V čase, keď zúrila v Európe najväčšia pandémia, Európska únia stála pred ťažkou situáciou. Ako zabezpečiť dostatok vakcín pre všetky členské štáty EÚ a ochrániť tak svojich občanov? Nakoniec sa im to podarilo, no o rok neskôr vyplávala na povrch aféra Pfizergate.
Nejde v nej o bezpečnosť a kvalitu vakcín, ale transparentnosť konania Európskej komisie a samotnej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej. Práve pre túto kauzu sa ju poslanci Europarlamentu pokúsia odvolať.
Spolu s predsedníčkou by padla aj celá Európska komisia, čiže všetci jej 27 eurokomisári a eurokomisárky. Niečo, ako keď na Slovensku padne vláda.
Znamenalo by to zablokovanie procesov v Únii, keďže Komisia navrhuje nové zákony, ale napríklad aj rokuje s USA o neustále sa meniacich clách či navrhuje nové sankcie proti Rusku.
O čom je aféra Pfizergate?
V roku 2022 novinárka z amerického denníka The New York Times Matina Stevis-Gridneffová požiadala Európsku komisiu o správy, ktoré si mala predsedníčka Európskej komisie Ursula vonder Leyenová vymeniť s generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Správy si mali písať počas vrcholiacej pandémie v roku 2021. Podľa Denníka N sa v týchto správach dohadovali o nákupe vakcín v hodnote viac ako 20 miliárd eur.
Po tom, čo si novinárka tieto SMS vypýtala, Komisia jej prístup k nim zamietla. Dôvod? Najprv popierali samotnú existenciu správ, neskôr tvrdili, že nejde o oficiálne dokumenty.
The New York Times sa rozhodol obrátiť na Súdny dvor Európskej Únie v Luxemburgu, ktorý rieši spory medzi jednotlivcami a európskymi inštitúciami. Ten rozhodol v prospech The New York Times a skritizoval Európsku komisiu za netransparentnosť pri komunikácii s novinármi a so spoločnosťou.
Taktiež vyčítal Komisii to, že žiadala od novinárky dôkazy, že takáto komunikácia niekedy prebehla, čo je podľa vyjadrenia súdu pre bežných občanov „nemožný“ štandard.
Napriek tomu to neznamená, že správy teraz Komisia musí automaticky zverejniť. Súd iba zrušil jej prvé rozhodnutie o nezverejnení. Európska komisia sa teraz bude musieť žiadosťou New York Times zaoberať opäť a v súlade s platnými pravidlami – a výčitkami súdu – rozhodnúť, či správy zverejní alebo nezverejní.
Prečo by ťa to malo zaujímať?
V celej kauze ide hlavne o konanie Európskej Komisie a jej predsedníčky, ktorá si cez WhatsApp písala s generálnym riaditeľom veľkej farmaceutickej spoločnosti.
Čo bolo ich obsahom a či v nich vôbec je niečo nekalé, zatiaľ nevieme. Ale opieranie a zahmlievanie týchto správ Európskou komisiou je podozrivé. Von der Leyenová je najvyššou predstaviteľkou EÚ a má dohliadať na dodržiavanie zmlúv Únie.
Zmluva s Pfizerom bola podľa Európskeho dvora audítorov najväčšou, akú kedy Únia uzavrela. Napriek krízovej situácii v čase pandémie nie je akceptovateľné obchádzať pravidlá transparentnosti. Celú kauzu od roku 2022 vyšetruje Úrad európskej prokuratúry, ktorý zatiaľ nedospel k žiadnemu záveru o tom, či predsedníčka pri uzatváraní zmluvy pochybila, alebo nie.
Vyslovia predsedníčke nedôveru?
Iniciatívu o vyslovenie nedôvery vedie rumunský krajne pravicový europoslanec Gheorghe Piperea zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorý získal potrebný počet podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze Európskeho parlamentu. Pod návrh na odvolanie sa podpísali aj viacerí slovenskí europoslanci.
Na odvolanie von der Leyenovej je však potrebná podpora viac ako dvoch tretín europoslancov, teda minimálne 480 zo 720, čo je nepravdepodobné.
Jej pozícia je však ohrozená. Okrem kauzy Pfizergate jej niektoré politické skupiny vyčítajú aj ústup od zelenej politiky, ako napríklad stiahnutie zákona o greenwashingu a ignorovanie demokratických kontrol. Preto už von der Leyenová stráca podporu aj vo svojej vlastnej frakcii Európskej ľudovej strany, ako aj medzi liberálmi a socialistami.
Greenwashing je praktika, pri ktorej firmy alebo inštitúcie predstierajú, že sú ekologické alebo udržateľné, hoci v skutočnosti ich činnosť životnému prostrediu škodí.
Liberáli a socialisti von Leyenovej vyčítajú, že pri stiahnutí zákona o greenwashingu vyhovela krajnej pravici, teda tým, ktorí jú chcú odvolávať pre Pfizergate. Skrátka, predsedníčku Komisie kritizujú z viacerých strán a hoci je nepravdepodobné, že sa ju podarí odvolať, určite nie je v ľahkej situácii.
Hrozí pád celej Komisie?
V histórii prebehlo viacero pokusov o vyslovenie nedôvery predsedom Európskej komisie, naposledy v roku 2014. Všetky boli neúspešné.
Ak by sa to tentokrát v parlamente podarilo nájsť väčšinu na odvolanie von der Leyenovej, spolu s predsedníčkou by padla aj celá Komisia. To by znamenalo, že by sa po iba pol roku fungovania musela Európska komisia skladať nanovo.
Ursula von der Leyenová bola opätovne zvolená do funkcie len v júli 2024 a Európsky parlament schválil zloženie novej Európskej komisie 27. novembra 2024 na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.
Ak by padla Európska komisia, celý proces by sa musel zopakovať odznova, čo pokladajú mnohí europoslanci, napríklad aj Miriam Lexmann z KDH, ako píše Denník SME, za nezodpovedný krok. Mohlo by to totiž výrazne ovplyvniť európsku ekonomiku, ktorá práve rokuje o clách s USA, čo je veľmi dôležitá téma aj pre Slovensko.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G/Getty Images
