„Počas volebného víkendu sa intenzívne šírili dezinformácie, napríklad o údajných protestoch pred budovou Európskeho parlamentu. Prostredníctvom živých vysielaní sme ukázali, že tam v skutočnosti nič také neprebieha,“ opisuje svoje nedávne skúsenosti Delphine Colardová, hovorkyňa europarlamentu a vedúca oddelenia hovorcu. Dôležitou súčasťou jej práce je vyvracanie nepravdivých informácií o činnosti parlamentu.
Pred júnovými voľbami si zriadil Európsky parlament aj účet na TikToku. Európski úradníci tak urobili aj napriek tomu, že táto sociálna sieť u nich vzbudzuje určité obavy.
„Jednoducho, bolo pre nás dôležité byť na platforme, kde sa nachádzajú milióny mladých ľudí, pretože máme milióny mladých Európanov, ktorí rozhodovali o výsledku volieb,“ vysvetľuje Colardová, prečo sa Parlament rozhodol na tejto sociálnej sieti zaregistrovať.
V rozhovore sa dozvieš:
- Ako v Európskej únii bojujú proti dezinformáciám?
- Aké dezinformácie sa šírili pred európskymi voľbami?
- Má parlament nejaké páky na to, aby potrestal ľudí, ktorí šíria dezinformácie?
Pracujete ako hovorkyňa Európskeho parlamentu, ale zároveň ste veľmi oddaná boju proti dezinformáciám. Ako vyzerá tento boj?
V prvom rade, nebojujem proti nim ja sama, je to úloha celého Európskeho parlamentu. Poslanci sa od roku 2015 intenzívne venujú tejto problematike, keďže dezinformácie predstavujú vážnu hrozbu pre demokraciu.
Prijali sme viaceré opatrenia, napríklad sme založili strategické komunikačné oddelenie na boj proti dezinformáciám a osobitný výbor sa tri roky podrobne zaoberal ich vplyvom na demokratické procesy.
Pracujeme na viacerých frontoch. Sledujeme vznik nepravdivých informácií a rozhodujeme sa, či na ne treba reagovať. Zároveň sa snažíme poskytnúť ľuďom čo najviac presných informácií v ich jazyku ešte skôr, než sa dezinformácie rozšíria.
Naším ďalším cieľom je budovanie odolnosti spoločnosti. To zahŕňa spoluprácu s médiami, fact-checkingovými organizáciami a občianskou spoločnosťou. Snažíme sa učiť ľudí, ako si overovať informácie. Vytvorili sme napríklad kompas, ktorý pozostáva z desiatich základných krokov, ktoré môžu pomôcť pri odhaľovaní dezinformácií.
Odolnosť spoločnosti sa snažíme budovať aj cez obsah na sociálnych sieťach. Vysvetľujeme na nich taktiky a správanie aktérov dezinfoscény. Hovoríme o tom, ako títo ľudia využívajú extrémne emócie alebo vytrhnú informácie z kontextu a spravia z nich dezinformácie.
A funguje takéto vysvetľovanie? Pretože ako hovoríte, dezinformácie útočia na emócie. Dá sa proti nim bojovať faktami?
Musíme to robiť. Nič iné nám nezostáva. Ľudia musia pochopiť, že demokracia stojí na faktoch. Ak však chceme, aby robili informované rozhodnutia, musíme im zabezpečiť prístup k presným údajom.
Myslím si ale, že sme na správnej ceste. Pred desiatimi rokmi sme nemali organizácie na overovanie faktov na európskej úrovni. Dnes máme takých organizácií viacero, napríklad Stredoeurópske observatórium digitálnych médií a Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií. V rôznych členských štátoch máme takisto ďalšie organizácie, ktoré sa špecializujú na fact-checking.
Okrem toho sa nová legislatíva, ako Nariadenie o digitálnych službách (známa aj pod skratkou DSA), zameriava na väčšiu transparentnosť na sociálnych sieťach a od online platforiem ako napríklad Meta či Amazon vyžaduje zodpovednejší prístup.
Zákon o digitálnych službách (DSA) upravuje činnosť online platforiem ako sú sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami či portály pre online cestovanie a ubytovanie. Hlavným dôvodom, prečo tento zákon vznikol, je obmedziť nelegálne a škodlivé aktivity na internete a zastaviť šírenie dezinformácií.
Napríklad, keď vám na sociálnych sieťach vyskočí politická reklama, vďaka našim nariadeniam viete, kto ju platí. Veľa sa toho za posledné obdobie zmenilo k lepšiemu. Boj s dezinformáciami však nikdy nekončí.
Vedeli by ste uviesť konkrétnu skúsenosť s dezinformáciami, ktorú ste museli aktívne riešiť?
Myslím, že to bolo práve počas európskych volieb 9. júna tohto roku. Pred voľbami sme si analyzovali situáciu a zistili sme, že sa veľmi pravdepodobne začne šíriť naratív o zmanipulovaných voľbách. Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií a fact-checkingové organizácie z členských štátov nám to taktiež potvrdili.
Objavili sa aj falošné informácie o tom, ako voliť a snaha odradiť ľudí od účasti na voľbách. Počas volebného víkendu sa intenzívne šírili dezinformácie, napríklad o údajných protestoch pred budovou Európskeho parlamentu.
Na tieto dezinformácie sme reagovali už 72 dní pred voľbami. Ľudí sme uisťovali, že voľby sú bezpečné a že nedôjde k manipulácii s výsledkami. Pri protestoch, ktoré údajne mali prebiehať pred parlamentom, sme situáciu riešili živými prenosmi. Prostredníctvom nich sme ukázali, že tam v skutočnosti nič také neprebieha a fotografie, ktoré sa šírili, boli v skutočnosti zo starších protestov poľnohospodárov.
Postupujete vždy takto alebo máte vyskúšané aj iné stratégie?
Strategické mlčanie je tiež možnosť. Ak reagujeme na každú dezinformáciu, môžeme jej šírenie len posilniť. Je na každom z nás, aby sme si informácie, ktoré šírime ďalej, overovali. Vidím veľký zmysel aj v tom, aby sme pomáhali ľuďom, ktorí sú okolo nás. Ľudia mi často hovoria, že mladých treba učiť pracovať s informáciami na internete, no ja si myslím, že majú oveľa väčšiu mediálnu gramotnosť ako ich rodičia či starký rodičia. Aj mladí môžu pomôcť starším generáciám pochopiť sociálne siete a vysvetľovať im, ako fungujú dezinformačné bubliny.
Jednoduchá otázka od vnúčat ako: Babi, dedko, naozaj chceš toto zdieľať? môže veľa zmeniť.
TikTok Európskeho parlamentu je pomerne nová vec. Vidíte v ňom prínos? Prečo si Európsky parlament TikTok zriadil?
Vedeli sme, že na TikToku je veľa ľudí, ktorí neponúkajú práve faktické informácie a populárnych je tam aj veľa aktérov dezinfo scény. Preto sme pred júnovými voľbami pociťovali potrebu byť na TikToku. Či už pre prvovoličov alebo iných mladých ľudí, ktorí získavajú informácie o voľbách práve zo sociálnych sietí.
@europeanparliament What is an MEP? A plenary session? Hemicycle? Or committee meeting? Let's bring you up to speed on these terms in EU jargon explained. Want to know more? Let us know in the comments. #eu #europeanparliament #mep #plenary #hemicycle #committee ♬ Relaxed – MC Mablo Dos Paredões
V niektorých krajinách EÚ môžu voliť už 16-roční. Sama mám doma tínedžerov a viem, že tlačené médiá nesledujú. Jednoducho, bolo pre nás dôležité byť na platforme, kde sa nachádzajú milióny mladých ľudí, pretože máme milióny mladých Európanov, ktorí rozhodovali o výsledku volieb. Chceli sme sa k nim dostať bližšie.
Nebolo to ťažké rozhodnutie, keďže Európska únia pristupuje k tejto čínskej sociálnej sieti opatrne?
Európska únia rieši hlavne bezpečnosť, legitimitu, transparentnosť, ochranu novinárov a podobné veci. Takže hoci sme na TikToku prítomní, používame ho spôsobom, ktorý minimalizuje riziká pre bezpečnosť a infraštruktúru parlamentu.
Ako technológia deepfake a umelá inteligencia zmenili boj proti dezinformáciám v EÚ?
Umelá inteligencia, hlavne tá generatívna, prináša nové výzvy. Na jednej strane uľahčuje tvorbu a šírenie zmanipulovaných informácií. Videli sme to napríklad aj počas predvolebných kampaní po celej EÚ.
Zároveň však môže pomôcť aj pomáha fact-checkerom. Momentálne nevieme povedať, či bude AI viac používaná „na dobré“ alebo „na zlé“.
Neexistuje zázračné riešenie, ktoré by okamžite eliminovalo riziká spojené s AI a dezinformáciami. Je to beh na dlhé trate. Napríklad, v roku 2024 sme v parlamente prijali Zákon o umelej inteligencii. Veľkú úlohu v boji proti dezinformáciám zohrávajú aj členské štáty, novinári, médiá a každý jeden občan Európskej únie. Na to, aby sme proti nim mohli bojovať, musíme spolupracovať.
Existujú nejaké tresty, ktoré môže Európska únia uplatniť voči ľuďom šíriacim dezinformácie?
Za posledné roky prijal Európsky parlament niekoľko nových zákonov, ktoré sa snažia bojovať proti dezinformáciám. Nový dôležitý zákon, ktorý sa venuje aj týmto témam je Zákon o digitálnych službách (Digital Services Act).
Ak platformy alebo technologické spoločnosti podnikajúce v EÚ nedodržia pravidlá podľa DSA, môžu byť pokutované.
Po ruskej invázii na Ukrajinu boli tiež uvalené sankcie na ruské médiá šíriace dezinformácie a propagandu na podporu ruských vojnových snáh a oslabenie Ukrajiny či európskej podpory pre Ukrajinu.
Môžeme vôbec vyhrať vojnu proti dezinformáciám?
Boj proti dezinformáciám nikdy nekončí. Ide o dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu všetkých – od inštitúcií, cez médiá, až po jednotlivcov. Musíme sa taktiež neustále prispôsobovať novým nástrojom a technológiám, ktoré používajú dezinformátori na šírenie klamlivých naratívov.
Čelíme veľkej výzve. Verím však, že ak budeme ďalej podporovať mediálnu gramotnosť, kvalitnú žurnalistiku a schopnosť rozlišovať fakty od fikcie, dokážeme udržať demokraciu silnú.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
