V sobotu 3. januára USA zaútočili na hlavné mesto Venezuely a zajali prezidenta Nicolása Madura, čím rozvírili globálnu politiku aj sociálne siete. Bol to naozaj boj proti narkoterorizmu? A kto je Nicolás Maduro?
V sobotu 3. januára zaútočila armáda Spojených štátov na Caracas, hlavné mesto Venezuely. Počas operácie americké špeciálne jednotky zajali a odviezli do USA autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura spolu s jeho manželkou Ciliou Flores.
Prezident Donald Trump zásah obhajoval tým, že Maduro je podľa neho narkoterorista, ktorý stojí za pašovaním kokaínu do USA a drží zbrane namierené proti Spojeným štátom. Čo však za útokom v skutočnosti stálo? A ako sa z bývalého autobusára stal najmocnejší muž Venezuely?
Ľavicový študent a autobusár
Nicolás Maduro sa narodil v roku 1962 v Caracase, hlavnom meste Venezuely. Vyrastal v chudobnej rodine, kde boli obaja rodičia aktívni v odboroch a miestnej politike, takže k aktivizmu mal blízko už od detstva. Najskôr sa pohyboval v študentských a robotníckych kruhoch a neskôr sa ako vodič autobusu zapojil do odborového hnutia.
Na začiatku 80. rokov sa podľa dostupných informácií pridal k marxisticko-leninskej Socialistickej lige Venezuely. Ako 24-ročného ho strana poslala na Kubu na ročný politický výcvik. Po návrate späť do Caracasu jazdil ako autobusár a pôsobil v odborovom zväze dopravných pracovníkov.
Začiatkom 90. rokov sa Maduro zapojil do ľavicového hnutia, ktoré bojovalo za prepustenie Huga Cháveza, vojenského dôstojníka ktorý sa v roku 1992 pokúsil o prevrat. Keď bol Chávez neskôr prepustený a v roku 1998 vyhral prezidentské voľby, Maduro sa dostal do Národného ústavodarného zhromaždenia ako poslanec. Odtiaľ už jeho politická kariéra rýchlo rástla – stal sa predsedom parlamentu, ministrom zahraničných vecí a napokon aj prezidentom krajiny.
Zdroj: Wikimedia Commons
Ako sa stal prezidentom?
Rok 2012 – Keď prezident s diktároskými sklonmi Hugo Chávez odletel na Kubu, aby sa liečil z rakoviny, v televíznom prejave označil za svojho nástupcu Madura, ktorý bol v tom čase jeho viceprezidentom.
Apríl 2013 – Po Chávezovej smrti Maduro tesne vyhral prezidentské voľby. Hneď na začiatku vlády označil opozíciu za fašistov a jeho manželka Cilia Flores získala viacero vplyvných funkcií, vrátane pozície generálnej prokurátorky.
2018 – V ďalších voľbách sa Maduro vyhlásil za víťaza bez reálneho protikandidáta. V tom istom období skončili viacerí opoziční lídri vo väzení a ďalší boli donútení odísť do exilu.
2024 – Maduro sa opäť vyhlásil za víťaza volieb, ktoré medzinárodní pozorovatelia označili za netransparentné. Madurov režim už v roku 2023 zabránil kandidovať jeho hlavnej oponentke Maríi Corine Machado. Opozícia preto ako alternatívneho kandidáta postavila Edmunda Gonzálesa Urrutiu, ktorý voľby zjavne vyhral. Opoziční aktivisti počas sčítavania hlasov robili kópie volebných zápisníc, z ktorých vyplýva, že Maduro získal len 2,75 milióna hlasov a González až 6,27 milióna hlasov.
✊Krajinu zaplavili masové protesty, ktoré režim tvrdo potlačil. Edmundo Gonzáles musel z krajiny ujsť a dnes žije v exile v Španielsku. Maríu Corinu Machado sa Marudov režim pokúsil zajať po proteste v roku 2025, odkedy sa skrýva. Za svoj odpor proti diktátorskému režimu získala v roku 2024 Sacharovovu cenu za slobodné myslenie od Európskeho parlamentu a v roku 2025 Nobelovu cenu za mier.
Spojené štáty a veľká časť európskych krajín, vrátane Slovenska, Madura neuznali ako prezidenta.
Čo sa dialo pod jeho vládou?
Pod Madurovým vedením Venezuela prešla hlbokými otrasmi:
👉 Naďalej kontroloval kľúčové inštitúcie vrátane vojenského vedenia, Najvyššieho súdu a štánych médií.
👉 Krajina sa ocitla v dlhodobej ekonomickej kríze, s nedostatkom základných potrieb ako toaletný papier, múka, alebo mlieko. Nedostatok základných potrieb zasiahol približne 30 miliónov obyvateľov Venezuely, čo sú prakticky takmer všetci.
👉 V rokoch 2016 až 2022 trápila Venezuelu hyperinflácia, čo bol dôsledok ekonomických politík Madurovho režimu. V roku 2016 dosiahla inflácia mieru 800%, v roku 2019 už bola na úrovni 10 miliónov %.
👉 Zaviedol provládne ústavodarné zhromaždenie, aby oslabil zákonodarný zbor, ktorý ovládala opozícia. Nasledovali protesty, kde ozbrojené sily zabili viac ako sto ľudí.
👉 Protesty proti vláde boli násilné potláčané a ozbrojené zložky počas nich zabili desiatky až stovky ľudí.
👉 Ekonomická a politická situácia viedla k tomu, že sa z Venezuely stala jedna z najnebezpečnejších krajín na svete s obrovskou kriminalitou. V roku 2015 bol Caracas najnásilnejším mestom na svete, stalo sa v ňom až takmer 4-tisíc vrážd. V 3,3-miliónovom meste to znamenalo najvyššiu vraždenosť na svete (120 vrážd na 100 tisíc obyvateľov).
Čo bude s Madurom teraz?
Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Flores čelia v USA obvineniam zo:
👉 Sprisahania na dovoz kokaínu;
👉 Držby guľometov a ničivých zariadení;
👉 Sprisahania za účelom držby guľometov a ničivých zbraní.
👉 Maduro je obivnený aj z narkoterorizmu.
Úrady ich teda vinia z toho, že, od roku 1999 organizujú nelegálny dovoz kokaínu do USA.
Údajne pri tom zneužívali aj štátne zložky Venezuely a spolupracovali aj s FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie – povstalecká skupina ktorá do podpísania mieru v roku 2016 bojovala proti Kolumbijskej vláde) a kartelmi, ktoré USA od roku 2025 označujú za teroristické organizácie.
Obaja tieto obvinenia odmietajú.
Čo je v skutočnosti za útokom?
Podľa expertov a expertiek na medzinárodné vzťahy tak mohli byť obvinenia skôr zámienkou.
Skutočným dôvodom zásahu majú byť obrovské zásoby ropy, ktoré Venezuela vlastní. A Donald Trump sa tým ani celkom netají.
Najskôr nepravdivo tvrdil, že Venezuela Spojeným štátom „ukradla” ropu, keď v roku 2007 čiastočne znárodnila ťažiarsky priemysel. Toto tvrdenie však podľa fact-checkerov BBC pred odborníkmi na medzinárodné právo neobstojí.
Následne Trump vyhlásil, že Venezuela mu odovzdá 50 miliónov barelov ropy, v hodnote asi 2,8 miliardy amerických dolárov. „Táto ropa bude predaná za jej trhovú cenu a peniaze budú pod mojou kontrolou ako prezidenta Spojených štátov amerických, aby sa zabezpečilo, že budú použité na prospech ľudu Venezuely a Spojených štátov!” vyhlásil Trump.
Čo bude s ďalej s Venezuelou?
Medzitým vo Venezuele zostávajú pri moci ľudia napojení na Madura.
Dočasnou prezidentkou sa stala bývalá ministerka zahraničných vecí Delcy Rodríguez. Výsledkom americkej operácie tak nie je ani to, že by sa moci v krajine ujala demokratická opozícia, hoci v roku 2024 vyhrala voľby ktoré Maduro ukradol. Donald Trump vyhlásil, že opozičná líderka María Corina Machado podľa neho nemá doma dostatočnú podporu ani rešpekt na to, aby krajinu viedla.
Hoci bol Maduro autoritársky líder, jeho zajatie americkou armádou je považované za vážne porušenie medzinárodného práva. Takéto útoky môžu podľa odborníkov len povzbudiť iných agresorov. Napríklad Rusko, aby napadlo ďalšie európske štáty, alebo Čínu, aby obsadila Taiwan, na ktorý si robí nárok.
Zdroj titulného obrázka: Wikimedia Commons, Canva
