Ak si myslíš, že globálne otepľovanie je len problém vysušených oblastí v Kalifornii, alebo Austrálii, tento článok ti dá rýchly reality check.
🍃 Projekt bol realizovaný vďaka podpore Nadácie VÚB.
Možno si doteraz žil/a v tom, že na Slovensku sme v srdci Európy v bezpečí pred klimatickou krízou. Veď voda vo Váhu stále tečie, máme kopec lesov a pitnej vody na rozdávanie. Extrémne sucho a horúčavy na začiatku júla nám ale ukazujú, že klimatická kríza sa nás týka oveľa viac, než sme si mysleli.
Sucho neznamená len vyschnuté záhradky
Otepľovanie neznamená len to, že sa v lete dlhšie opáliš na kúpalisku, a že musíš častejšie poliať paradajky na balkóne.
Znamená to drahšie potraviny v obchodoch, vysychajúce studne na dedinách, ničivé lesné požiare, ale aj ľudské životy.
Extrémne výkyvy počasia zabili už viac ako 1 200 ľudí a suchá, horúčavy a záplavy stáli Slovensko už len teraz 2,54 miliardy eur. To všetko sú peniaze, ktoré mohli zlepšovať školstvo, alebo zdravotníctvo.
Ani so zásobami pitnej vody to nevyzerá najoptimistickejšie. Najnovšie dáta zo SHMÚ hovoria, že:
🔥Od roku 2000 klesol prietok vôd v našich riekach o 20 až 30 percent.
🔥Podzemná voda, z ktorej čerpáme pitnú vodu pre milióny ľudí, klesá v nížinách tempom 10 až 20 centimetrov za rok.
🔥Podľa SHMÚ je dnes rezerva vody v pôde 60 percent pod normálom.
Prečo je to tak? V dôsledku klimatickej zmeny sa počas horúčav vyparuje oveľa viac vody. Prší však menej a nepravidelne, takže sa voda nestíha vracať späť do pôdy. Keď k tomu pripočítame masívne odčerpávanie vody pre poľnohospodárstvo, máme zarobené na vážny problém. Vodu teda ešte stále máme, ale nie navždy.
Sucho a horúčavy nie sú náhodné obdobia
V minulosti skutočne existovali obdobia sucha. No merania sucha SHMÚ ukazujú, že za posledných 20 rokov máme u nás namiesto niekoľkých daždivých dní tri extrémne búrky a potom znova mesiac sucha. V priemere je tiež u nás teplejšie o 1,5 stupňa a suchšie o 15 percent oproti dlhodobému priemeru.
👉Čo to znamená? Ak by bolo aj sucho za posledné roky prirodzený cyklus, nastával by postupne celé desaťročia. Teraz sa ale tento proces extrémne zrýchlil.
Čo sa týka horúčav, možno si už počul/a argument, že niektoré letá zvykli byť extrémne horúce.
Nasledujúci obrázok však ukazuje vývoj priemernej teploty na Slovensku od roku 1850 po súčasnosť. Každý pásik reprezentuje jeden rok – modré sú chladnejšie, červené horúcejšie. Zatiaľ čo červené pásiky boli v minulosti skôr výnimkou, posledné roky sú na bežnom poriadku.
Vývoj priemernej ročnej teploty od roku 1850 dodnes.
Čo spôsobuje sucho a horúčavy?
Odpoveď už zrejme poznáš. Všetky tieto extrémy poháňa klimatická kríza, ktorá vzniká nadmerným vypúšťaním skleníkových plynov ako ako oxid uhličitý (CO₂), metán a oxid dusný.
Tieto plyny sa nachádzajú prirodzene v atmosfére, ale ich nadmerná produkcia cez priemysel, dopravu, alebo poľnohospodárstvo spôsobuje, že v atmosfére zadržiavajú infračervené žiarenie. Práve to spôsobuje globálne otepľovanie aj extrémne výkyvy počasia.
Okrem priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva prispieva k tomuto otepľovaniu aj odlesňovanie.
Stromy a aj ich korene a lesná pôda fungujú ako obrovské pľúca Zeme. Počas svojho života nasávajú a ukladajú v sebe skleníkový plyn oxid uhličitý. Keď lesy vyrubujeme neprichádzame len o filter, ale uvoľňuje sa aj uhlík uložený v nich.
Lesy tiež odparujú vodu, vytvárajú oblaky a chladia svoje okolie. Keď ich vyrúbeme, namiesto chladivého tieňa nám zostane len holá prehriata pôda.
Nenechaj sa nachytať
Keď nabudúce vo feede natrafíš na video, alebo komentár, ktoré zľahčuje klimatickú krízu na Slovensku, polož si tieto tri jednoduché otázky:
👉 Ak ti niekto ukazuje fotku rozvodneného potoka na Liptove, pýtaj sa: Ako vyzerá celková mapa sucha SHMÚ v rovnakom čase? Jeden lokálny dážď sucho v celej krajine nezachráni.
👉 Keď niekto tvrdí, že výruby v lesoch sú len bežný biznis a s vodou nič nemajú, pýtaj sa: Ako jedna vec v prírode vplýva na druhú? Krajina bez stromov totiž vodu neudrží.
👉 Čo hovorí dlhodobý trend? Je toto extrémne teplé leto naozaj len náhoda, alebo reálne čísla za posledné desaťročia ukazujú jasný a nebezpečný smer?
Klimatická kríza nie je len strašiak z budúcnosti, ale realita, ktorú žijeme na juhu Slovenska, na Orave, či v Sabinove. Ak ti niekto na TikToku tvrdí, že jedno upršané popoludnie dokazuje normálnosť počasia, ukazuje ti len výsek bez kontextu.
Klikni radšej na interaktívne mapy SHMÚ, alebo InterSucho a sprav si obraz sám/a.
