Nasralláh, Hizballáh, Izrael, pagere a hlavne tisícky civilných obetí. Prečo sa Izrael a Hizballáh navzájom ostreľujú, a prečo Izrael na Libanon zaútočil už aj pozemne? Koľko obetí si ich útoky už vyžiadali a čo eskalácii konfliktu predchádzalo?
⚠️ Súčasťou článku sú odkazy na videá, ktoré zobrazujú bombardovanie a iné zábery ľudského utrpenia. Ak by mohli v tebe vyvolať negatívne pocity, alebo zhoršiť tvoje psychické zdravie, zváž ich sledovanie.
V reportáži BBC reportérka stojí pred sutinami rodinného domu, kde len pred niekoľkými hodinami zomreli deviati členovia rodiny. Zábery pochádzajú z dediny na juhu Libanonu a medzi obeťami boli deti aj tehotná žena. Spod kusov kameňa pretŕča posteľná bielizeň a kúsky farebného detského oblečenia. Novinárka na záver dodáva že vo vojne nesmie byť cieľom civilné obyvateľstvo.
Posledné týždne izraelská armáda intenzívne bombarduje juh a východ Libanonu a aj hlavné mesto Bejrút. Rakety cielili aj na obytné časti a miesta kde sa nachádzajú civilisti. Do pondelka 30. septembra zabili útoky tisíc ľudí a ďalších 6-tisíc bolo zranených.
Ľudia tiež utekajú z bombardovaných miest. Cesty sa plnia autami a ľudia berú len to najdôležitejšie. Svoje domovy musel opustiť už milión obyvateľov a obyvateliek.
Izrael tvrdí, že útoky podniká za účelom zničiť infraštruktúru skupiny Hizballáh, ktorá v Libanone pôsobí a útočí odtiaľ na Izrael. V noci z 30. septembra na 1. október preto začal aj pozemnú inváziu na juhu Libanonu.
V pondelok 1. októbra večer vypálil na Izrael rakety Irán, ktorý podporuje Hizballáh. Izrael prvé hodiny po útoku nehlásil žiadne obete, no hovorca izraelskej armády Daniel Hagari povedal, že „útok bude mať následky.“ Neskôr vyšli správy, že rakety zabili jedného človeka na Západnom brehu a zasiahli reštauráciu a školu.
Kedy začala situácia eskalovať?
Vojna je súčasťou širšieho konfliktu Izraela s militantnými hnutiami v jeho okolí. Celé to začalo eskalovať útokom Hamasu na Izrael 7. októbra minulého roku, pri ktorom zomrelo 1200 izraelských občanov. Nasledovala vojna Izraelu proti Hamasu, ktorá sa odohráva najmä v pásme Gazy. Útoky Izraela však už v Gaze zabili okolo 40-tisíc ľudí.
Hizballáh, libanonské vojenské a politické hnutie podporované Iránom, podporovalo palestínsky Hamas raketovými útokmi na sever Izraela. Kvôli týmto útokom musel Izrael zo svojich severných území evakuovať okolo 60-tisíc obyvateľov, ich bezpečný návrat označuje za jeden zo svojich vojenských cieľov.
Na ostreľovanie Hizballáhu odpovedal bombardovaním, cielenými útokmi na členov militantného hnutia – napríklad cez vybuchujúce pagere – a teraz už aj pozemnou inváziou. Tú nazýva „limitovanou pozemnou operáciou”.
Hizballáh ešte predtým vyhlásil, že je na dlhú vojnu s Izraelom pripravený.
Diplomacia celého sveta už mesiace tlačí na prímerie v Gaze aj v Libanone. Napriek tomu sa konflikt stále rozrastá. 30. septembra sa skončilo tohtoročné zasadnutie OSN, počas ktorého viacerí svetoví lídri varovali pred vypuknutím širšieho konfliktu na Blízkom východe. Predseda Valného zhromaždenia OSN Philémon Yang varoval, že „mier na Blízkom východe visí na šnúrke od topánok.”
👉 Čo je to Hizballáh?
Hizballáh je politická a vojenská organizácia. Niektoré krajiny ako USA ju považujú za teroristickú. Iné, vrátane Európskej únie, považujú za teroristické len jej militantné krídlo.
To v minulosti spáchalo napríklad útoky, vrátane samovražedných, na izraelských diplomatov v zahraničí. Silu mu pomohli rozvíjať Iránske revolučné gardy, koré naučili jej členov bojovať s modernejšími zbraňami a aj to, ako vykonávať samovražedné bombové útoky.
Časom sa Hizballáh premenil aj na politické hnutie a dostal sa do libanonského parlamentu a je aj súčasťou aktuálnej libanonskej vlády, v ktorej má dvoch ministrov. Jeho popularita medzi ľuďmi však posledné roky stagnovala.
Viac o Hizballáhu, ale aj Hamase si môžeš prečítať v tomto článku:
Prečo Izrael a Hizballáh bojujú?
Konfliktné vzťahy medzi Izraelom a Hizballáhom siahajú celé desaťročia do minulosti.
Od roku 1982 okupoval Izrael pomerne veľkú časť južného Libanonu. Hizballáh vznikol v polovici 80. rokoch ako hnutie odporu proti tejto okupácii a podnikal proti Izraelu aj teroristické útoky. V roku 2000 donútil izraelskú armádu, aby sa z juhu krajiny stiahla.
Začiatkom 21. storočia však začali mnohí obyvatelia Libanonu spochybňovať, prečo by mal mať Hizballáh vlastné zbrane, a prečo s Izraelom nebojuje oficiálna libanonská armáda.
V roku 2006 vypukla medzi Izraelom a Hizballáhom takzvaná Júlová vojna, keď Hizballáh zabil na izraelskom území osem vojakov a dvoch uniesol. Zrejme tým chcel reagovať na zadržanie členov Hamasu.
Vypukla len 34-dňová vojna, ktorá však spôsobila podľa rôznych zdrojov smrť 1100 až 1300 ľudí, prevažne civilistov v Libanone, a viac ako 160, z toho 44 civilistov, na strane Izraelu. Po iniciatíve OSN obidve strany podpísali prímerie a izraelská armáda sa do začiatku októbra 2006 stiahla z väčšiny území Libanonu.
Americkí predstavitelia veria, že súčasná izraelská invázia bude obmedzená, cielená a nebude taká rozsiahla ako v roku 2006. Už teraz však zomrelo takmer toľko ľudí, ako počas vojny v roku 2006 a mnohé štáty vrátane USA sa obávajú, že Izrael to „preženie“ podobne ako v Gaze.
Spojené štáty zároveň do regiónu posielajú svoje vojenské jednotky. Podľa portálu Politico to odôvodnili svojimi obavami, že by na inváziu mohol reagovať Irán ako hlavný spojenec Hizballáhu a svojou prítomnosťou ho chcú odstrašiť. Zapojenie Iránu by mohlo viesť k ešte rozsiahlejšej vojne.
Irán v pondelok 1. októbra večer spustil raketový útok na Izrael. Zomrel počas neho jeden človek na Západnom brehu a zasiahol aj reštauráciu a školu. Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari povedal, že „útok bude mať následky.“
Čo sa dialo potom?
Od vojny v roku 2006 prebiehali boje sporadicky. Situácia sa ale začala zhoršovať minulý rok deň po tom, čo bojovníci Hamasu zaútočili 7. októbra na viaceré miesta v Izraeli, pričom zabili viac ako 1 200 ľudí a 250 odvliekli do pásma Gazy ako rukojemníkov/čky. Následne Izrael spustil vojnu v Gaze, kde dodnes spôsobil smrť viac ako 41-tisíc ľudí.
Viac o tom, čo sa deje v Gaze si môžeš prečítať v tomto článku:
Čo sú to vojnové zločiny a kto ich súdi? – Zmudri G
Keďže Hizballáh podporuje Hamas, začal v reakcii na udalosti v Gaze odpaľovať rakety na sever Izraela a Izraelom okupované Golanské výšiny. Izraelská armáda zas podnikla nálety a ostreľovanie pozícií Hizballáhu v Libanone.
Kvôli ostreľovaniu sa za posledný rok muselo na severe Izraela vysídliť už takmer 70-tisíc ľudí, čo je, ako keby sa musela vysídliť väčšina Nitry. Na libanonskej strane hranice viac ako milión obyvateľov a obyvateliek, čiže dve Bratislavy.
Napätie rástlo, keď 27. júla zomrelo dvanásť detí a mladých ľudí pri raketovom útoku na futbalovom ihrisku v Golanských výšinách. Izrael tvrdí, že útok vykonal práve Hizballáh, no ten poprel akúkoľvek účasť.
Následne izraelská armáda zabila vysokého vojenského veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukra pri leteckom útoku na južnom predmestí Bejrútu. Tvrdila, že práve Šukr bol zodpovedný za útok na Golanských výšinách. Pri tomto útoku nezahynul len on, ale aj civilisti. Nasledujúci deň v hlavnom meste Teheránu nastražená bomba zabila vodcu Hamasu Ismaila Haníja. Izrael účasť nepotvrdil ani nevyvrátil.
Ďalšie vyostrenie konfliktu nastalo 17. a 18. septembra, keď vybuchli pagere a vysielačky členov Hizballáhu. Zahynulo 39 ľudí, vrátane detí a takmer 3-tisíc bolo zranených, pretože majitelia pagerov v čase výbuchov napríklad nakupovali v obchode, prechádzali sa po ulici, alebo sa viezli v taxíku.
Aj preto vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk označil výbuch pagerov za porušenie medzinárodného a humanitárneho práva. Bývalý riaditeľ CIA Leon Panetta ho dokonca označil za teroristický čin.
Čo je to pager a ako to, že tieto vybuchli?
Pager je malé elektronické zariadenie, ktoré sa používalo pred mobilmi. Môžeš si na ňom prečítať správu, ale na rozdiel od mobilu nie je pripojený na mobilnú sieť ani GPS, takže sa nedá určiť jeho poloha, ani sledovať jeho obsah, napríklad cez špionážny softvér. Práve preto ich používali členovia Hizballáhu.
Izrael zatiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil, že by stál za výbuchm. No podľa dvoch vysokopostavených libanonských bezpečnostných predstaviteľov, aj zdrojov, s ktorými hovoril New York Times, je za nimi izraelská armáda a tajná služba Mossad.
Podľa informácií New York Times Izrael založil fiktívnu spoločnosť B.A.C. Consulting, ktorá sa vydávala za medzinárodného výrobcu pagerov. Jej oficiálne sídlo bolo v Maďarsku a mala zmluvu na výrobu v mene taiwanskej firmy Gold Apollo.
Do bateriek pagerov určených pre Hizballáh umiestnili vybúšninu. Aktivovali ju 17. septembra poobede, keď na pagere poslali správu, ktorá vyzerala ako od najvyššieho vedenia Hizballáhu.
Na tieto udalosti hnutie odpovedalo ďalšími raketovými útokmi na Izrael. Pri jednom z nich zasiahlo aj obytné štvrte a zranilo niekoľkých civilistov.
Situácia pokračovala izraleským bombardovaním Bejrútu 27. septembra. Zabitý bol aj vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh, ktorý bol na čele skupiny od roku 1992. Okrem neho zomrelo najmenej ďalších päť ľudí a viac ako 90 bolo zranených.
Čo bude ďalej?
Hizballáh tvrdí, že je pripravený na dlhú vojnu. Momentálne tiež prebieha výber jeho nového lídra po tom, čo bol v piatok zabitý vodca Hasan Nasralláh.
Izraelská armáda v noci z 30. septembra na 1. október oznámila, že spúšťa „cielenú pozemnú operáciu“ v južnom Libanone. Tvrdí, že chce zničiť infraštruktúru Hizballáhu, aby ďalej neohrozoval ľudí na severe Izraela.
Hrozí však, že bude naďalej útočiť aj na civilné obyvateľstvo. Práve z juhu krajiny za posledný rok utiekli státisíce obyvateľov najmä na južné predmestia Bejrútu. Aj tie boli v piatok bombardované izraelskou armádou.
Medzinárodný súdny dvor už podal tento rok žiadosť o zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho ministra obrany za vojnové zločiny v Gaze.
Viac o tom si môžeš prečítať v tomto článku:
Čo sú to vojnové zločiny a kto ich súdi? – Zmudri G
Prokurátor Medzinárodného súdneho dvora žiadal aj o zatykač pre dvoch lídrov Hamasu. Tí však tento rok zomreli pri atentátoch, ktoré zrejme spáchal Izrael. Jeden z nich sa stal práve v Libanone.
Zdroj obrázku: Canva, Getty Images
