Možno si už zachytil/a, že v posledných týždňoch sa veľa rieši Fond na podporu umenia. Ale čo to vlastne je, prečo vznikol a prečo sa teraz vedie okolo neho taká veľká debata? Poďme si to vysvetliť.
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá vznikla, aby o peniazoch pre kultúru nerozhodovali len politici, ale aj odborníci z kultúrnej obce. To malo zaručiť, že podpora pôjde tam, kde má zmysel, a nebude závisieť od politických sympatií.
Dnes sa však situácia mení. V rade fondu už nesedia len odborníci, ale predovšetkým nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). A ich rozhodnutia odborníci čoraz hlasnejšie kritizujú za netransparentnosť a ohrozenie kultúrnych inštitúcií ako sú knižnice, múzeá a galérie.
Nominant/ka je človek, ktorý je nominovaný do určitej pozície. To znamená, že napríklad minister/ka, politická strana, vláda a podobne si sama a podľa vlastných kritérií a zváženia vyberie, koho do určitej pozície vymenuje.
Čo sa stalo na zasadnutí rady Fondu na podporu umenia?
Rada Fondu na podporu umenia je najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o rozdeľovaní peňazí, rozpočte a riaditeľovi fondu. Členovia rady každý rok pripravujú rozsiahle plány rozdelenia financií na ďalší rok pre umelcov a inštitúcie, čo sa volá aj Štruktúra podpornej činnosti.
Je to veľmi komplexný a zložitý dokument. Napríklad na rok 2025 bol rozpísaný na 256 strán. Tento rok sa však zmenil. Ako?
Hoci oficiálny dokument zatiaľ nie je k dispozícií, podľa dostupných informácií má nový dokument len zopár strán. Z podporovaných aktivít vraj úplne vypadol napríklad nákup nových kníh do knižníc aj podpora pre kultúrne centrá. Tie sú často jediným miestom, kde sa môžu v regiónoch kreatívni ľudia stretávať a tvoriť umenie.
Kritika toho, ako sa tento rok tvoril dokument Štruktúry podpornej činnosti sa týka aj transparentnosti. Verejnosť má zo zákona právo byť prítomná na rokovaniach rady alebo aspoň sledovať livestream zo zasadnutia. Rada však rozhodla o prerozdelení viac ako 30 miliónov eur na rok 2026 za zatvorenými dverami.
Stretnutie k tejto téme presunuli z 10:00 na 9:00 bez toho, aby o tom niekoho informovali. Streamovanie im údajne nešlo zapnúť a politikov, novinárov, umelcov či zástupcov vysokých škôl na zasadnutie jednoducho nevpustili. Predseda Rady Matúš Oľha argumentoval aj tým, že nemajú SBS, aby skontrolovali ľudí, ktorí chcú prísť na zasadnutie, či mu nechcú ublížiť.
Predsedu konfrontovala poslankyňa Dana Kleinert (Progresívne Slovensko) s tým, že odignoroval žiadosť samospráv a miest prekonzultovať s nimi tieto financie. Otázky dostal aj riaditeľ fondu František Kornaj, ktorý však namiesto odpovede odišiel z miestnosti.
Kultúrna obec je nahnevaná
Rada Fondu na podporu umenia je v súčasnosti v kríze. Začiatkom tohto roka nemala dostatok členov na prijímanie rozhodnutí, keďže niekoľkým členom uplynulo funkčné obdobie a jeden sa vzdal funkcie.
V rade, ktorá má mať 13 členov, ich tak ostalo iba šesť a hrozila paralýza celej inštitúcie, keďže ministerstvo kultúry včas nevyhlásilo výzvy na doplnenie voľných miest. Nakoniec tak spravilo, no rada má stále iba 9 členov.
Situáciu vo fonde zhoršujú politické zásahy a menenie pravidiel prideľovania podpory za zatvorenými dverami. Fond navyše neprijal krátkodobé ani strednodobé ciele, ktoré by si podľa zákona mala Rada určovať. Chýbajú harmonogramy výziev a jasné priority.
Objavili sa aj podozrenia, že niektoré dotácie boli pridelené bez toho, aby sa viazali na oficiálne vyhlásenú výzvu. Za normálnych okolností totiž najskôr fond vyhlási nejakú výzvu, v ktorej je uvedené, že žiadatelia môžu do nejakého dátumu podávať projekty.
Vo výzve sa píše aj o čom by tie projekty zhruba mali byť, či má ísť napríklad o divadlo alebo film, prípadne nejaké tematické zameranie. Umelci a umelecké súbory potom môžu predkladať svoje projekty na toto zadanie a z nich fond vyberie tie najlepšie, ktoré podporí.
V tomto prípade nebola žiadna výzva ani len vyhlásená, ale fond obdržal žiadosti o podporu vyše 750-tisíc eur. Všetky prišli poštou z Ministerstva kultúry SR.
Okrem toho sa stalo aj to, že aj keď bola vyhlásená normálna výzva a odborníci vybrali projekty, ktoré odporúčali podporiť, rada ich rozhodnutia viackrát zvrátila. To vyvolalo protesty umeleckej obce.
Prečo majú rozhodovať o financiách pre kultúru odborníci a nie len nominanti ministerstva?
Problémom, ktorý začína byť čoraz reálnejší je to, že ministerstvo kultúry si môže vyberať, aké umenie a projekty bude podporovať a môže pritom sledovať vlastnú agendu. Ak o tom, kto dostane a kto nedostane peniaze rozhodujú len politickí nominanti, hrozí, že z verejných zdrojov budú podporovať len tie „správne“ projekty, ktoré vyhovujú aktuálnej moci.
Fond pritom vznikol práve preto, aby bol nezávislý od politiky a aby rozhodovali ľudia, ktorí kultúre rozumejú. Odborníci dokážu posúdiť umeleckú a spoločenskú hodnotu projektov lepšie než úradníci či politici.
Ak fond stratí túto nezávislosť, prichádzame o záruku, že kultúra bude podporovaná spravodlivo a podľa kvality – nie podľa vzťahu ku vládnucím stranám.
Fond na podporu umenia by mal aj naďalej zostať nezávislý a garantovať, že kultúra nebude rukojemníkom politiky.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
