Súťažiace v druhej sérii Ruže pre nevestu potrápila otázka, aké štátne zriadenie má Nórsko. Ruku na srdce – vedel/a by si to? V Európe máme až 12 monarchií, o ktorých sa už nehovorí tak ako kedysi. Ich rola v spoločnosti sa časom výrazne zmenila.
Premýšľal/a si niekedy nad tým, prečo máme v 21. storočí ešte stále kráľov a kráľovné? Na prvé počutie to znie ako vystrihnuté zo scifi historického filmu, v ktorom sa rytieri preháňajú na elektrických autách, ale nie je to tak. Niektoré európske krajiny si dodnes udržiavajú svoje monarchie, teda kráľovstvá, kniežatstvá či veľkovojvodstvá.
Čo to vôbec monarchia je?
Monarchia pochádza z gréckych slov monos, čo znamená jeden a archein, teda vládnuť. Ide teda o vládu jednej osoby, monarchu, ktorý má v spoločnosti osobitné postavenie. Vo väčšine prípadov túto pozíciu zdedí. Najčastejšie ide o prvorodené dieťa kráľa či kráľovnej.
Zdroj: giphy.com
Prečo ich ešte máme?
Vo väčšine krajín ide o úctu k silným tradíciám a hodnotám. Monarchie často reprezentujú historickú a kultúrnu identitu krajiny a ľudia sú hrdí, že práve monarchia je súčasťou ich dejín. Neznamená to ale, že sa zasekli v 12. storočí. Samozrejme, to, ako vyzerajú monarchie dnes a aké majú právomoci, sa v mnohom líši od toho, ako to bolo kedysi, ale ich symbolická rola môže mať pre občanov krajiny veľmi silný, jednotiaci význam.
Vidno to práve vtedy, keď krajinou otriasa nejaká kríza – energetická, ekonomická, či nedávna pandémia Covidu-19. V takýchto turbulentných časoch je veľmi fajn, keď občania vnímajú svojho monarchu ako osobu, ktorá môže krajinu upokojiť. Králi, kráľovné či kniežatá nezvádzajú tvrdý politický boj, preto ich má vo všeobecnosti verejnosť radšej ako bežných politikov.
Monarchie prinášajú peniaze
Určite si už neraz počul/a, že monarchie vyciciavajú bežných ľudí, ktorí sa musia skladať na ich chod. Áno, je pravda, že udržiavať kráľovskú rodinu v 21. storočí nie je zadarmo, a v mnohých krajinách silnejú republikánske prúdy – teda ľudia, ktorí požadujú, aby bola monarchia zrušená a kráľ či kráľovnú nahradil volený prezident či prezidentka.
Vo všetkých európskych monarchiách sú však zatiaľ tieto názory v menšine a tak ostávajú monarchiami. Zástancovia monarchií síce už dnes musia pripustiť, že monarchie naozaj nie sú lacné, no tvrdia, že pre krajiny je to stále výhodné.
Zdroj: giphy.com
Prečo?
Hoci občania prispievajú do štátnej kasy na chod kráľovstiev či vojvodstiev, nestojí ich to príliš veľa. Najdrahšou monarchiou v Európe je Luxembursko, ktoré je zároveň jednou z najbohatších krajín sveta. Vychádza to tak, že udržiavanie veľkovojvodstva stojí každého domáceho občana 20 eur ročne.
Naopak, takí Španieli si udržiavajú svojho kráľa iba za 20 centov ročne na osobu. Nie sú to však peniaze vyhodené do vetra. Pre celý svet sú v dnešnej dobe rôzne monarchie hotovými turistickými lákadlami. Každý chce vidieť kráľa či kráľovnú alebo ich honosné sídlo. To ročne priláka milióny turistov a krajinám sa tie investície napokon v mnohom vrátia.
Turisti si nakupujú rôzne suveníry so symbolmi kráľovskej rodiny a často platia aj za vstupy do historických domov či záhrad. V konečnom dôsledku je to pre krajinu finančne návratné.
Odporcovia monarchií tvrdia, že turisti by prišli tak či tak, a sídla kráľov by ostali stáť, aj keby na čele krajiny stál prezident. Či by to tak naozaj bolo, je ťažké posúdiť.
Rodiny monarchov tiež cestujú po celom svete, čo nie je najlacnejšie, no to je náplňou práce aj pre prezidentov. Monarchovia majú tiež často obrovské zdenené majetky, ktoré im bohato zarábajú. Z peňazí, ktoré zarobia, však často dotujú rôzne charitatívne spolky, z čoho majú ľudia radosť.
Zdroj: giphy.com
Akú funkciu plnia monarchie?
Monarchovia v dnešnej dobe majú skôr reprezentatívnu funkciu, než by robili reálnu politiku, čiže navrhovanie alebo prijímanie zákonov. Napriek tomu však poznáme viacero druhov monarchií. Líšia sa podľa toho, akú úlohu v spoločnosti zohráva ich panovník.
- Absolutistickú monarchiu
Tie boli bežné v 16. či 17. storočí a panovník mal prakticky absolútnu moc. O väčšine vecí rozhodoval sám a bol postavený nad zákon.
- Konštitučná monarchia
Konštitučné monarchie sú v Európe najbežnejšie. To, čo monarcha môže alebo nemôže, jasne definuje ústava. Panovník je skôr len formálnou hlavou štátu.
- Parlamentná monarchia
Ako už z názvu vyplýva, v tomto type monarchií je moc v krajine zverená parlamentu. Monarcha plní čisto reprezentatívnu funkciu.
- Teokratická monarchia
V teokratických monarchiách zohráva najdôležitejšiu rolu cirkev. Sú postavené na náboženstvách a ich panovník je zástupcom Boha na Zemi. Príkladom je Vatikán, ktorý nemá ako svoju hlavu štátu kráľa či kráľovnú, ale pápeža.
Zdroj: giphy.com
Ktoré európske krajiny sú monarchiami?
Na celom svete máme viac ako 40 monarchií. Možno ťa teraz prekvapíme, ale veľká časť z nich je práve v Európe – až 12.
- Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Azda najznámejšou monarchiou je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Po smrti ikonickej a najdlhšie vládnucej britskej panovníčky Alžbety II. zasadol na trón jej syn, kráľ Karol III. Veľká Británia je konštitučná monarchia, teda rešpektuje riadne zvolený parlament aj vládu, ktorá z neho vzišla.
Zaujímavosťou je, že kráľ Karol III. nie je len hlavou Británie, ale aj ‚ďalších 15 krajín – napríklad Austrálie, Kanady či Jamajky. Krajiny, kde je stále formálnou hlavou štátu britský kráľ, sa nazývajú aj „Kráľovstvá Spoločenstva” (anglicky Commonwealth Realm) a sú menšou skupinou v rámci väčšieho Britského spoločenstva národov, takzvaného Commonwealthu, kde patrí 56 krajín, ktoré boli kedysi súčasťou britského impéria. Ich členstvo v Commonwealthe je dobrovoľné a súčasťou môžu zostať, aj ak sa rozhodnú, že už nebudú mať za hlavu štátu kráľa, ale stanú sa republikou.
- Dánsko
Dánsko je podobne ako Veľká Británia kráľovstvom. Na jeho čele je dnes kráľ Frederik X., ktorý na trón zasadol iba tento rok po tom, čo jeho matka Margaréta II. abdikovala, teda vzdala sa svojej funkcie kráľovnej. Keďže ide o konštitučnú monarchiu, rola kráľa je podriadená ústave.
- Nórsko
Ak by si súťažiace v Ruži pre nevestu prečítali tento článok, určite by bez najmenších pochýb vedeli, aké štátne zriadenie má Nórsko. Táto krajina bola dlhé stáročia v područí dánskeho kráľovstva. Nóri sa osamostatnili až v roku 1905, kedy si zriadili konštitučnú monarchiu. Dnes je jej hlavou kráľ Herald V.
- Švédsko
Švédsko nie je výnimkou v škandinávskych krajinách a je rovnako konštitučnou monarchiou. Symbolickú pozíciu kráľa zastáva Karol XVI. Gustáv.
- Belgicko
Belgicko má trochu iné zriadenie, než iné monarchie v Európe. Kráľ Filip I. je totiž panovníkom v konštitučnej monarchii s federálnym zriadením. Hlavou štátu je kráľ a na čele vlády stojí premiér. Rozhodovacie právomoci sa však delia do troch úrovní – medzi vládu, tri jazykové spoločenstvá a tri regióny.
Zdroj: giphy.com
- Holandsko
Kráľ Viliam Alexander sa ujal svojho postu po tom, čo v roku 2013 abdikovala jeho matka Beatrix. Žiaden z panovníkov v Holandsku nemal výkonnú moc, vždy plnili len reprezentatívnu funkciu. Holandsko je – ako inak – konštitučná monarchia.
- Luxembursko
Nie každá monarchia má na svojom čele kráľa alebo kráľovnú. Príkladom je práve Luxembursko, ktoré je veľkovojvodstvom. Na jeho čele teda stojí veľkovojvoda Henrich I. Luxemburský. Napriek inému štátnemu zriadeniu ide v podstate o to isté a súčasný veľkovojvoda má rovnaké právomoci ako králi či kráľovné v konštitučných monarchiách.
- Monako
Druhý najmenší štát na svete sa okrem Formuly F1 pýši aj tým, že je dedičnou konštitučnou monarchiou, na čele ktorej nie je kráľ, ale knieža Albert II. Jeho rola je oproti iných monarchom silnejšia, pretože má podobne ako parlament aj zákonodarné právomoci.
- Lichtenštajnsko
Podobne ako Monako aj Lichtenštajnsko je kniežatstvo. Knieža Hans Adam II. je známy aj svojou podnikateľskou činnosťou. Spravuje majetky najbohatších ľudí sveta a celé jeho impérium má hodnotu viac než 316 miliárd eur. Okrem toho má v krajine rozhodovacie právomoci a pri schvaľovaní zákonov môže uplatniť právo veta.
- Španielsko
Hlavou španielskej konštitučnej monarchie je kráľ Filip VI., ktorý má právomoc zvolávať alebo rozpúšťať parlament a takisto aj schvaľovať zákony, ktoré prešli parlamentom. Španielsko patrí medzi historicky najstaršie konštitučné monarchie v Európe.
Zdroj: giphy.com
- Vatikán
Ako sme už načrtli, Vatikán má medzi monarchiami osobitné postavenie, pretože ide o teokratickú monarchiu, ktorú v súčasnosti riadi pápež František. Na čelo katolíckej cirkvi sa nedostal po dedičskej línii, ale tak, že ho zvolili kardináli.
- Andorra
Čerešničkou na torte je konštitučná monarchia Andorra, ktorá má na svojom čele rovno dvoch panovníkov. Tí sú vo všetkom rovnocenní. Jedným z nich je vždy francúzsky prezident, teda momentálne Emmanuel Macron a zároveň aj biskup Urgelskej diecézy, teda Joan Enric Vives.
Monarchie majú do dnešného dňa svoj silný, symbolický význam pre mnohé krajiny v Európe. Už to nie je o krutovláde a absolutistickom riadení štátu, ale skôr o vzťahu štátu k občanovi, o silných a symbolických tradíciách, na ktoré sú občania monarchií zväčša hrdí a chcú ich udržiavať aj pre ďalšie generácie.
Zdroj titulnej fotky: Canva/ Getty Images
