Láska sa vyskytuje v mnohých podobách. Medzi ľuďmi rovnakého pohlavia aj opačného pohlavia, no prečo ju obmedzovať na pohlavie? Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra sa rozhodol k zmene definície tohto výnimočného slova.
Slová majú moc
Ako sa všetci tešia, keď dieťa povie prvé slová? Sú to momenty, ktoré sa zapisujú do denníkov a točia na videá. Slovami sa dorozumievame, vyjadrujeme svoje názory, myšlienky a pocity.
Ak sa so slovom narába zle, môže byť nástrojom na vyvolanie chaosu, negativity, hnevu či dokonca nenávisti.
Preto je definovanie slov ako láska mimoriadne dôležité.
„A hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že „reči sa hovoria, chlieb sa je“, v skutočnosti slová nielenže vedú ku skutkom, ale v okamihu každého ich vyrieknutia sú už našimi skutkami.
Slovami protirečíme i podporujeme, zraňujeme i liečime, slovami vyznávame lásku, a tým rozhodujeme napríklad aj o tom, čo pre nás slovo láska znamená.”
Tieto slová napísal na svoju facebookovú fanpage Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra.
Nová definícia slova láska
Pôvodne sa v slovníku k slovu láska uvádzalo: “náklonnosť jedného pohlavia k druhému.” Táto definícia je už minulosťou. Nahradila ju iná:
Zmena definície bola spravená len online verzii Slovníka súčasného slovenského jazyka.
Čo viedlo k zmene definície tohto slova?
Ako sa menia definície slov, nám priblížila vedecká pracovníčka a doktorka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, Mgr. Bronislava Chocholová, PhD..
„Po vydaní každého slovníka nájdu jeho autori či používatelia nejaké chyby či nedostatky, ktoré treba opraviť či odstrániť. Aj preto vychádzajú ďalšie (upravené, zmenené) vydania slovníkov.
Rovnako aj v prípade najnovšieho výkladového Slovníka súčasného slovenského jazyka má autorský kolektív pripravený celý súbor errát (poznámka autorky: chýb), ktoré plánujeme vniesť do jednotlivých zväzkov. K týmto errátam patrila aj úprava výkladu druhého významu slova láska, keďže pôvodný výklad nezachytáva tento význam v jeho úplnosti.“
Zmenu definície však ovplyvnila aj udalosť v Teplárni.
Čo táto zmena znamená pre ľudí z LGBTI+ komunity, sme sa spýtali aj doktoranda študijného programu slavistika – slovanské jazyky a člena LGBTI+ komunity, Patrika Kozára.
„Je to maličkosť, ale maličkosť, ktorá vie ovplyvniť rôzne spoločenské sféry a dianie.”