Moldavsko, východoeurópska krajina ležiaca medzi Rumunskom a Ukrajinou, sa v referende tesne rozhodlo pre vstup do EÚ. Stalo sa tak aj napriek snahám Ruska, ktoré sa silnou dezinformačnou vojnou snažilo zastrašiť Moldavcov a odhovoriť ich od začlenenia do Únie. Do ústavy si teraz doplnia, že sa chcú stať súčasťou európskej rodiny.
Moldavsko je vďaka úspešnému referendu o krok bližšie k EÚ
V Moldavsku sa udiali 20. októbra 2024 dôležité voľby – voľba prezidenta, ktorá bola spojená s referendom za zmenu ústavy, do ktorej doplnia článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ. Voľby aj referendum vyhrali voliči, ktorí dali v prvom kole prezidentských volieb svoj hlas prozápadnej kandidátke Maiy Sanduovej a podporili zmenu ústavy, ktorá ich posunie o krok vpred ku cieľu vstúpiť do Európskej únie.
Referendum v Moldavsku, podobne ako aj v iných krajinách, je nástroj priamej demokracie, ktorým občania rozhodujú o dôležitých otázkach štátu.
Referendum bolo do poslednej chvíle veľmi napínavé a aj po sčítaní 99 % hlasov Moldavci nevedeli na čom sú, keďže výsledok bol 50,3 % hlasov za a 49,7 % proti zmene ústavy. Nakoniec však zmena ústavy veľmi tesne prešla s 50,43 %.
Prečo bolo referendum také tesné?
Moldavsko bolo dlhé roky pod vplyvom Sovietskeho zväzu. V roku 1991 síce dosiahli nezávislosť, ale v krajine stále bojovali s veľkým ruským vplyvom, najmä kvôli neuznanej Podnesterskej republike.
Pôvodní obyvatelia tejto oblasti boli počas Sovietskeho zväzu často vysídlovaní alebo posielaní do pracovných táborov. Namiesto nich sa sem sťahovali tisícky etnických Rusov. Keď sa potom v roku 1991 Moldavsko odtrhlo od Sovietskeho zväzu, Podnestersko sa pokúsilo – s pomocou Ruských zbraní – otrhnúť od Moldavska.
V 90. rokoch si Podnestersko v referende odhlasovalo nezávislosť. Žiadna krajina ho však ako nezávislý štát neuznáva a oficiálne je stále súčasťou Moldavska. Obyvateľstvo tvoria prevažne rusky hovoriaci a prorusky zmýšľajúci obyvatelia.
Okrem toho leží Moldavsko na strategickom mieste medzi Ukrajinou a Rumunskom. Rusko preto považuje túto krajinu za mimoriadne dôležitú pre svoju sféru vplyvu.
V marci 2022 požiadalo Moldavsko o vstup do EÚ. V decembri 2023 sa členské krajiny EÚ zhodli, že s ním začnú viesť prístupové rokovania.Táto správa znamenala pre Rusko iba jedno. Treba zmiasť ľudí dezinformačnými kampaňami a podplatiť ich, aby v referende odmietli Úniu.
Aké kroky podnikli?
Po vstupe do EÚ pošlú moldavských chlapov na ukrajinský front
Rusko sa v dezinformačnej kampani rozhodlo použiť základnú taktiku, ktorá funguje pri šírení takmer všetkých ostatných dezinformácií a konšpirácií. Začalo v ľuďoch posilňovať strach šírením rôznych desivých posolstiev.
Mimoriadne účinným sa preukázalo strašenie ľudí tým, že keby Moldavsko vstúpilo do EÚ, prinútili by chlapov z Moldavska bojovať na Ukrajine. Zároveň sa rozšíril naratív, že s hlasovaním za vstup do Európskej únie zároveň hlasujú za vojnu proti Rusku.
LGBTI+ vlajky na budovách 12 dní v roku
Nie je žiadnym prekvapením, že súčasťou hybridnej vojny je aj vytváranie nepriateľa z menšín. V dokumente, ktorý mal údajne pochádzať od Európskej komisie, sa uvádza, že ak by sa Moldavsko stalo členským štátom EÚ, na budovách ministerstiev by mala byť počas 12 dní v roku vyvesená vlajka LGBTQ+.
Tento dokument bol vytvorený, aby vyzeral presne tak, ako vyzerajú dokumenty z Európskej komisie a smeroval do schránok štátnych úradníkov a úradníčok. Ibaže to bol od hora nadol fake a ako kontaktné údaje uvádzal dokonca adresy vytvorené na podozrivých doménach. Bola to účelovo vytvorená dezinformácia, ktorá mala ešte viac rozdeliť spoločnosť.
Deepfejkové video o šípkach
V deepfejkovom videu, ktoré vzniklo koncom roka 2023 a rozšírilo sa na ruskej sociálnej sieti Telegram, hovorí prezidentka Moldavska Maia Sanduová, že zakazuje zber šípok kvôli environmentálnym dôvodom. Znie to ako pekný bizár, no pre ľudí žijúcich v Moldavsku to bol zásah do citlivého miesta. Zo šípok vyrábajú špeciálny nápoj, ktorý je pre nich tradíciou.
Zákaz zberu šípok tak bol útokom aj na tradície moldavského národa. Video bolo neskôr debunkované a označené za deepfake, avšak škodu už stihlo napáchať, ako aj nabaliť na seba mnoho ďalších klamlivých naratívov.
K dezinformáciám sa pridali aj kybernetické útoky. V roku 2022, keď sa začala vojna Ruska proti Ukrajine, sa podľa dostupných informácií strojnásobili kybernetické útoky na Moldavsko, pričom ich odvtedy neubúda. Dôvodom je to, že Moldavsko vo vojne stojí na strane napadnutej Ukrajiny.
Rusko sa teda všemožne snažilo a stále snaží nahlodať dôveru Moldavcov a získať v tejto krajine čo najväčší vplyv. Čím bližšie je Moldavsko na ceste k západu, tým viac Rusko investuje do hybridnej vojny.
Ako sa šíria klamlivé naratívy?
Antikampaň Ruska proti západu sa v Moldavsku šíri všetkými dostupnými kanálmi. Prostredníctvom proruských politikov, televíznymi stanicami pod vplyvom Ruska, rôznymi webovými stránky, ale aj influencermi na sociálnych sieťach, či pomocou deepfejkových videí na ruskej sociálnej sieti Telegram.
Odborníci na bezpečnosť hovoria o 100 miliónoch dolárov, ktoré malo Rusko použiť na dezinformačnú kampaň pred voľbami a referendom. Začiatkom októbra dokonca upozornili autority v Moldavsku, že Rusko rozdelilo 14 miliónov dolárov 130-tisíc obyvateľom Moldavska, aby hlasovali proti zmene ústavy.
Samotná prezidentka Maia Sanduová počas volebnej noci vyhlásila, že si chceli kúpiť hlasy až 300-tisíc voličov.
„Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami nepriateľskými voči našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, využívajúc najhanebnejšie prostriedky na to, aby udržali našich občanov a našu krajinu uväznenú v neistote a nestabilite,“ povedala prezidentka po sčítaní 90 % hlasov referenda.
Podplatiť ich mal oligarcha a miliardár Ilan Šor, ktorý je trestne stíhaný a ušiel pred svojím trestom z Moldavska do Moskvy, odkiaľ mal financovať aj túto antikampaň.
Moldavsko teraz čaká ešte druhé kolo prezidentských volieb, kde si zmerajú sily súčasná prezidentka Maia Sanduová s proruským kandidátom Aleksandrom Stoianoglom. Budúci rok budú mať voľby do parlamentu, naďalej budú pokračovať v prístupových rokovaniach do EÚ a v zápase o charakter krajiny. Kľúčové voľby čakajú len o týždeň neskôr ďalšiu východoeurópsku krajinu – Gruzínsko, ktoré tiež čelí masívnej ruskej hybridnej vojne.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G