Obálka pripravovaného albumu Sabriny Carpenter, kde ju muž ťahá za vlasy, vyvolala kritiku aj podporu. Pre niekoho je sexistický, iní v ňom vidia satiru a kontrolu nad vlastným telom. Aké sú argumenty oboch strán a čo nakoniec aj tak preváži?
Obálka pripravovaného albumu Man’s best friend je pop kultúrnou témou už niekoľko dní. Na jednej strane albumu je chlpatý psík a obojok s názvom albumu a na druhej speváčka kľačí v šatách a lodičkách, pričom ju ťahá za vlasy (zrejme) muž, ktorý stojí vedľa nej.
Niekto vo fotke vidí umenie a ženu, ktorá rozhoduje o tom, ako bude zobrazená. Iní zas mizogýnny obsah, kde je žena zobrazená ako podriadená voči mužovi.
Aké sú argumenty ľudí, ktorí album kritizujú a tých, ktorí sa ho naopak zastávajú?
Zdroj: Wikimedia Commons
Prečo to mnohých pobúrilo?
Kritici tvrdia, že Sabrina Carpenter na obálke zobrazuje ženu ako objekt, ktorý podlieha pohľadu mužov (male gaze).
Organizácia Glasgow Women’s Aid, ktorá pomáha preživším partnerského a domáceho násilia, označila obálku za spiatočnícku a „návrat k otrepaným stereotypom, ktoré redukujú ženy na domáce zvieratá, rekvizity a majetok a podporujú násilie a kontrolu“.
Niektorí komentátori v tom vidia aj tzv. internalizovanú mizogýniu, teda keď žena sama vedome aj nevedome prijíma sexistické normy.
Viac o tom, čo je to internalizovaná mizogýnia sa dočítaš v tomto článku aj s konkrétnejšími príkladmi 👇
Organizácie a komentátorky kritizovali, že obálka je nevhodná zvlášť v súčasnej spoločenskej atmosfére. Sexizmus tu bol a je stále, no v súčasnosti ho začínajú normalizovať aj ľudia, ktorí majú moc a výtlak. A to sú politici/čky, ale aj celebrity.
Pred súdom tieto dni stojí rapper P. Diddy, ktorý je obvinený zo sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi za účelom predávať ich na sexuálne aktivity. Niektorí mužskí influenceri otvorene vravia, že ženy by sa mali podriadiť mužom. A politici/čky neváhajú urážať ženy vulgarizmami, alebo tým, že sú „lenivé“ rodiť deti.
💪 Satira a kontrola nad vlastným telom?
Fanúšikovia a niektoré novinárky/i naopak tvrdia, že ide o umenie a premyslenú satiru aj vzhľadom na to, že si Sabrina Carpenter v klipe Manchild k pripravovanému albumu robí z mužov srandu a vykresľuje ich ako neschopných.
Okrem toho si podľa nich berie späť kontrolu nad vlastným telom a sexualitou a zobrazuje seba tak, ako chce ona sama. Hoci pôsobí submisívne a tak, že podlieha patriarchálnemu pohľadu na ženy.
Podľa zástancov by sme sa namiesto toho, ako chce žena prezentovať samu seba, mali zamerať radšej na mužov, ktorí otvorene šíria mizogýniu.
📣 Na taký obal nie je dosť aktivistická
Aj k predošlým argumentom zaznieva kritika. Hoci obálka môže byť satira a pre samotnú speváčku a niektoré fanúšičky/ov aj forma kontroly nad vlastným telom, jej tvorba nie je tak jednoznačne feministická a niektorí preto iný úmysel za fotografiou nemusia pochopiť.
Celebrity formujú verejnú mienku a v čase, keď sa mizogýnii darí aj vďaka časti z nich sa takáto obálka môže javiť ako necitlivá aj pre ľudí, ktorí sú preživšími rodovo podmieneného násilia.
Alebo je za tým len marketing?
Akýkoľvek bol úmysel Sabriny Carpenter, obálka albumu upútala pozornosť a vraví sa o nej v médiách a na sociálnych sieťach. A to ešte album nie je vonku.
Možno za tým nie je tak umenie, satira, empowerment, ako skôr marketing, ktorý upúta pozornosť a ľudia si ho zapamätajú.
Často vyznávame celebrity, keď svojou tvorbou zobrazujú určité hodnoty a postoje – Charli XCX je brat, Taylor Swift pôsobí ako „kamoška odvedľa„. Za touto štylizáciou ale nemusí byť až tak skutočná osobnosť celebrít ako marketingový ťah ich samých, alebo aj ich profesionálnych tímov.
A aj na to by sme mali myslieť, keď nás niektorá celebrita naštve, alebo naopak nadchne svojou tvorbou, alebo tým, čo zavesí na sociálne siete.
Zdroj titulnej fotky: Instagram Sabriny Carpenter, Canva
