Pôvodne to pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA vyzeralo na súboj dvoch starších bielych mužov. Koncom júla sa však Joe Biden vzdal kandidatúry a demokratická strana namiesto neho nominovala ženu zmiešaného pôvodu Kamalu Harrisovú. Vo voľbách bude súperiť s Donaldom Trumpom. Kto sú teraz kandidáti na prezidentskú stoličku tejto veľmoci?
Dlhé mesiace to vyzeralo tak, že americké prezidentské voľby budú súbojom dvoch bývalých prezidentov zastupujúcich dve najsilnejšie politické strany.
Za republikánov oznámil svoju kandidatúru už v novembri 2022 Donald Trump. Prezidentom USA bol v rokoch 2017 až 2021 a ešte stále sa nezmieril s tým, že svoje víťazstvo naposledy neobhájil.
Proti nemu pôvodne stál demokratický kandidát Joe Biden, ktorý si tiež chcel udržať miesto v Bielom dome. Počas mesiacov kampane sa však stále jasnejšie ukazovalo, že vo svojich 81 rokoch je už na túto úlohu pristarý, čo mu okrem Trumpa neustále pripomínali aj jeho spolustraníci, sponzori či známe osobnosti. Napríklad aj herec George Clooney.
Rozhodol sa preto „odovzdať pochodeň” mladšej generácii. Z kampane odstúpil a za kandidátku na prezidentku USA podporil svoju súčasnú viceprezidentku Kamalu Harrisovú. Celá kampaň sa tak zmenila len niečo viac ako tri mesiace pred voľbami. Obaja kandidáti sa stretnú tvárou v tvár už túto stredu pri svojej prvej predvolebnej debate. Bude to ich prvé face-to-face stretnutie naživo v živote. Nikdy predtým sa nestretli.
KAMALA HARRISOVÁ
„V týchto voľbách každý čelíme otázke – v akej krajine chceme žiť?“ pýta sa demokratická kandidátka Kamala Harrisová vo videu, ktorým oficiálne odštartovala svoju kampaň.
So zábermi na jej oponenta Donalda Trumpa ďalej hovorí, že niektorí ľudia chcú chaos, nenávisť a strach.
„My si vyberáme niečo iné. My si vyberáme slobodu!“
Kampaň odštartovala pred mesiacom a oslovila mnohých Američanov, ktorí sa na ňu rozhodli prispieť. Počas júla sa jej podarilo vyzbierať 204,5 milióna dolárov, zatiaľ čo Donaldovi Trumpovi 47,5 milióna dolárov.
Dieťa imigrantov
Narozdiel od Donalda Trumpa, ktorý sa narodil v New Yorku a od mala vyrastal obklopený rodinným bohatstvom, Kamala Harrisová je dcérou dvoch imigrantov, ktorí prišli do Ameriky za prácou.
Jej otec Donald Harris, ktorý emigroval z Jamajky, je emeritným profesorom ekonómie na Stanfordskej univerzite. Jej mama Shyamala Harrisová z Indie bola výskumníčka onkologických ochorení prsníka a aktivistka v boji za ľudské práva.
Aj keď sa teda nestali milionármi, nedarilo sa im zle a pri svojej dcére dbali na hodnoty vzdelania a sociálnej spravodlivosti. Tu sa v nej formoval záujem o právo a boj za práva menšín.
Najmä svoju mamu Harrisová označuje za veľký vzor. Vo svojom príhovore na demokratickom nominačnom zjazde, povedala:
„Naučila nás nikdy si nesťažovať na nespravodlivosť, ale niečo s ňou urobiť.“
Po škole do politiky
Harrisová študovala na Howardovej univerzite a tieto roky označila ako najformatívnejšie a najvplyvnejšie pre jej budúcu kariéru. Práve tu vstúpila do sesterstva Alpha Kappa Alpha. Nie je to sesterstvo náboženské, ale také, aké si určite videl či videla v seriáloch. Historicky má toto sesterstvo veľký význam v histórii boja za práva ľudí čiernej pleti v USA. Kamala ako dcéra imigrantov a žena čiernej pleti cítila potrebu byť súčaťou komunity, ktorá bojuje proti rasizmu a práve toto sesterstvo jej v tom poskytlo veľkú oporu.
V roku 1986 ukončila štúdium politológie a ekonómie a pokračovala v štúdiu práva na Kalifornskej univerzite v San Franciscu. V roku 1989 promovala s titulom doktorka práv.
V Kalifornii najprv slúžila ako okresná prokurátorka v San Franciscu a neskôr, v roku 2010, ju zvolili za generálnu prokurátorku štátu Kalifornia. V týchto funkciách si získala reputáciu za prísny postoj proti kriminalite, najmä v oblasti zneužívania drog a ochrany práv obetí. Jej úspechy v tejto oblasti ju priviedli na národnú politickú scénu, kde bola zvolená za senátorku za štát Kalifornia v roku 2016. V tomto roku vyhral Donald Trump voľby a stal sa prezidentom USA.
Ako senátorka vystúpila napríklad proti Trumpovmu nariadeniu obmedziť prijímanie utečencov z niektorých moslimských krajín.
Prvá viceprezidentka USA
V roku 2019 oznámila, že chce kandidovať za prezidentku USA. Jej kandidatúra však nebola úspešná. Po 310 dňoch kampane z nej odstúpila, keďže v prieskumoch slabé výsledky a nemala ani dostatok peňazí na to, aby pokračovala v kampani.
Viaceré zahraničné médiá označili jej nejasné postoje za problém, pre ktorý vo voľbách neuspela. Hlásila sa k liberálom, avšak niektorí progresívni voliči ju označovali za „policajtku“. Nemali pocit, že by bola dostatočne progresívna, ako by mala byť, pokiaľ sa označuje za kandidátku Demokratov.
Vo voľbách podporila Joa Bidena, ktorý ich vyhral a Harrisovú vymenoval za viceprezidentku. Prepísala tak históriu a stala sa prvou viceprezidentkou USA.
Viceprezident Spojených štátov má niekoľko dôležitých úloh v rámci americkej vlády. Hlavnou ústavnou funkciou viceprezidenta je slúžiť ako predseda Senátu, kde má právo hlasovať v prípade rovnosti hlasov, čím môže ovplyvniť prijatie alebo zamietnutie zákonov. Je tiež priamym nástupcom prezidenta v prípade, že prezident zomrie, odstúpi, je zosadený alebo neschopný vykonávať svoje povinnosti. Napríklad, keď bol Joe Biden na kolonoskopii a pod narkózou, Harrisová sa stala na chvíľu prezidentkou USA.
Počas svojej kariéry na poste viceprezidentky bojovala najmä za právo na potrat, keďže v roku 2022 potraty v USA obmedzili alebo zakázali. Takisto sa snažila riešiť migráciu ľudí na mexicko-americkej hranici.
Jej agenda sa veľmi líšila a stále líší od toho, aké názory zastáva Donald Trump. Ten sa rozhodol imigráciu z Mexika zastaviť postavením múru a prísnymi opatreniami na hraniciach. Svojim voličov v roku 2016 sľúbil, že vymenuje sudcov Najvyššieho súdu, ktorí sú proti potratom. Práve títo konzervatívni sudcovia sa rozhodli zrušiť ústavné právo na potrat.
DONALD TRUMP
„Aby sme opäť urobili Ameriku skvelou a slávnou, ohlasujem dnes moju kandidatúru na prezidenta Spojených štátov amerických,“ povedal 16. novembra 2022 na stretnutí republikánov vtedy 76-ročný Donald Trump.
Jeho slogan Make America great again svietil na kráľovsky modrom podklade, keď Trump oznamoval svoju kandidatúru. Počas príhovoru veľakrát zaútočil na vtedajšieho oponenta Joa Bidena.
Trump doteraz staval svoju kampaň na tom, že Joe Biden je veľmi starý na to, aby bol prezidentom. Teraz však stojí proti Kamale Harrisovej, ktorá má 59 rokov a ak by sa stal prezidentom, bol by najstarším prezidentom USA paradoxne on.
V otcových šľapajách
Trump svoju mladosť neprežil v politických kruhoch. Narodil sa ako štvrté z piatich detí do rodiny realitného developera Freda Trumpa a Mary Anne MacLeod Trumpovej. Ako trinásťročného ho rodičia poslali do vojenskej školy New York Military Academy. Po absolvovaní strednej sa prihlásil na Fordhamskú univerzitu a po dvoch rokoch prestúpil na Whartonovu školu pri Pensylvánskej univerzite.
V dospelosti začal podnikať s nehnuteľnosťami ako jeho otec. Po čase sa rozhodol stať súčasťou rodinnej firmy, kde pomáhal otcovi spravovať nehnuteľnosti po celom New Yorku. V roku 1971 premenoval otcovu organizáciu na The Trump Organization.
Mal vlastnú reality show a vlastnil aj Miss Universe
Trumpovi sa v podnikaní s nehnuteľnosťami darilo a jeho majetok sa rozrastal. Medzi jeden z jeho najväčších projektov patrí aj Trump tower (Trumpova veža), v ktorej sám býval po dlhé roky.
Neťahalo ho to však len k obchodovaniu, ale aj k showmanstvu. Založil si vlastnú reality show, ktorá bola vysielaná od roku 2004 do roku 2017 s názvom The Apprentice. Ľudia v nej súťažili o to, aby sa mohli stať učňami milionára Donalda Trumpa.
Obchodovanie rozšíril nielen o túto reality show, ale vlastnil aj Miss Universe a napísal viacero kníh. Pre ľudí predstavoval americký sen. Úspešný, mladý muž, Američan, s miliónmi na konte. Jeho obchodný duch a podpora slobodného trhu sa pretavili aj do hodnôt, s ktorými vstúpil do politiky.
Z obchodníka politik
Svoju kandidatúru prvýkrát oznámil v júni 2015 s tým, že americký sen je mŕtvy, no on ho oživí a prinesie ho späť väčší a lepší.
V prvej prezidentskej kampani zvolil agresívny jazyk a radikálne riešenia. Jednou z najdôležitejších tém kampane bola tvrdá politika proti nelegálnej imigrácii. Trump sľúbil vybudovať múr na hranici s Mexikom, aby zabránil nelegálnym migrantom vstupovať do USA, a tvrdil, že zaň zaplatí Mexiko.
Taktiež navrhoval dočasný zákaz vstupu moslimov do krajiny kvôli bezpečnostným hrozbám.
Úspech Trumpovej kampane bol v tom, že sa prezentoval ako outsider mimo politického systému. Mnoho jeho návrhov na zlepšenie Ameriky sa nieslo v populistickom a nacionalistickom duchu.
Ako spoznáš populistu? Rozdeľuje spoločnosť na MY a ONI, čím vytvára nepriateľa proti ktorému sa môže spoločnosť spojiť. Taktiež využíva krízy, ako napríklad imigráciu, vo svoj prospech. Prichádza s jednoduchými riešeniami na zložité problémy, útočí na médiá, z politiky robí show a útočí na zahraničné inštitúcie.
„Nacionalizmus je ideológiou a politickým prúdom, ktorý vyzdvihuje hodnotu vlastného národa a jeho záujmy, pričom sa zasadzuje za to, aby tento národ mal vlastný štát na území, ktoré obýva,“ uvádza sa na stránke spolunazivanie.sk. Hlavným cieľom nacionalizmu je posilniť pocit spolupatričnosti a lojalitu voči národu a jeho kultúre, jazyku či histórii. Hoci nacionalizmus môže byť silným nástrojom na budovanie národnej identity, v niektorých prípadoch môže viesť aj k xenofóbii, čiže strachu z cudzieho alebo konfliktom medzi národmi.
Prvýkrát prezidentom
Po voľbách svoje sľuby začal plniť a postavil múr, či skôr plot, na hranici s Mexikom, alebo aspoň jeho väčšiu časť. Zaplatili zaň však USA. O jeho efektivite sú výrazné pochybnosti.
Okrem toho zaviedol aj prísne pravidlá pre imigrantov a moslimom zo siedmich moslimských krajín zakázal cestovať do USA.
Kritizovaná bola takisto jeho reakcia na smrť Afroameričana Georga Floyda, ktorému policajt pritlačil kolenom krk a udusil ho. Trump sa postavil na stranu policajtov a protestujúcich proti nespravodlivosti označil za „anarchistov“. Kamala Harrisová protesty podporovala, verejne na nich vystupovala a aktívne sa zapojila do kampane za policajnú reformu. Cieľom reformy bolo obmedziť používanie nadmernej sily zo strany polície a posilniť zodpovednosť policajných zložiek.
Trumpovi sa podarilo presadiť veľké daňové škrty pre korporácie a jednotlivcov prostredníctvom Tax Cuts and Jobs Act v roku 2017, čo malo podporiť ekonomický rast a vytváranie pracovných miest. Tento zákon priviedol USA k najnižším číslam v nezamestnanosti a zabezpečil rast ekonomiky. To sa však zmenilo s príchodom pandémie Covid-19. Tú zľahčoval a nabádal ľudí k vpichovaniu dezinfekcie do tela.
Zahraničnú politiku viedol pod heslom America first (Amerika na prvom mieste). USA počas Trumpovho vládnutia odstúpili od viacerých medzinárodných dohôd – napríklad z Parížskej klimatickej dohody a Iránskej jadrovej dohody.
Bol kritizovaný aj obdivovaný za jeho spájanie sa s rôznymi konšpiračnými teóriami aj šírenie fake news. Jedna z najznámejších konšpiračných teórií, ktoré viedli k útoku na americký Kongres, ktorý sa uskutočnil 6. januára 2021 – presne dva mesiace po prehratých voľbách – bola tá, že prezidentské voľby boli sfalšované. Donald Trump šíril tento naratív a nabádal svojich podporovateľov najmä cez sociálnu sieť Twitter (dnes X), aby s tým niečo urobili, inak sa stane Biden prezidentom.
Trumpovi podporovatelia zorganizovali útok na Kapitol, počas ktorého zomrelo šesť ľudí. Útoku sa zúčastnilo veľa prívržencov konšpiračnej teórie QAnon, ktorú Trump dlhodobo nepriamo podporoval na Twitteri. O celom útoku, teórii a aj tom, ako sa spája teória QAnon s Donaldom Trumpom si môžete vypočuť v našom podcaste.
Trump počas svojej kariéry prezidenta čelil dvom impeachmentom (ústavným žalobám).
Impeachment je proces, pri ktorom dolná komora Kongresu (Snemovňa reprezentantov) môže obviniť prezidenta alebo iného vysokopostaveného verejného činiteľa zo závažných zločinov a prečinov, pričom následne Senát rozhoduje o jeho odvolaní z funkcie.
Prvý impeachment v roku 2019 bol kvôli obvineniam zo zneužitia moci. Druhý impeachment nasledoval po útoku na Kapitol, kedy bol obvinený z podnecovania vzbury. V oboch prípadoch bol v Senáte oslobodený.
K týmto obvineniam však v máji tohto roku pribudlo aj odsúdenie, keď ho súd uznal vinným z falšovania obchodných záznamov, aby zakryl, že zaplatil pornoherečke Stormy Daniels za mlčanie o sexe, ktorý mali v čase, keď už bol ženatý. Napriek všetkým kontroverzným krokom sa Trump opäť uchádza o post prezidenta a ak by sa mu to podarilo, tak by sa stal prvým prezidentom USA, ktorý preukázane spáchal trestný čin.
To, že napätie medzi voličmi demokratov a republikánov hustne dokazuje aj fakt, že na Donalda Trumpa bol spáchaný počas predvolebného mítingu v Pensylvánii atentát.
O atentáte na Donalda Trumpa aj o ďalších atentátoch na prezidentov USA si môžeš prečítať v článku:
Kto sa stane prezidentom či prezidentkou USA?
Kamala Harrisová a Donald Trump stelesňujú dve odlišné politické vízie. Harrisová kladie dôraz na sociálnu spravodlivosť, environmentálne otázky a rovnosť, zatiaľ čo Trump stavia na nacionalizme, slobodnom trhu a tvrdom prístupe k imigrácii.
Posledné prieskumy ukazujú, že súboj Trumpa a Harrisovej bude tesný. V súčasnosti vedie Trump s 48 % a Harrisová je tesne za ním so 47 %.
Už túto stredu sa uskutoční prvá predvolebná debata medzi kandidátmi na prezidenta, čo môže preferencie rozhodnutých zmeniť a nerozhodnutých prikloniť na stranu silnejšieho a presvedčivejšieho rečníka. Debata bude prebiehať tak, že obaja kandidáti budú mať priestor na vyjadrenie názoru, no nebudú si môcť skákať do reči, keďže im budú vypínať mikrofóny. Televízia tak chce predchádzať tomu, aby sa Trump a Harrisová neustále prerušovali.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G/getty images
