pre ZmudriG okomentoval Ján Cingel – prezident slovenského Think Tanku Strategic Analysis, ktorý existuje od roku 2020. Predtým pracoval pre GLOBSEC, kde sa venoval predovšetkým projektom v zahraničí, hlavne na Balkáne a v krajinách východného partnerstva (južný Kaukaz, Moldavsko či Ukrajina). Problematike Náhorného Karabachu sa odborne venuje 13 rokov a región južného Kaukazu aj pravidelne navštevuje.  Foto: Ján Cingel/ Think Tank Strategic Analysis

Azerbajdžan totiž bude pravdepodobne chcieť prepojiť svoje územie „mostom“ cez Arménsko. Ak sa pozrieme na mapu, tak Arménsko rozdeľuje východnú a západnú časť Azerbajdžanu. To prepojenie by však bolo možné len na úkor časti územia, ktoré by uchmatli Arménsku. V tomto má Azerbajdžan podporu Turecka, ktoré chce vytvoriť prepojenie turkických národov – od Turecka až po Čínu. Preto by im to hralo do karát. Arménsko je oslabené a ak nezíska nejakú väčšiu pomoc, Azerbajdžan to môže využiť a skúsiť to s útokom znova, ” uzatvára Cingel.

Na územie Nachičevanu, ktoré je práve tou západnou, oddelenou časťou Azerbajdžanu, upozorňujú viacerí odborníci. Ak sa Azerbajdžan rozhodne svoje územie „sceliť,“ práve táto oblasť sa môže stať predmetom konfliktov v najbližších rokoch.

Zdroj titulnej fotografie: Canva

Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.

Reklama

Vyber si viac z News