Včerajšie voľby v Moldavsku vyhrala Strana akcie a solidarity (PAS) vedená prezidentkou Maiou Sanduovou. Získala viac ako 50 % hlasov a bude mať v 101-člennom parlamente 55 kresiel. To znamená, že bude môcť vládnuť sama bez nutnosti koalície.
Na druhom mieste skončil proruský Vlastenecký blok, ktorý získal zhruba 24 % hlasov a bude mať v parlamente okolo 26 – 27 mandátov. Účasť bola 52 %, čo je viac, než v predchádzajúcich voľbách.
Voľby poznačilo napätie medzi proeurópskymi a proruskými záujmami v krajine. Ruskú stranu obviňovali nielen vládni politici, ale aj moldavská polícia a prokuratúra z pokusov o ovplyvňovanie volieb prostredníctvom dezinformácií, kybernetických útokov a ďalších foriem nátlaku. Moskva tieto obvinenia popiera.
Čo výhra PAS znamená pre krajinu?
PAS má jasnú väčšinu, čo jej umožňuje rýchlejšie prijímať rozhodnutia a pokračovať v reformách, ktorými sa snaží Moldavsko priblížiť Európskej únii. Cieľom je vstup do EÚ okolo roku 2030.
Moldavsko je na najlepšej ceste, keďže v troch kľúčových udalostiach a to v referende o členstve v EÚ, v prezidentských a teraz aj v parlamentných voľbách sa vybrali proeurópskou cestou. A to všetko sa im darí aj napriek rozsiahlej dezinformačnej kampani, ktorú vedie Rusko.
Aj keď má PAS väčšinu, politická situácia zostáva citlivá. Stabilita vlády bude závisieť od schopnosti efektívne riešiť ekonomické a sociálne problémy, ktorým Moldavsko čelí – vysokú chudobu, rastúce životné náklady a potrebu zlepšenia infraštruktúry.
Aj pre mladých je to dobrá správa, pretože to znamená šancu na lepšiu budúcnosť. Viac príležitostí študovať a pracovať v zahraničí, prístup k moderným technológiám a transparentnejšej správe krajiny.
Prečo je Moldavsko dôležité pre Rusko?
Moldavsko je malá, často prehliadaná krajina vo východnej Európe. Leží medzi Rumunskom a Ukrajinou. Celé stáročia bolo ihriskom pre veľmoci ako Osmanská ríša alebo cárske Rusko a pred druhou svetovou vojnou ju pohltil Sovietsky zväz.
Keď sa ZSSR v roku 1991 rozpadol, Moldavsko vyhlásilo nezávislosť, no odvtedy žije v akejsi permanentnej dileme: Ísť na Východ, alebo na Západ?
Rusko sa snaží ovplyvňovať Moldavsko prostredníctvom dezinformácií, propagandy, ale aj praktickými vecami ako je plyn, ktorého bolo Moldavsko dlhoročným odberateľom. V januári ich však Rusko od plynu odrezalo, a tak Moldavsko odoberá plyn z rôznych medzinárodných zdrojov.
Rusko sa snaží svoj vplyv udržať aj prostredníctvom Podnesterska, ktoré je separatistickým regiónom podporovaným Moskvou, kde stále pôsobia ruskí vojaci. Tento región sa oddelil od zvyšku Moldavska ešte pred tým, ako sa sa Moldavsko stalo nezávislou krajinou. V tomto regióne sa nachádzajú najmä rusky hovoriaci ľudia.
Separatistický región je časť štátu, ktorá sa vyhlásila za nezávislú a riadi sa vlastnými pravidlami, ale väčšina sveta ju neuznáva.
Podnestersko je prvým neuznaným štátom, ktorý vznikol po rozpade ZSSR a ktoré vytvorilo Rusko, aby v krajinách vo svojom okolí vytvorilo tzv. „zamrznutý konflikt”. Opakovalo sa to napríklad v Gruzínsku vytvorením separatistických štátov Južné Osetsko a Abcházsko, alebo na Ukrajine vytvorením Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.
Existencia takýchto útvarov, ktoré štáty ako Moldavsko považujú za svoju súčasť, ale ktoré ovláda Rusko a sú v nich ruskí vojaci, prakticky bráni týmto krajinám vstúpiť do EÚ či NATO.
Ak by totiž napríklad do NATO vstúpili, v týchto separatických regiónoch by Rusko mohlo znova rozdúchať otvorenú vojnu a zatiahnuť do nej celú alianciu. Anexiou Donecka a Luhanska sa koniec-koncov začala aj aktuálna vojna na Ukrajine.
Aj v Pondestersku regióne však získala proeurópska strana 30 % hlasov. Voliči však samozrejme priamo v Podnestersku voliť nemohli. Moldavská vláda otvorila 12 hlasovacích staníc blízko hraníc, na ktorých sa tvorili kolóny s obyvateľmi Podnesterska, ktorí cestovali často dlhé hodiny, aby mohli uplatniť svoje demokratické práva.
Prečo je Moldavsko dôležité pre EÚ?
Kultúrne a jazykovo má Moldavsko veľmi blízko k Rumunsku, čo ich ťahá smerom k EÚ.
Pre EÚ je dôležité, aby Moldavsko patrilo do demokratického a stabilného priestoru, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu.
Moldavsko je strategickým štátom, ktorý leží na hraniciach s Ukrajinou a je priamym susedom Rumunska, ktoré je členom EÚ a NATO. Vstup Moldavska do euroatlantických štruktúr by posilnil východnú hranicu NATO a zvýšilo bezpečnosť aj ďalších krajín.
Prijatie Moldavska by však malo aj symbolickú váhu. Európska únia sa v podstate zaviazala, že krajiny, ktoré sa úprimne snažia o demokraciu a euroatlantickú orientáciu, v tom nenechá samé.
Zdroj titulnej fotografie: Getty Images (koláž Zmudri G)
